Zažili ste už niekedy ten zvláštny pocit, keď po desiatkach hodín konečne nabehnú na obrazovke záverečné titulky fantastickej hry a vo vás sa namiesto čírej radosti rozleje obrovská prázdnota? V jednej chvíli ste zachránili svet, no v tej druhej zrazu neviete, čo so sebou. Nová vedecká štúdia potvrdzuje, že tento stav je nielen skutočný a v hráčskej komunite mimoriadne bežný, ale má už aj svoje oficiálne vedecké pomenovanie: „post-game depression“ (P-GD), teda potitulková či poherná depresia.
Čo presne je poherná depresia a ako sa prejavuje?
Podľa štúdie, ktorú v januári zverejnil odborný časopis Current Psychology, je táto špecifická depresia definovaná ako intenzívny pocit prázdnoty, straty alebo smútku, ktorý nastupuje bezprostredne po dokončení hlboko pohlcujúceho herného titulu. Výskumníci analyzovali dáta od 373 účastníkov a ako prví na svete tento fenomén kvantitatívne rozdelili do štyroch hlavných kategórií.
Patrí sem neustále, nutkavé premýšľanie nad hrou a jej príbehom, mimoriadne náročné psychologické vyrovnávanie sa s jej koncom a silné nutkanie zahrať si ju okamžite znova od začiatku. Štvrtým, a zrejme najvýraznejším prejavom, je takzvaná „mediálna anhedónia“. Tento odborný termín označuje stav, kedy po dohraní majstrovského diela nedokážete pociťovať radosť zo žiadnych iných aktivít. Žiadna iná videohra, film, seriál ani kniha vám zrazu nedávajú zmysel a nedokážu aspoň na pár dní zaplniť tú obrovskú dieru, ktorú vo vás zanechal predchádzajúci zážitok.
Bolesť z toho, že „prvýkrát“ už nikdy nezažijete
Výskum priamo nadväzuje na zistenia vedca Piotra Klimczyka z roku 2023, ktorý poukázal na to, že najhoršie stavy prichádzajú po dohraní jedinečných titulov, ktoré posúvajú hranice svojho žánru. Emocionálna investícia hráča je dnes obrovská. Trávime desiatky hodín s prepracovanými charaktermi a budujeme si hlboké puto k hrdinom, o ktorých sa reálne bojíme a ktorí môžu v príbehu dokonca tragicky zomrieť.
Hráčov vtedy často zasiahne tvrdá realita: túto konkrétnu hru už nikdy, za žiadnych okolností nezažijú „po prvýkrát“. Pocit nečakaného prekvapenia z príbehových zvratov, napätia a čistej radosti z objavovania neznámeho sa už nedá stopercentne zopakovať, aj keby hru hrali stokrát. Tieto melancholické pocity môžu u citlivejších jedincov pretrvávať dni až týždne.
Kráľom melanchólie je jednoznačne žáner RPG
Dáta z dotazníkov a psychologických meraní jasne ukázali zaujímavý trend. Spomedzi všetkých testovaných žánrov spúšťajú tento fenomén najintenzívnejšie práve RPG hry (hry na hrdinov). V týchto hrách sa totiž s fiktívnym svetom stotožňujeme najviac, keďže do nich vkladáme vlastné morálne rozhodnutia a priamo formujeme osud postáv.
Vedci dokonca spozorovali, že čím silnejšia je potitulková depresia, tým viac vykazuje hráč reálne depresívne symptómy. Má väčšie sklony k utápaniu sa v myšlienkach, trpí dočasnými poruchami emočného spracovania a celkovo pociťuje výrazne nižšiu úroveň osobnej pohody bezprostredne po dohraní.
Hráči dospeli a s nimi aj samotné hry
Autori štúdie tento masovo rozšírený fenomén vysvetľujú aj prirodzeným starnutím samotnej komunity hráčov. Prvá generácia, ktorá pred desiatkami rokov s videohrami vyrastala, už dospela, a s ňou sa radikálne zmenili aj jej emocionálne a psychologické potreby. Hry už dávno nie sú navrhované výlučne na to, aby prinášali jednoduchú radosť, eskapizmus a bezstarostnú zábavu.
Mnohé moderné tituly cielene vyvolávajú hlboké emócie, smútok, morálne dilemy či existenciálne zamyslenie. Vývojári hororov v nás prebúdzajú primárny strach a úzkosť. Na druhej strane, mimoriadne populárny „soulslike“ žáner stavia na obrovskej frustrácii a neustálom zlyhávaní, ktoré sa až po prekonaní extrémne náročnej výzvy mení na katarzný pocit zadosťučinenia. Herný priemysel jednoducho dospel do štádia plnohodnotného umenia, a s ním dospel aj hlboký psychologický dopad, ktorý v našich mysliach virtuálne svety zanechávajú.
