Rozmýšľal som, že vám to celé opíšem tentokrát výnimočne viac uhladenejšie, než ako som v rámci reportáží z terénu zvyknutý. V jednoduchosti – lanovka, výhľad, luxusná reštaurácia, pár múdrych viet o inováciách a ideme domov. Lenže v Jasnej (v tej zime v Tatrách, čo vás prefacká už pri dverách) to prebehlo tak, že ak by som to napísal týmto spôsobom, klamal by som vám do očí. V spoločnosti kolegov som strávil príjemný čas, počas ktorého sa pri viacchodovej večeri prirodzene predstavili prednosti novej rady vlajkových mobilov Honoru – bez toho, aby to pôsobilo účelovo či umelo.
Začalo to tradične nevinným spôsobom. Už spomínaná lanovka, ponúkla typickú, ale úchvatnú tatranskú scenériu, kedy nadobudnete pocit, že všetko je vlastne až prehnane idylické. Na vrchole sme sa usadili v reštaurácii Rotunda, ktorá vyzerala, že sa v nej bežne riešia skôr veci typu: „ktorý ročník vína sa hodí k tomuto jedlu“. Teplo, príjemne intímne svetlo, pokrmy, ktoré už na prvý pohľad vyzerali drahšie než môj bežný obed, a k tomu HONOR Magic8 v plnej zostave. Kľúčovým momentom bola práve atmosféra. HONOR si totiž povedal, že keď už je zima, nebudú sa viesť teatrálne reči o odolnosti, ale tá sa jednoducho ukáže v praxi – telefóny regulárne naložené v kockách ľadu, búchanie kladivom… Skrátka snaha vyzdvihnúť prednosti Honoru priamo na Jasnej.
Keď sa vám pred očami topí ľad a z neho niekto ťahá prémiový hardvér zmrznutý na kosť, začnete tomu venovať pozornosť iným spôsobom. Zrazu to nie je len IP číslo v tabuľke, ale naopak situácia z reálneho života. Studené ruky, všade je vlhko, mobil sa vám vyšmykne a spadne na tvrdú zem. Každý z nás túto situáciu osobne zažil. Najlepší moment? Keď sa vytiahli ostré šípky a kľúče. Reálne, na tvrdo. Žiadne „pozrite, ako sa povrch nepoškriabe pri jemnom kontakte s kľúčikom vo vašom vrecku“. Normálne kľúče, normálne hádzanie, normálny ten zvuk, pri ktorom už čakáte prasknutie obrazovky.
Poďte sa teraz aj cez môj zážitok z Jasnej stručne pozrieť na dvojicu modelov zo série Magic8, ktoré sú u nás v predaji. Začnem najlacnejším modelom Lite. Na prvý pohľad pôsobil ako ideálny mobil pre tých, ktorým prekáža časté nabíjanie. Kapacita batérie 7 500 mAh znamená, že aj v krutej zime nebudete musieť každú hodinu kontrolovať percentá. Displej je dostatočne veľký OLED so 120 Hz a vysokým jasom, čo je aj v snehu vlastne základ, lebo inak pozeráte na odlesk vlastnej tváre. Zapustený modul fotoaparátu so 108 Mpx vám cez deň poskytne kvalitné obrázky, aj keď večer už to celé bude viac o tom, či sa trafíte do ideálneho svetla.
Bez akýchkoľvek kompromisov, s ktorými by ste sa museli zmieriť pri verzii Lite, je tu samozrejme model Pro. V jeho prípade sa logicky najviac rieši teleobjektív a jeho úzke previazanie s AI. 200 Mpx je brutálne číslo (a to nielen v Tatrách), ktoré má aj brutálne praktický zmysel. Zrazu môžete zoomovať a výsledok nevyzerá ako fotka z roku 2009, pri ktorej si len domýšľate, čo tam vlastne malo byť. Pro má navyše takú zvláštnu schopnosť, že ak si už zvyknete na priblíženie a stabilitu, začnete sa na bežný zoom pozerať trochu ako na starý Windows bez aktualizácií. Spomínaná umelá inteligencia sa stará o vyčistenie nočných záberov a dotváranie scény do uveriteľnej podoby. Aby ste si nemysleli, že tu teraz len papagájujem nejaké PR reči z Rotundy, kde si ma Honor takzvane opil drahým rožkom. Naopak som si mohol osobne overiť ako model Pro dokáže využiť AI pri čisto nočných záberoch a musím povedať, že tak pôsobivé výsledky som nečakal. Viac vám samozrejme poviem v plnohodnotnej recenzii. K tomuto celému sa pridáva klasická vlajková zostava ďalších kamier, špičkový displej a rýchle nabíjanie.
Výsledok? Na Jasnej sa neprednášalo. Na Jasnej sa testovalo. Ak vám výrobca dovolí ponoriť telefón do ľadu, obúchať ho o zem a potom s ním ešte ísť fotiť nočné zábery, tak tomu hovorím dôvera v produkt. Zvyšok už preverí čas a samotná recenzia, no úprimne – po tomto tatranskom krste mám pocit, že Magic8 sa nemusí opierať o veľkú reklamu. Za mňa ide zo strany veľkého „H“ o viac než podarený nástup do roku 2026.
