Je úplne OK mať rád priemernú hru a nebyť ignorant

Je úplne OK mať rád priemernú hru a nebyť ignorant

Sociálne siete sa menia na toxické bojisko.

V poslednej dobe sme svedkom doby extrémov. Teda, tak to nazývam ja v svojej hlave. Buď je niečo úplná sračka, alebo je niečo najlepšie na svete. Neexistuje stredná cesta, neexistuje niečo, čo je síce dobré, ale nedosahuje to výšin, ktoré by mohlo. A zároveň neexistuje niečo, čo nie je také dobré, ale má to niektoré solídne prvky. Takže ak počujete, že Black Panther bol nominovaný na Oscara, tak máte dvojicu názorov. Buď je ten film sračka, alebo najlepší MCU film v histórii. Ale nemusí to tak byť.

Pre mňa, ako človeka, ktorý sa venuje recenzovaniu hier je to o to ťažšie. Pretože subjektivita a objektivita sú dva odlišné prvky. A samozrejme, objektivita v recenzii je prípustná a navyše aj veľmi prospešná, no na druhej strane, bez toho, aby som do recenzovania vložil seba, svoje emócie a svoje preferencie, sa hra dobre zrecenzovať nedá. A samozrejme, to v kombinácii so sociálnymi sieťami, Redditom a ďalšími spôsobmi komunikácie otvára prostredie pre toxicitu, ale takú, že vám z toho občas exploduje hlava.

Naposledy som si to všimol pri Crackdown 3. Hra je objektívne jemne nadpriemerná. Má mnoho dizajnových chýb, ktoré by mali zostať v minulosti, no taktiež má zopár solídnych nápadov. To sú objektívne fakty. Subjektívne som však hru zhltol na tri posedenia. Celú. V dnešnej dobe máloktorú hru dám na 100%, no pri tejto sa to stalo. Znamená to, že hra si zaslúži 5/5? Nie. Bránila mi známka hry v tom, aby som si hru užil? Absolútne nie.

Lenže, keď som cez víkend brúzdal po Reddite, Twitteri a ďalších sociálnych sieťach, mal som pocit, že mnoho Xbox fanúšikov je urazených za to, že hra zbiera len mierne nadpriemerné známky. Ako keby ich užitie hry záviselo na tom, aký priemer má hra na Metacritic. Ako keby im kritici zničili sen o hre, ktorú si vo svojej fantázii predstavovali. Poviem vám však tajomstvo. Nie je hanba, ak si užívate hranie hry, ktorá nemá 95% na Metacritic. Je úplne v poriadku mať rád hru, pretože niečo robí dobre a zároveň si byť vedomí toho, že niečo jej až tak dobre nejde.

Ak ste človek, ktorý viac tiahne k herným mechanikám a menej k príbehu, tak by sa vám Crackdown 3 páčil viac, ako keď ste človek s opačnou hernou orientáciou. Na tom nie je nič zlé. Nemusíte však byť vulgárny na sociálnych sieťach, pretože hra nedosiahla také hodnotenie, aké ste chceli. Preto je napríklad dôležité čítať kompletnú recenziu a nie len prejsť na hodnotenie. Pretože gro toho, v čom hra vyniká je v texte a nie hodnotení.

Potom však nastávajú situácie ako keď Jim Sterling dal Legends of Zelda: Breath of the Wild 7,5, čo stiahlo hru na Metacritic z 98 na 97. A šialení fanúšikovia hry začali s DDOS útokom na jeho stránku a zároveň vytvárali petície, aby sa jeho hodnotenia nebrali do úvahy na Metacritic. Ale...prečo? Prečo majú ľudia potrebu byť takýto? Rozumiem tomu, že sú to fanúšikovia a chcú, aby táto séria bola úspešná, no zároveň to nedáva zmysel.

Ale chápem. Stačí nálepka. Aj ja som sa jej zopár krát dočkal. Po recenzii na Crackdown 3 som bol označený za hejtera Xboxu a to aj napriek tomu, že Xbox je prakticky mojou subjektívne preferovanou platformou. A samozrejme v momente, keď napíšem negatívny článok o Sony, alebo o nejakej jej exkluzivite, tak som zase Xbot, lebo mám v „profilovke“ Xbox avatar. A samozrejme, keď kritizujete Battlefield, tak ste COD fanboy. A keď kritizujete PUBG tak ste Fortnite decko. Pretože je jednoduchšie onálepkovať niekoho, ako vecne argumentovať. A radšej cez sociálne siete poviete o niekom, že jeho názor hlúpy a tým pádom sa jeho názor snažíte znehodnotiť.

Ja mám hromadu názorov, za ktoré by som dostal nálepky. Napríklad podľa mňa je Prey najlepšou hrou za posledné roky. Taktiež si myslím, že The Evil Within je lepšou hrou ako The Last of Us (tu by som bol označený za PS hejtera). A rovnako si myslím, že najlepšie exkluzivity počas tejto generácie sú Ori and the Blind Forest a Sunset Overdrive (tu by som bol tiež za Xbox Fanboya). A taktiež si myslím Breath Of the Wild je nudnou hrou, rovnako ako Skyrim. Nikomu to vnucovať nebudem, je to môj názor a viem vysvetliť, prečo ho mám. Každopádne, je ťažké to povedať len tak do „éteru,“ pretože z jedného tábora určite dostanem virtuálnu facku.

Aby som však vysvetlil, prečo som začal špliechať zoznam niektorých svojich názorov. Je to preto, aby som dokázal podstatu svojho nadpisu. Je Evil Within objektívne lepšou hrou ako The Last of Us? Nie Evil Within má priemer 75 a The Last of Us 95. Zaujíma ma to? Absolútne nie. Bol by The Last of Us v mojom rebríčku najlepších hier roka? Asi nie. Skôr by som si zapol Destiny. Ale to by som zase označený za tuctového hráča, ktorí si neváži dobrej SP hry.

Sú Sunset Overdrive a Ori and the Blind Forest najlepšie hodnotenými hrami? Taktiež nie. A taktiež ma to netrápi. Pretože aj napriek tomu, že obe tieto hry nedosiahli ani zďaleka na najvyššie hodnotenia, tak mne poskytli najlepšiu zábavu. To isté platí pre Prey. A na druhej strane barikády sú hry ako BoTW a Skyrim. Absolútne ma netrápi, aké známky zbierajú. Ja osobne by som pravdepodobne radšej skončil s hraním ako hrať tieto hry, pretože som sa nudil k smrti. No zároveň to neznamená, že začnem kritizovať každého, kto kvalitu týchto hier oceňuje. 

Čo sa tým snažím povedať je to, že subjektívne preferencie a objektívne hodnotenia sú dve rozdielne veci. Recenzie musia byť čo najviac objektívne, aby poskytli čitateľom relevantné informácie o kvalitách hry, ale to neznamená, že nemôžete nájsť zábavu v hre, ktorá dostala hodnotenie 3/5. Mám pocit, že sme sa dostali do fázy, kedy všetko čo je pod 80% je považované za odpad. A to proste nie je pravda. Pretože odhliadnuc od hier, ktoré sú vyslovene nehrateľné, môžete takmer v každej nájsť niečo, čo vás na nej bude baviť. A zároveň sa môžete pri skvelých hrách nudiť, ale to neznamená, že tá hra je blbosť. To len znamená, že ste typ hráča, ktorému hra nesadla, no na strane druhej môžete oceniť to, čo tá hra robí dobre. Nikto z nás nemá patent na rozum. A to, že niekto má rád Battle Royale hry neznamená, že je decko, ktoré nevie, čo je dobré.

Bolo by fajn, keby sme vedeli viac argumentovať. Viac komunikovať. Ale na úrovni. Nie štýlom „ja mám názor a každý kto má iný názor je kretén, hejter...“ Pretože takýmto štýlom sa nikam nedostaneme. Zároveň si však musíme uvedomiť, že aj keď názory iných nás môžu formovať a upravovať naše myslenie, tak v prvom rade je najlepšie, spraviť si na hry názor sám. Nikdy by som nechcel, aby ste hrali hru, ktorej som dal 5/5 a snažili samých seba presvedčiť, že je to najlepšia hra na svete a zároveň nechcem, aby mali hráči výčitky, keď hrajú hru, ktorá nedosahuje samé najvyššie hodnotenia. A súčasná kultúra tomuto problému nepomáha, práve naopak.

Asi najviac času v tejto generácii som strávil pri Destiny. Je to najlepšia hra? Nie objektívne. Vidím chyby, ktoré má? Áno... Keď recenzujem, snažím sa, aby môj osobný názor nekolidoval s objektivitou prezentovanou v recenzii? Áno, vždy a pri každej recenzii. Užívam si hru menej, lebo nedostala 5/5? Určite nie. Mám však pocit, že niektorým záleží iba na to, aby ich obľúbená hra dostala čo najvyššie hodnotenie, pretože ak nie, majú pocit krivdy, ktorú si následne filtrujú vyslovene nevhodnými spôsobmi. A namiesto toho, aby akceptovali názor druhého, tak bojujú nezmyselné vojny, kde sa svojich internetových sokov snažia strápniť, onálepkovať, aby si niečo dokázali. Lebo namiesto toho, aby sa bavili pri úžasnej hre, sú na fórach, kde kydajú na všetkých s iným názorom...

Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk