Bojovky určite neodmysliteľne patria ku handheldom, najmä vďaka tomu, že ide vo väčšine prípadov o nenáročnú hru, ktorá určite nepotrápi vaše mozgové závity. Launch konzoly Nintendo 3DS patril hre Super Street Fighter IV, no teraz nasleduje ďalšia bojovka od spoločnosti Tecmo Koei s názvom Dead or Alive s podtitulom Dimensions. Ponúka teda dostatok zábavy, aby ku kúpe presvedčil hráča, ktorý má zakúpený vyššie spomínaný Super Street Fighter?
Hneď prvé pozitívne body si môžete prideliť ku počtu módov. Prvý s názvom Chronicle sa snaží byť tým, čo u klasických hier nazývame singleplayerová kampaň. No tento mód pravdupovediac svojím príbehom vôbec nezaujme, ba naopak. Predpokladám, že mnohí z vás po niekoľkých cut-scénach, zložených zo statických obrázkov s titulkami, ich bude jednoducho preskakovať. V tomto príbehovom móde vystriedate niekoľko postáv. Motívy sú klasické, čiže pomsta, stratená rodina a podobne. Free play asi každý pozná. Vyberiete si dvoch bojovníkov, zvolíte prostredie boja a boj samotný sa môže začať. Keby vás omrzel aj tento mód máte k dispozícii Arcade mód. V ňom musíte zvládnuť niekoľko bojovníkov v čo najkratšom čase. Survival je zas o prežití proti stále novým nepriateľom , a kto má rád výzvy, ten určite zamieri do políčka Tag Challenge , kde ho čakajú výzvy, ktoré otestujú nie iba hernú vyspelosť, ale často aj nervy. Príjemným spestrením je možnosť boja v tímoch. No a keby niekoho čisto náhodou omrzela AI (buď preto, lebo mu nedokáže sprostredkovať dostatočnú výzvu alebo v presvedčení , že hráči on-line nie sú až tak šikovní ) si môžu navoliť hru po lokálnej sieti alebo načrieť do vôd internetu a hľadať súpera tam. Problémom je to, že samotné hranie cez internet má veľké problémy a iba málokedy sa mi podarilo stabilne pripojiť.
Kto čakal od hry inovácie, ten ostane sklamaný, no ja som toho názoru, že tento žáner je výborný taký, aký je a netreba na ňom nič meniť. No sú isté vlastnosti hier, ktoré odlišujú jednu bojovku od druhej, a tým nemyslím prostredie a podobné vlastnosti. Skôr myslím hrateľnosť ako takú, pretože existujú bojovky, kde skôr uspejete so zúrivým tlačením náhodných tlačidiel a druhá skupina, kde patrí aj Dead or Alive, kde sú úspešní skôr tí, ktorí umne skladajú kombá, ktoré sa prehľadne zobrazujú na dolnom displeji počas každého boja. Či už máte najradšej kopance, údery alebo špeciálne údery, vždy treba mať na pamäti, že zúrivé tlačenie tu neobstojí, tobôž nie na vyšších náročnostiach . So zvyšujúcou náročnosťou sa spomaľujú aj samotné súboje, kedy hráč musí už aj umne využívať blok a vyrážať do účinných protiútokov. Rozmanitosť bojovníkov je dostatočná na to, aby si hráč zvolil svojho obľúbenca, ktorého však musí oželieť v príbehovom móde.
Grafické spracovanie je na pomery 3DS veľmi pekné, spracovanie všetkých 25 charakterov je tiež na veľmi dobrej úrovni a čerešničkou na torte je 11 prostredí, z ktorých je každé unikátne a prepracované. Dobrou vlastnosťou je to, že keď sa hráč dostane na okraj ringu a vypadne z neho, kolo sa nekončí, ale presúva sa tam, kde hráč dopadol. A keďže hra bola vyvíjaná v 3D, bude asi každého zaujímať, ako dopadla táto technológia. Ja môžem svedomito skonštatovať, že všetko čo sa týka 3D je v najlepšom poriadku, 3D efekt má dostatočnú hĺbku a tí, ktorých z neho nebude bolieť hlava (ja do tejto skupiny nepatrím) si ho budú užívať plnými dúškami.
Má teda hra vôbec nejaké mínusy? Akurát ten, že vyšla až po vydaní Super Street Fightera a problémy s internetovým hraním. Čiže hru odporúčam všetkým priaznivcom bojových hier a aj tým, ktorých Street Fighter omrzel. Keď nie, nejedná sa u nich o titul, ktorý je must have a teda si myslím, že 8/10 je také optimálne hodnotenie.