Všetko povedané v jednej vete.
Čo sa to stalo? Odkedy to tak funguje? Prečo to tak funguje? To boli otázky, ktoré sa mi vyrojili v hlave, keď som dopozeral extempore Todda Howarda, ktorý poskytol IGN rozhovor prostredníctvom série IGN Unfiltered. Ak máte náhodou jeden a pol hodiny, tak odporúčam.
Ja však chcem hovoriť konkrétne o určitom úseku. O tom, kde Howard prakticky skonštatoval, že cieľom nie je vytvoriť najlepšiu množnú hru, ale produkčný pás na tlačenie peňazí. Áno, opäť je to tu. Ideme sa baviť o live service modeli a o tom, ako šialene majú vydavatelia a tým pádom aj vývojári nastavené myslenie. A keď máte pocit, že kopem do zdochnutého koňa, tak sa vopred ospravedlňujem.
Samozrejme. Odmyslime si, že Howard má možno v hlave úplne iný pohľad na vec, no hovorí to čo musí a poďme rozoberať presne to, čo hovorí. Pretože to, čo povedal je presne to, čo je problémom s AAA herným biznisom v poslednom období. A bavím sa týmto hlavne o hrách ako Anthem, Fallout 76 a ďalších.
Howard prakticky povedal, že Fallout 76 „nie je typ hry, ktorý by získal vysoké skóre na Metacritic“ a že tá hra nie je o tom, v akom stave bola vydaná, ale to v akom stave je na konci. A keď sa nad tým zamyslíte, tak si uvedomíte, ako šialene to znie. Pretože to je vlastne Todd Howard, tvorca legendárnych hier ako Oblivion a Skyrim, ktorý tvrdí, že ich cieľom nie je urobiť čo najlepšiu hru. A úprimne, vrámci zábavného priemyslu nepoznám odvetvie v ktorom by tvorcovia takto zmýšľali.
Prečítajte si tiež
Todd Howard: Bethesda vedela o zlom stave Fallout 76 pred vydaním hry
Je to akoby hudobník povedal, že jeho cieľom nie je spraviť čo najlepší album, alebo ako keby režisér filmu povedal, že jeho cieľom nie je vytvoriť najlepší film. A áno, rešpektujem, že herný priemysel je ako interaktívny vo veľmi exkluzívnej pozícii, no aj tak. Nepripadá vám takéto zmýšľanie choré? Teda, nie choré…skôr ako chladný a otrasný kalkul?
Nežijem s ružovými okuliarmi. Rešpektujem to, že vývoj hier je veľmi komplexná činnosť, ktorá zahŕňa stovky ľudí s rôznymi špecializáciami a veci nie vždy idú podľa plánu. Lenže vytvoriť čo najkvalitnejšiu hru by malo byť cieľom každého jedného vývojára bez ohľadu na komplikovanosť projektu.
Herných vývojárov si vážim a nikdy by som si nedovolil povedať, že sú leniví, alebo niečo v tomto zmysle. Ale odkedy sa patche stali bežnou súčasťou života, herný priemysel sa až príliš začal spoliehať na ne. Na filozofiu, ktorá hovorí „ship it now, patch it later.“ Na filozofiu, ktorá hráčom dodáva pod rúškom „live service“ na kosť oholený produkt, ktorý je prinajlepšom funkčný, ale bez obsahu a pri najhoršom nefunkčný. Prečo nie? Veď sa to dá jednoducho opraviť a pridať obsah. A k tomu budeme samozrejme predávať mikrotransakcie, pretože prečo nie?
Spoliehať sa na to, že vždy vydám polodokončený produkt, ktorý dokončím potom je z dlhodobého hľadiska cestou do pekla. Nie je to paradox? Herný priemysel nás konštantne žiada o dôveru, keď si môžeme už pol roka pred vydaním predobjednať hru a zároveň robí všetko preto, aby zničil všetku dobrú vôľu, ktorú voči nim máme. Kto normálny si po predobjednaní a fiasku s názvom Fallout 76 preobjedná ďalší Fallout? Alebo Starfield?
Mimochodom Starfield… Viem, že Howard povedal, že táto hra bude klasickou RPG hrou pre jedného hráča od Bethesdy, ale dal by som ruku do ohňa za to, že bude mať nejaké live service prvky. A všetko čo smrdí slovom live service si vyžaduje opatrnosť. Pretože Fallout 76 nebol zlou hrou preto, že to bola multiplayerová hra, ale kvôli tomu, že bola očividne vydaná skôr ako bola pripravená a pod rúškom sľúbených patchov vydaná. A neviem, či je momentálne v takom stave v ktorom je vhodná na zahranie si bez konštantného trieskania si hlavy o stenu, ale osobne viem, že hra ma svojim vydaním a prístupom vývojárov kompletne odradila. Absolútne nemám chuť si tú hru vyskúšať. A keď ma Fallout 76 naučil niečo, tak je to skôr to, že Howardovi neverím ani nos medzi očami.
Herný priemysel si zvykol na opakujúci sa cyklus sklamaní, ospravedlňovania sa a vysokých očakávaní. Nie je to zdravé a nie je to správne. Pretože zatiaľ čo polka zemegule sa raduje z predstavenia Modern Warfare, mojou jedinou otázkou v hlave je to, čo za schému na rýchle zarobenie peňazí vymyslel Activision teraz, keďže hra už nebude mať Season Pass. A to je vec, ktorú ma naučil Activision. Ako Pavlov reflex.
A keď chcú predávať nedokončenú hru, tak nech to hodia do Early Access, aby o tom všetci vedeli. A nech sa netvária, že je to kompletná hra.
AAA live service hry sú hry sľubov. Sľubov o tom, že hra bude opravená. Sľubov o tom, koľko obsahu do nej pridajú v nasledujúcom období. Sľubov, že napriek malému počtu hráčov ju neopustia. Sľuby, sľuby, sľuby. A samozrejme vrcholom sú tie, ktoré hovoria „poučili sme sa, viackrát sa to nestane.“ Ako politici. Ale, pokiaľ sa široká herná obec nenaučí pristupovať k vývojárom a ich hrám aspoň s jemným skepticizmom, tak budeme v tomto bludnom kruhu chodiť dookola. Pretože jedno je jasné. Keby to nefungovalo, tak by to vydavatelia a vývojári nerobili.
Ale…čo už ja viem však? Viem akurát toto, že tolerancia všetkého toho nás dostala tam, kde sme teraz. Tam, kde už nemôžete dôverovať ani štúdiám ako Bethesda a Bioware, že spravia kompetentnú hru bez závažných problémov a bugov. Do herného sveta, kedy sa namiesto toho či si ich hry zaslúžia 9 alebo 10/10 bavíme o tom, či vôbec stoja za to, aby ste ich vyskúšali. A tohto sa tak skoro nezbavíme.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.