Alienware M14x - Recenzia

Značku Alienware, ktorú v súčasnosti zastrešuje svetoznámy Dell možno viacerým z vás netreba predstavovať. Jedná sa o spoločnosť (či skôr divíziu), ktorá má na starosti vývoj výkonných herných počítačov a notebookov. Tie sa už na prvý pohľad odlišujú od bežných kancelárskych strojov nápaditým a tak trochu agresívnym dizajnom, no nie len ich vizáž je zaujímavá.

Väčšinou sa jedná o hardvérovo veľmi dobre vybavené zariadenia, ktoré pod kapotou obsahujú najnovšie technológie. Ak zavítate na stránku www.alienware.com zistíte, že aktuálna ponuka herných notebookov zahŕňa štyri základné rady – M11x, M14x, M17x a M18x. Ako aj názov napovedá, jedná sa o notebooky s 11.6, 14.0, 17.3 či 18.4“ displejom. Na otestovanie nám bol poskytnutý model M14x (konkrétne M14xR1), ktorý v dodanej konfigurácii síce na webe uvedený nie je, ale to nebráni tomu, aby sme sa mu pozreli na zúbok :-).

V jeho hrudi tiká 2.6GHz-ový dvojjadrový procesor Intel Core i5-2540M (Sandy Bridge) a vďaka technológii Turbo Boost dokáže v prípade potreby zvýšiť frekvenciu na jedno jadro až na 3.3GHz. Navyše technológia Hyper-Threading mu pridáva akoby ďalšie 2 virtuálne jadrá, takže v systéme sa procesor javí ako štvorjadrový. Zaujímavosťou procesora je aj podpora virtualizácie Virtualization Technology (VT-x) a Virtualization Technology for Directed I/O (VT-d), kde hlavne ta druhá VT-d (umožňujúca virtualizovaným OS priamo ovládať niektoré hardvérové komponenty počítača) nie je obsiahnutá ani v populárnom desktopovom procesore Intel Core i5-2500K. M14x-ku je možné vybaviť aj procesormi rady i7 a celkovo konfigurovateľnosť všetkých Alienware notebookov je veľmi bohatá. Napríklad aj 14“ displej je dostupný v dvoch rozlíšeniach a to v dnes štandardnom 1366x768 bodov, ktoré mal aj „náš“ testovaný kus, tak vo vyššom 1600x900 bodov - pochopiteľne oba s LED podsvietením.

Operačná pamäť disponovala slušnou kapacitou 6GB DDR3 (max. je 8GB) a rýchly 2.5“ pevný disk WD z rady Scorpio Black zas ponúkal 500GB úložného priestoru a 7200 ot/min. Notebook obsahoval aj štrbinovú DVD±R/RW mechaniku a samozrejme po bokoch kopec konektorov ako USB 2.0, dva USB 3.0 porty, HDMI, D-Sub či menej bežný mini DisplayPort, 3x audio/mic výstup, slot čítačky pamäťových karát SD, MMC, MS, slot pre SIM kartu (využiteľný pri modeloch s 3G modemom). V útrobách tohto alienu sa ešte schováva jedna veľmi dôležitá súčasť herného stroja a to grafická karta. Vlastne sú tu dve. Jedna integrovaná v procesore a to Intel HD Graphics 3000 a druhá dedikovaná nVidia GeForce GT555M. Výkonnejšia nVidia sa môže pochváliť frekvenciou GPU 590MHz a 144 CUDA jadrami na 1180MHz. Prepínanie medzi grafickými „kartami“ sa deje vďaka technológii nVidia Optimus úplne automaticky podľa záťaže a užívateľ si to ani nevšimne. Pre GT 555M-ku je k dispozícii až 1.5GB DDR3 pamäti, nechýba ani podpora PhysX, OpenCL či DirectCompute 5. Tu podotknem, že pri nenáročnej práci, keď je aktívna Intel grafika je ventilátor väčšinou vypnutý a notebook veľmi tichý. Až pri prepnutí na nVidiu dáva o sebe ventilátor vedieť, je hlučnejší, ale v hernom zápale podľa mňa tolerovateľný. Navyše, zvuky a hudba z reproduktorov hluk ventilátora bezpečne zakryjú.

Teraz si asi poviete, že práve zvukové možnosti notebookov sú pomerne nevýrazné, ale to neplatí o tomto Alienware. Pri vývoji jeho audio sústavy totiž spolupracovali so známym americkým výrobcom reprosústav Klipsch (založeným v roku 1946) a veci to len prospelo. Dva reproduktory nachádzajúce sa nad vrchnou časťou klávesnice boli doplnené o malý basový reproduktor v spodnej časti tela a ten vyzdvihuje hlboké tóny, ktoré tu naozaj cítiť. Taktiež podanie výšok a stredov je na pomery notebookov výborné a celkovo možno konštatovať, že máloktorý notebook ma takýto hudobný prednes – jednoznačne chválim.

Čo treba taktiež vyzdvihnúť je dielenské spracovanie notebooku, všetky diely lícujú, nič nevŕzga, nadmerne sa neprehýba. Notebook pôsobí celkovo solídnym, pevným a robustným dojmom, proste poctivý kus takmer 3 kilového hardvéru. Navyše aj použité materiály patria k tým lepším. Takmer celá vonkajšia časť M14x-ky je jemne pogumovaná (v našom prípade tmavou, vínovo červenou farbou), na dotyk príjemná, ale bohužiaľ odtlačkom prstov sa nevyhnete. Podľa môjho názoru je však v tomto smere na tom stále lepšie než čierna piano lesklá. Tú výrobca použil len v okolí predných „výduchov“, čo je zanedbateľné, nakoľko tejto časti sa bežne nedotýkate. Vnútorná časť notebooku je prevedená v matnom čiernom plaste, povrch displeja je lesklý. Škoda, že tu nie je možnosť voľby matného povrchu. Klávesnica je nízkoprofilová, smerové šípky sú oddelené od hlavného bloku, Shift-y a Enter sú veľké. Voči rozmiestneniu kláves nemám výhrady, stisk je jasný, odpor kláves akurátny a určite sa jedná o jednu z lepších klávesníc. To isté sa dá povedať aj o touchpade, je dostatočné veľký, jeho povrch je skôr drsnejší, ale bezproblémový aj pri spotenom prste. V ovládacom programe si viete nastaviť aj šírku vertikálnej či horizontálnej rolovacej zóny alebo ich úplne zrušiť. Dvojica prislúchajúcich tlačidiel má primeraný rozmer, stisk je opäť jasný a nie príliš tuhý a hlučný. Touchpad viete vypnúť tlačidlom, o čom vás informuje aj jeho zhasnutý úzky okraj.

Podsvietenie rôznych častí je ďalšou zaujímavou a vcelku dominantnou súčasťou tohto notebooku. Podsvietená je celá klávesnica, už spomínané predné „výduchy“, zapínacie tlačidlo v podobe loga hlavy aliena, nadpis Alienware pod displejom a taktiež ďalšie logo na veku displeja. Podsvietenie je pomerne slušne konfigurovateľné, viete ho úplne vypnúť alebo nastaviť podľa istého stavu (príjem mailu, spustenie aplikácie atď.). Podsvietenie môže byť jednofarebné alebo viacfarebné, dá sa nastaviť viacero profilov, ktoré sa môžu aktivovať napríklad podľa spustenej hry. Displej využíva technológiu TN, čo je pri hernom notebooku kvôli potrebe rýchlej odozvy akceptovateľné, ale tomu zodpovedá aj podanie farieb a pozorovacie uhly. Každopádne displej nepatrí k najhorším, ale skôr sa jedná o priemer. V notebooku je použitá 8 článková batéria s kapacitou 63 Wh, ktorá ponúka približne 4 hodinovú prevádzku pri práci s kancelárskymi aplikáciami typu Word či Excel, prezeraní web stránok či sledovaní filmov, s displejom nastaveným zhruba na polovičný jas. Pri hernej záťaži M14x-ka nebude potrebovať nabíjanie zhruba hodinu až hodinu a pol, podľa náročnosti hry. Pri vyťažení sa notebook pomerne dosť zahrieva, jak v oblasti klávesnice, tak okolo nej a taktiež zo spodnej časti.

Po stránke výkonu ponúka M14x-ka v nami testovanej konfigurácii a pri hraní hier v natívnom rozlíšení displeja 1366x768 bodov slušný výkon. To znamená, že si bez problémov zahráte väčšinu súčasných, moderných 3D hier na strednom až mierne vyššom stupni detailov, staršie hry aj na maximálnych detailoch. Osobne som skúšal napríklad môj obľúbený FlatOut: Ultimate Carnage, rozlíšenie 1366x768, plné detaily, bez problémov. Keby bolo výkonu málo, stále je možné sa pohrať s nastavením detailov alebo nastaviť rozlíšenie nižšie. Áno, sú to také všeobecné informácie, ale tento 14“ Alienware má naozaj výkonu dostatok.

Ak to celé zhrniem, máme pred sebou dizajnovo atraktívny herný notebook v kvalitnom šasi, solídnou konštrukciou, dostatočným výkonom, netradične modifikovateľným podsvietením a výborným zvukovým systémom 2.1. Výrobca by naopak mal zapracovať nad účinnejším a možno trošku tichším chladením v maximálnej záťaži a pouvažovať nad možnosťou voľby displeja s lepšou technológiou než TN, tento notebook by si to určite zaslúžil. Osobne sa mi však Alienware veľmi páčil a keby som niekedy uvažoval nad herným notebookom, bol by horúcim kandidátom, ale v 17“-om prevedení alebo potom možno naopak, v 11.6“-om ako herný spoločník na cestách :-).

displej
dizajn
podsvietenie
výkon

displej
hlučné chladenie
90%
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ

 

 

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk