Je veľmi ťažké zrecenzovať hru, ktorá skôr ako hra pôsobí ako nástroj psychologického teroru. Až začínam mať pocit, že pre správne zhodnotenie tohto diela by som mal skôr osloviť ASPS, teda Asociáciu súdnych psychiatrov Slovenska, než aby som sa do toho pustil ja. Takže páni psychiatri, kto by sa zhostil tejto váženej úlohy a ponoril sa hlboko pod hladinu normálnosti, kde prebývajú pre ľudskú myseľ tie najzákernejšie nástrahy a hrozí potenciálne rozvinutie schizofrenických stavov? Nikto? Takže po The Dark Eye: Book of Heroes je ďalší horor opäť na mne, čo?

Skutočne musí byť každá multiplatformová hra aj na Nintendo Switch? Iste, objavili sa náznaky, že táto hybridná konzola dokáže prekvapivo slušne spustiť aj giganty ako Zaklínač 3: Divoký Hon (predovšetkým v handheldovom režime) alebo aj Doom z roku 2016, no The Outer Worlds je smutnou pripomienkou toho, že aj Nintendo Switch má svoje limity (aké prekvapenie) a je možno už vhodné si povedať, že na tomto zariadení zasa nemusíme mať stoj čo stoj každý jeden veľký titul.

Sériu The Elder Scrolls všetci dobre poznáme a určite aj máme radi. Veď prečo by sme nemali? Je predsa plná zaujímavých questov a situácií, a obrovských svetov prosíkajúcich hráčov „Poď! Poď! ‚Pošukajte‘ ma!“ (šukať – z poľského hľadať, prehľadať). Môžete sa pridať k rôznym frakciám a vyvíjať svoju postavu vo veľkom množstve kombinácií. Je to séria, v ktorej sa každý hráč na začiatku cíti ako mravec stratený v monumentálnom priestore, len aby sa neskôr stal jeho samotným Bohom. Tie krásne výhľady, tie husté bájne lesy plné tajomstiev, tá čarokrásna hudba Jeremyho Soula. Tá séria je jednoducho neskutočná. Všetci to milujete, že áno? Dobre, tak na toto všetko teraz zabudnite, lebo The Elder Scrolls: Blades nemá z toho absolútne nič.