Využívanie umelej inteligencie, ako je ChatGPT, môže znieť ako pohodlný spôsob, ako si uľahčiť školské úlohy, no podľa novej štúdie výskumníkov z MIT Media Lab môže mať aj nepríjemné vedľajšie účinky. Tím pod vedením vedkyne Nataliye Kosmyny zistil, že študenti, ktorí písali eseje s pomocou AI, vykazovali slabšiu mozgovú aktivitu, nižšiu kreativitu a s každou ďalšou úlohou sa stávali pasívnejšími. Ich výstupy pôsobili podľa hodnotiteľov „bezducho“ a na úrovni mozgovej aktivity preukazovali výrazné známky neangažovanosti.
Do výskumu bolo zapojených 54 mladých dospelých vo veku od 18 do 39 rokov z oblasti Bostonu. Tí boli rozdelení do troch skupín – jedna mohla používať ChatGPT, druhá klasický Google a tretia mala písať len vlastnými silami. Ich mozgová aktivita bola sledovaná pomocou EEG snímačov, ktoré mapovali činnosť v 32 oblastiach mozgu. Účastníci mali napísať viaceré eseje na klasické maturitné témy, ako je napríklad etika darcovstva či zložitosti rozhodovania v prebytku možností.
ChatGPT skupina: minimálna aktivita, žiadna kreativita
Výsledky boli jednoznačné – používatelia ChatGPT:
- prejavovali najnižšiu mozgovú aktivitu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, pamäťou a tvorivosťou
- ich texty boli obsahovo identické, bez originality
- po čase prešli na „copy-paste“ spôsob práce, často doslova len skopírovali výstupy AI a minimálne ich upravili
- pri spätnom prepisovaní esejí (bez použitia AI) si takmer nič nepamätali
Mozog ako hlavný nástroj: najlepšie výsledky a vyššia spokojnosť
Naopak, skupina pracujúca úplne bez AI:
- dosiahla najvyššiu mieru mozgovej konektivity
- ukázala výraznú aktivitu v pásmach alfa, theta a delta (kľúčových pre pamäť a kreativitu)
- hlásila najväčšiu spokojnosť s výsledkami a väčší pocit „vlastníctva“ nad textom
Google-skupina si tiež viedla dobre – vyhľadávanie si síce vyžaduje čas, ale udržiava používateľa aktívneho a zapojeného.
Výsledky štúdie vyvolali obavy, že čoraz častejšie používanie generatívnej AI, najmä medzi mladými ľuďmi, môže mať vplyv na vývoj kľúčových kognitívnych schopností. Podľa Kosmyny je nevyhnutné, aby sa táto téma otvorila čo najskôr – skôr, než niekto príde s nápadom zaviesť „GPT škôlky“. Zdôrazňuje, že mozog sa musí rozvíjať prirodzene a nie je zdravé, ak študenti len zadávajú príkazy umelej inteligencii a pasívne prijímajú jej výstupy.
Psychiater Zishan Khan, ktorý sa špecializuje na deti a dospievajúcich, potvrdzuje, že podobné tendencie pozoruje aj vo svojej praxi. Tvrdí, že deti, ktoré sa príliš spoliehajú na AI, strácajú schopnosť samostatne premýšľať, pamätať si fakty a riešiť problémy bez cudzej pomoci.
Záver štúdie naznačuje, že generatívna AI môže byť užitočná – ale len vtedy, ak ju používame vedome a ako doplnok, nie náhradu myslenia. Kosmyna teraz so svojím tímom pracuje na podobnom výskume, ktorý sleduje, ako používanie AI ovplyvňuje mozgovú aktivitu pri programovaní. Predbežné výsledky sú ešte znepokojivejšie a naznačujú, že kreatívne aj analytické schopnosti môžu byť v prostredí silnej závislosti od AI vážne oslabené.
