Ponuku obsahu by som prirovnal k bežným komerčným televíziám. Moja predstava o prémiovom obsahu však vyzerá inak.
O tom, že si Game Pass nájde svojich pravidelných predplatiteľov nepochybujem. Myšlienka a idea je fajn, ale obsahovom to žiadne terno nie je. Iste, ponuka by mala byť rôznorodá, čo aj je, ale v princípe mi zatiaľ prístupný obsah nie je hodný ani onoho eura.
Už teraz badám na rôznych weboch (pozdravujem) a fórach víťazoslávne ódy o pomyselnom klinci do rakvy s nápisom Sony, keďže Microsoft vytasil mešec peňazí a kúpil štúdia holdingu ZeniMax. O popularite značiek samozrejme nepochybujem. A rovnako tak nebudem ignorovať fakt, že je to asi najväčšia akvizícia v hernom priemysle. Štúdia Microsoftu nám teda narástli a momentálne ich máme 23.
Nechcem nikoho uraziť, ale ak sa mám z môjho pohľadu pozrieť na výsledné hry, počet značiek a ich kvality, tak by postačila jedna ruka, a to vlastne ešte odrátavam mínus jeden za štúdio The Initiative, ktoré vlastne nič nevytvorilo, keďže sa stále formuje a nakoniec to môže skončiť ako úplný prepadák.
Prečítajte si tiež
Bethesda sa vydala a Sony začína mať problém
Máme pred sebou ďalšiu generáciu, ktorá pravdepodobne zachová tradičný cyklus a počas neho určite natrafíme na skvelé hry zo všetkých dostupných platforiem, ale neviem či je smerodajné sa pozerať na počet štúdií. Poznáte to, aj malý šašo dokáže urobiť veľké divadlo.
Preto nerozumiem, že niektorí sonyfanboys pozerajú v diaľave na rôznych veľkých vydavateľov a dúfajú, že spoločnosť Sony rozšíri svoje štúdia o Rockstar Games či inú bizarnosť. Prečo by aj mali? Pozrel sa niekto na Nintendo a má pocit, že počet interných štúdií je nejaká metrika kvality? Ja si myslím, že nie. A asi by sme mali prestať ignorovať túto „šedú myš“, pretože v ďalšej generácii môže preskočiť Sony a Microsoft a to aj s ich obludnými predplatenými službami.
Nech si teda Microsoft dokúpi aj stovku ďalších štúdií… Ich biznis model stavia na úplne iných pilieroch, ktoré preferujem ja a nechcem sa nikoho dotknúť, ale ak chcem kvalitu, tak si za ňu zaplatím. Nekupujem desiatky nových hier ročne. Skôr sa pozerám na ponuku a vyberám si čo mi vyhovuje. Ostatok dostanem za pár eur či zdarma – nepotrebujem Game Pass (akýkoľvek), zatiaľ.
Osobne zastávam názor, že akákoľvek podobná služba má v hernom priemysle svoje limity, ktoré sa niekde musia odraziť a ukázať mantinely. Aká bude realita však ukáže až čas.
Vrátim sa ale k podstate veci. Ak sa obzriem na aktuálne dosluhujúcu generáciu konzol a pozerám sa na zatiaľ prezentovanú budúcnosť, tak obavy nemám – hlavne po prezentácii Halo Infinite – či už ste zabudli? Celý ten kolotoč okolo Game Passu je len skvelá marketingová kampaň, ale nezabudol Microsoft, že tu majú aj nejaké next-gen konzoly? Teda konzolu, pretože Series S je len šplechnutie vody medzi oči a kopec hráčov, ktorí čakajú na nenaplnené sľuby ešte z čias dávno minulých.
Ani Sony nie je žiadne terno, ale ak sa pozriem do minulosti, tak prísľub do budúcnosti je pre mňa oveľa jasnejší. A k tomu nepotrebujem Game Pass. Ja nehrám Game Pass, ja chcem hrať hry a nie tie srandy v predplatenej službe občas hodné záchodového hrania (česť výnimkám). Navyše sú tu ďalšie nové dôvody byť lepší, takže je len dôležité nezaspať na vavrínoch.
Samozrejme, toto som ja a nemôžem tu generalizovať. Tiež nemôžem za to, že vo mne prakticky akákoľvek hra z produkcie Sony zanechá isté memento, a to asi nebudem sám (Paradoxne pred časom to bola hra A Plague Tale: Innocence, ktorá sa dostala aj do Game Passu). Ak mi dá nejaká hra z ostatných platforiem ono pomyselné memento, tak je mi jedno či je v Game Passe alebo v nejakom Super XXL One S Plus programe. Dôležitý je výsledok a nie cena.
Jedno je však isté. Zo všetkých týchto krokov budú ťažiť hráči, takže nás celkom určite čaká svetlá budúcnosť. Ale hovoriť už teraz o jasných definitívach je prinajlepšom smiešne. A dôvod je jednoduchý, keďže ešte nikto nič neukázal, a sľubov sme tu mali neúrekom.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.