Recenziu na novú „interaktívnu dosku“ od Samsungu v hodnote herného notebooku začneme menším historickým okienkom. Ešte v čase vysielania prvého televízneho seriálu Star Trek sa verejnosť domnievala, že to, čo kapitán Kirk a jeho posádka často držia v rukách, je len obyčajný notes s papierom a perom. Už v tej dobe (išlo o 60. roky) však boli na patentovom úrade v Spojených štátoch evidované prvé koncepty schopné teoreticky rozpoznávať písanie pohybom ruky – vôbec premiérový patent na predchodcu dnešnej verzie tabletu bol dokonca schválený už v roku 1914. Bola to práve filmová a televízna tvorba, ktorá prostredníctvom sci-fi postupne pripravovala konzumentov na možnosť, že raz sa aj v ich rukách zhmotní zázračná tabuľka, pomocou ktorej si budú vedieť vyrátať počet hospodárskych zvierat a súčasne objednať potraviny priamo domov. Iste, od Kubrikovej Vesmírnej odysey sme sa so súčasným využitím tabletov posunuli do úplne iných sfér, v každom prípade pôvodná myšlienka prepojenia kompaktného výkonného počítača s interaktívnym perom sa do komerčnej výroby reálne dostala až v roku 1987 a začiatky boli (podľa očakávania) dosť kostrbaté. Dnes už sú tablety za zenitom a ich komerčný dosah sa pomaly, ale isto zúžil skôr na špecifické potreby kreatívnych ľudí, ktorých sotva môžeme radiť medzi masových nákupcov. V skratke, tablety sú aj vďaka rastúcemu výkonu mobilných telefónov dávno na ústupe. Pointou natiahnutého úvodu na recenziu Galaxy Tab S9 Ultra, jedného z najvýkonnejších tabletov súčasnosti, je pripraviť vás na opis hardvéru s tak úzkym a komplikovaným zacielením na koncového zákazníka, že vlastne nechápem, že sa to Samsungu oplatí rok čo rok obnovovať.

Nedávno mi len tak zo žartu napadlo, že by som na základe svojich skúseností mohol zostaviť akýsi rebríček najnezrozumiteľnejších hardvérových produktov na svete, avšak krátko nato som si uvedomil, že prvé dve miesta by suverénne opanovala zobrazovacia technika. Televízory a monitory sú totiž už roky rokúce poriadne mätúce zariadenia, teda v zmysle kódového označenia, a aby sa v tom, už aj tak šialenom, guláši z písmeniek a čísiel nevyznal ani len ten, čo s nimi reálne pracuje, tak firmy to celé navyše komplikujú odlišným kódovaním pre jednotlivé trhové regióny. Preto neberte nadpis ďalšej recenzie ako kód do trezoru národnej banky Slovenska, keďže ten je jednak NBU123, a potom vyššie označená kódová variácia na nedokončenú sonátu v sebe jasne skrýva skratku k hodnoteniu ďalšieho zaujímavého monitoru od MSI.