Drahá Esther, viem, že sme sa nikdy osobne nestretli, ale mám pocit, že po predošlých 90 minútach poznám tvoj príbeh a v nasledujúcich riadkoch by som ti chcel poďakovať, pretože si do sveta plného zabíjania, zachraňovania svetov a pachtenia sa za prvým miestom priniesla magický abstraktný zážitok, ktorý sa naozaj tak často nevidí.
Pokiaľ netušíte, čo to Dear Esther je a počujete o tejto hre prvýkrát, nebudem vám to zazlievať. Keďže sa jedná o indie titul, ktorý sa prepracoval z freemodu pre Half-life 2 až ku svojmu komerčnému uvedeniu na Steame. Z čoho tiež, samozrejme, plynie, že nemá žiadnu marketingovú kampaň, ktorá by ho dostala do povedomia širšej hernej verejnosti. Popravde, ono si vlastne ani presne neviem predstaviť, ako by kampaň k Dear Esther mohla vyzerať, pretože zachytiť, o čo v tejto hre ide, je prekvapivo pomerne ťažké, z čoho vyplýva práve aj jedinečnosť tohto približne 90-minútového interaktívneho zážitku.
Na začiatok si skúsme povedať, čo Dear Esther nie je, za využitia imaginárneho hráča – povedzme napríklad Gears of Wars, ktorého nazveme napríklad Marcus a jeho zmyslenom rozhovore, počas prvých minút hrania.
Marcus: Počuj, tá hra vyzerá graficky super, ale tých prvých 10 minút je nejakých nudných, ten týpek len stále niečo melie o nejakej ženskej. Kedy sa objavia tí zombíci, čo vyhladili ten ostrov?
Ja: V tej hre nie sú zombíci.
Markus: Aha, takže iní šmejdi. No, ale vieš, čo myslím, kedy nájdem nejakú zbraň a začne sa niečo diať.
Ja: V tej hre nie sú žiadne zbrane.
Marcus: Počkaj, tak a čo mám vlastne robiť?
Ja: Chodiť a užívať si atmosféru a príbeh.
Marcus: To je nejaké divné, ale OK. Počuj, tá postava sa strašne vlečie, čím utekám?
Ja: V tej hre sa neuteká.
Marcus: To čo je za p…
Pokiaľ ste sa niekde v tomto rozhovore našli, Dear Esther nie je pre vás. Je to možno smutné, ale odhadom 70% hráčov proste to, čo tento titul ponúka, asi nebude schopná pobrať, respektíve s obrovskou pravdepodobnosťou hru znechutene vypne v priebehu prvých pár minút. Dôvodom je v tomto prípade herná náplň, ktorá sa naozaj obmedzuje len na pomalé chodenie po ľudoprázdnom ostrove a počúvanie útržkov z listov, ktoré píše postava počas svojho putovania práve zmienenej Esther, a tým vám dáva možnosť si urobiť aspoň akú takú predstavu, čo sa vlastne deje.
Píšem akú takú, pretože Dear Esther využíva prvky abstraktného rozprávania, a tak, o čom vlastne postava píše, si musíte domyslieť sami vrátane toho, ako ste sa na ľudoprázdnom ostrove nabrali a aký je cieľ vášho putovania. K dotvoreniu mozaiky vám napomáha tiež ostrov samotný, pretože pri jeho bližšom preskúmavaní začnete objavovať veci, ktoré dotvárajú celkovú tajomnú atmosféru vášho putovania. Viem, že celý tento popis vám znie určite vágne, avšak tak, ako som napísal vyššie, Dear Esther nie je ani tak o hraní samotnom, ale o atmosfére a snažení sa porozumieť tomu, čo sa na obrazovke deje.
Tomuto účelu je plne podriadené aj technické spracovanie hry, ktoré je takmer dych berúce, a to zvlášť keď si človek uvedomí, že hra beží na Sourceengine z čias Half-life 2. Celý ostrov (ako celok) ponúka nádherný estetický zážitok, ktorý si práve vďaka pomalosti, ktorou vás ním hra núti ísť, vychutnáte do posledného detailu. Celú atmosféru dotvára hudba a prírodné zvuky ostrova, ktoré najmä v jaskyniach vyvolávajú atmosféru, ktorá prekonáva ľubovoľný dungeon, s ktorým ste sa mali možnosť stretnúť v iných hrách.
Mnohých z vás určite pri pohľade na cenu (takmer 7 eur) určite napadne otázka, či to nie je v porovnaní s herným časom, ktorý sa pohybuje niekde okolo 90 minút, trocha veľa a pri prvom pohľade to určite aj tak je. Pokiaľ však začnete Dear Esther bližšie skúmať, zistíte, že pri opakovanom prechádzaní vám hra ponúkne iné útržky príbehu a vždy poodhalí záhadu ostrova trocha viac, a tak (pokiaľ máte radi záhady) si hru určite zopakujete viackrát.
Taktiež je si potrebné uvedomiť, že Dear Esther ponúka na poli PC hier niečo nového a svojím poňatím by som si ju dovolil prirovnať k veľmi zvláštnej knihe, ktorá kombinuje svoj abstraktný príbeh s prekrásnym „vizuálom“, v ktorom si svoju cestu na jej koniec môžete interaktívne vychutnávať. Inými slovami, pôsobí v halde hrdinských hier plných výbuchov a akcie ako niečo neuveriteľne svieže a po dlhej dobe je titulom, ktorý dokazuje, že hry môžu byť niečo viac.
{youtube watch?v=D7VJ4lP-05A}
inovatívny interaktívny zážitok
občasné blúdenie pri hľadaní cesty
