Hra na realitu je najhoršia hra na svete?

Hra na realitu je najhoršia hra na svete?

Je Super Seducer naozaj najhoršou hernou sériou na svete? 

V dnešnej informačnej dobe a spoločnosti takmer všetky sociálne aktivity podliehajú trendu informatizácie, či virtualizácie. Cez internet zdieľame svoju prácu, aktivity vo voľnom čase ale ale i osobné veci. Tento trend je trendy aj čo sa týka zoznamovania s potencionálnymi životnými, či intímnymi partnermi. Internetové zoznamky a chaty tohto rázu však nie sú reálnou zárukou nájdenia partnera. Obrazovka počítača, alebo displej mobilu je istá bariéra ale hlavne maska, ktorá nám, alebo potencionálnemu budúcemu, budúcej dáva istú anonymitu a dovoľuje sa nám správať, ako by sme sa možno v realite nesprávali (nehovorme hneď, že klamať, ale v istom slova zmysle zavádzať). A ak sa niekomu pošťastí aj reálne stretnúť väčšinou dochádza ku sklamania z jednej, či druhej strany, samozrejme česť výnimkám. No mnohí sa k reálnemu stretnutiu, či už cez internet ale aj bez neho (napríklad na dnes tak populárne rýchle rande) ani len nedostanú. Je to buď nedostatkom odvahy, alebo skúseností, no najmä nedostatkom sebavedomia. A to platí najmä pre mladých mužov. Nič však nie je stratené a existujú rôzne druhy kurzov “zvádzania” alebo “randenia” ak chcete.

Vo svojej podstate sú to len kurzy o základnej psychológii a teda rozvíjajú sociálne zručnosti. Niektorí profesionáli z toho samozrejme ťažia viac, iní menej. Taký Richard La Ruina (38), ktorý podľa vlastných slov bol do 25ťky hanblivý a osamotený chlapec, ktorému často nadávali do škaredých, si na tom založil parádny biznis (na platených kurzoch a učebniciach) a vlastne aj profesionálnu kariéru (tzv. pick up artist-PUA, alebo love guru ak chcete). Nájdete s ním ale aj množstvo free videí na Youtube, jeho oficiálne i polooficiálne stránky, blogy a účty na sociálnych sieťach. Všade vysvetľuje, niekedy i v hodinových videách techniky rozhovoru pri randení, či stretnutí potencionálneho partnera “na ulici”, v bare, skrátka “vonku”. No nezabudol ani najnovšie technológie a teda “dating apps”! Richard rozšíril svoj biznis, mysliac na hráčov počítačových hier, ktorých je sám veľkým fanúšikom- hádajte o čo- o počítačové hry. Toho roku, presnejšie v marci vydal prvú hru s názvom Super Seducer, s podtitulom How to Talk to Girls. Je to vlastne interaktívny film, ktorý obsahuje niekoľko levelov, respektíve filmových scénok, kde sa Richard ocitá v rôznych situáciách, a v tejto časti hlavne cez deň, s rôznymi typmi žien, ktoré chce “zbaliť”. Levely sú rozdelené na kratšie scénky s možnosťou výberu postupu (vedenia dialógu alebo akcie) , ale ak chcete vyskúšať všetky možnosti, jeden vám zaberie aj hodinu dve. Ale nie vždy sú to samozrejme možnosti správne.

To Vám Richard vysvetlí ešte osobitne počas hry. Ak samozrejme postupujete intuitívne, hru dohráte skoro, no podstata je v tom, že Richard Vás chce naučiť, čo hovoriť, robiť a čo nie a teda aby ste si memorovali správne akcie a reakcie… (ako v tých japonských hrách) a pri vyslovene nesprávnych rozhodnutiach sa hra mení na komédiu. Ako inak podať ťažké veci a nepekné nespoločenské správanie ako s humorom. To, že je to humor alá legendárny Benny Hill a teda sexistický , to je už vec druhá. Za čo bola hra kritizovaná, v recenziách zruinovaná (vyslúžila si prívlastok najhoršia hra na svete) a došlo aj k niekoľkým súdnym zákazom (publikovania komentovaných záznamov z hry na Youtube) z Richardovej strany. Ale už len ten nápad skĺbiť randiace hry tak populárne v Japonsku s FMV videom bol podľa mňa hoc nie nový, ale úžasný a mne osobne to pripomenulo video brífingy zo série Red Alert. Samozrejme sexy “herečky”, sexy situácie, humor zachádzajúci do krajnosti, môže hocikoho a najmä feministky odradiť, ale ja sa pýtam- čo je na tom zlé?! To, že Richard trochu prehnane, ale pritom realisticky ukazuje ako sa muži správajú k ženám (a naopak). Richard nerobí z hráčov somárov ani ich neučí ako byť super- predátor. Učí ich len slušnosti a popri tom troške sebavedomia a navyše nastavuje krivé zrkadlo spoločnosti. Scény môžu pôsobiť nerealisticky a sexisticky (tým štýlom podania a humoru) ale to je naozaj len zdanie.

Nie sú nerealistickejšie porno a klamné zoznamky? To tieto veci nám dávajú mylné predstavy o reálnej sexualite. Tieto zlé jazyky a hlasy kritikov z radov žurnalistov a hráčskej verejnosti, ktoré boli v skutočnosti pazvukmi slovnej masturbácie, Richarda samozrejme neodradili od výroby ďalšieho dielu hry- Super Seducer 2. Táto hra vyšla len nedávno- 13. septembra. Vypočul v nej kritikov, pridal multi-kulti momenty a hercov, dokonca pár levelov si zahrajete zo ženskej perspektívy a nezabudol ani na spomínanú “dating app”. Áno scény sú ešte odvážnejšie, strieľa si z každého a všetkého a tentokrát najmä z predátorov a ich prirodzených prostredí (slizký šéf a sekretárka, diskotéka, strip club...), či dennej doby (noci), ale až na pár výnimiek sa znova nevzďaľujú realite. Richard znova provokuje a triafa všetky šípy do stredu čierneho stredu. Fantastické...a rozhodne Vám to odporúčam vyskúšať, či ste bojácny single alebo už aj so záväzkami. Ako som povedal, niektoré momenty vám prídu úplne “cheeky a cheesy”(ako spomínaný Benny Hill pre 21. storočie, či Leisure Suit Larry ), ale to naozaj nie je nič čo by reálne vo svete “randenia a zvádzania” neexistovalo a sám Richard to dobre vie a otvorene o tom hovorí a možno aj niekoho niečo (dobré) naučí. Nech je viac takých hier na psychologické a sociálne hry. Teším sa na trojku…ktorú Richard už oficiálne oznámil...

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk