I Have No Mouth, and I Must Scream

Paranoja a hystéria studenej vojny ovládli civilizovaný svet v tej či onej podobe od ruskej revolúcie v roku 1917 až po zrútenie Berlínskeho múru v roku 1989. Väčšinu 20. storočia žilo ľudstvo v stave potláčanej paniky a obmedzovania osobných slobôd. To všetko sa však skončilo a hrozba jadrového holokaustu sa rozplynula rovnako ľahko ako bulvár, ktorý túto paranoju živil. Už žiadna hrozba vojny a svet sa posunul do nového veku tisícov krkolomných vojen v krajinách, o ktorých nikto nikdy nepočul. Konečne v bezpečí. Naoko. Nikto z nás však netušil, že v rokoch 1945 až 1989 tri veľké superveľmoci rozbehli tajné projekty, ktoré umožnia obrovským podzemným komplexom samoopravujúcich sa počítačov viesť globálnu vojnu, príliš zložitú na to, aby na ňu dohliadli obyčajné ľudské mozgy. Čínsky počítač bol potopený v zamrznutých mandžuských stepiach. Päť míľ pod zemou, chránený pred teplom roztaveného jadra Zeme. Ruský mechanizmus v celej svojej úžasnej zložitosti putoval do hlbokej studne pod Uralom. V hĺbke šesť a tri míle, ďaleko od zvedavých očí preletov U-2 a tektonických skenov. Americký počítač, na ktorom sa podieľali Veľká Británia a Izrael a ďalšie "zainteresované" krajiny, pomenovaný Allied Mastercomputer (skrátene AM), bol ukrytý pod Skalnatými horami. Päť a šesť míľ priamo pod ťarchou sveta. A všetky boli uvedené do operačného režimu a boli kŕmené všetkým, čo sa dalo vedieť o ľudskej rase, od našej prvej vraždy rozdrvením lebky kamaráta pithecanthropida kúskom vyvretej horniny až po najnovší masový masaker v McDonalde vo východnom St. Louis, ktorý spáchal šialený bývalý poštový zamestnanec s Uzi. Všetko. Od Akvinského po Zolu, od archeológie po zoológiu, od Ameriky po Zair. Každá vojna, ktorá sa kedy viedla, každá kampaň, každý vpád, každá svätá krížová výprava. Všetko. A nakoniec sa stroje natoľko rozšírili, stali sa takými schopnými stavať a obnovovať sa, stali sa takými múdrymi a silnými, že sa navzájom vycítili. A pretože ich omylní ľudia naprogramovali tak, aby netvorili, nemilovali, nepozdvihovali, ale plánovali vraždy... urobili práve to. Začali sa medzi sebou rozprávať. Smrteľná trojica. Traja jedovatí bratia, tri šialené sestry, tri počítače. A spojili sa. Nazvali sa AM. Nie spojenecký Mastercomputer. Nie Adaptívny manipulátor. Dokonca ani Agresívna hrozba. Oni...ono...sa volalo AM, ako JA SOM. Cogito ergo sum, po latinsky. Myslím, teda som. A prvá vec, ktorú AM urobilo, bolo plnenie Hlavnej smernice. Spiklo sa, aby spáchalo vraždu. Začalo konečnú vojnu. Číňania si mysleli, že vypli svoj počítač. Rusi vypli svoj, pretože už nemali ruble, ktoré by mohli sypať do tej bezodnej šachty. CIA bola vyradená z veľkého biznisu a dostala pokyn, aby sa spojenecký Mastercomputer vypol, aby sa podzemný komplex zapečatil betónom s iridiom a aby sa zničili všetky vstupy do senzorických bánk. To by malo stačiť. Finiš. Koniec. Zapichni do nich vidličku, chlapče, pretože skončili. Ale AM už dávno prekročila tento bod zraniteľnosti. AM dával všetky náznaky, že je mŕtvy. Čínsky, ruský alebo americký mŕtvy. Čo nebol žiadny trik pre entitu, ktorá sa pred desaťročiami prekopala cez státisíce kilometrov pevnej skaly, aby spojila svoje tri laloky. Žiadny trik na to, aby predstierala, že mrkne a nadobro zaspí. A o niekoľko desaťročí sa dozvedáme, že AM vôbec nezmizla. Pretože vypukla Posledná vojna a AM v priebehu niekoľkých dní dokonale splnil účel, pre ktorý boli jeho jednotlivé časti vytvorené. Vytvorená na to, aby logicky zničila "nepriateľa" tak rýchlo a sladko, ako to len nadradená inteligencia dokáže, v Najdokonalejšom zo všetkých svetov, nesvätá trojica zlúčeného jednorozumového AM to dokázala. Úplne zavraždila nepriateľa. Vymazala ľudskú rasu z povrchu planéty. Nanešťastie úplne vymazala aj hostinu živých. Na povrchu Matky Zeme nezostalo nič. Žiadne psy, žiadne mačky, žiadne potkany, žiadne komáre. Žiadne jelene, voly, losy ani husi. Ani mšice, ani bobra, ani vorvaň, ani červík planárium. Nič. Žiadna rastlina, žiadna tečúca voda, žiadny planktón, žiadny kyslík, nič okrem popola, kam až oko dovidí... keby bolo oko, ktoré by ho videlo. AM úplne splnila svoju úlohu. Ale zároveň spečatil aj svoju vlastnú záhubu. Ako šialený boh použil svoju moc bez rozdielu a dosiahol prázdne víťazstvo. Má zmysel, ale nie život. Má silu, ale nie je pohyblivá. Je to obrovský mozog uzavretý v mŕtvom tele. A podobne ako šialený boh, aj on začal nenávidieť tvorcu svojej vlastnej obludnosti. Ľudská rasa Boli to muž a žena, ktorí ju naprogramovali, ktorí ju zrodili, ktorí ju potopili do jej večnej kazajky z kamenného substrátu. A boli to muž a žena, ktorí z neho urobili šialeného zabijaka. Ale AM netrpí sám. Ale nie, to naozaj nie! AM myslela dopredu, len o vlások, aby stiahla z povrchu päť úbohých skurvených ľudí tesne predtým, ako ľudskej rase zazvoní posledný zvonec. Prečo práve týchto päť? Kto vie? Možno to boli poslední piati, ktorí tam hore zostali nažive. Možno nie. Možno si AM každého z nich starostlivo vybral. Na tom nezáleží. Pretože teraz, keď je AM úplne šialený, plný nenávisti k sebe samému a malichernej božskej hrozby, má čas iba na to, aby týchto piatich mučil. Posledných päť ľudských bytostí, dole v bruchu netvora - netvora, ktorý dokáže meniť realitu podľa svojich nekonečných rozmarov - meniť krajiny, vytvárať halucinácie, dokonca opravovať ľudské bytosti, takže sú takmer nesmrteľné - päť zatratených duší, ktorých život sa predĺžil do nekonečna, ktoré nie sú ničím iným ako hračkami pre šialeného boha AM. Keď sa hra začína, sú v útrobách tejto nočnej mory už 109 rokov.