Kedysi existovala konzola menom Nintendo 64. Iste, nepochybujem, že o nej niektorí z vás počuli, no oproti prvému PlayStationu, ktorý v našich končinách doslova zkultovnel, by ste túto konzolu od Nintenda našli v menšom počte, než koľko sa na Slovensku nachádza výrobcov poctivých spišských párkov. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba skvelých hier, aj keď to je slabé slovo, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť. Opravím sa. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba legendárnych hier, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť.

Saints Row IV bola bomba už v dobe svojho prvého vydania v roku 2013 a hľadiac na ňu teraz, o 7 rokov novšou optikou, nestratila zo svojho kúzla ani kúsok. Iste, bol to mierne kontroverznejší diel, keďže svoj „realistický“ štýl vymenil za čisté sci-fi inšpirujúce sa takým Matrixom, no to aspoň umožnilo tvorcom vniesť do série kus čerstvého prdu, ktorý už po troch predchádzajúcich dieloch bezpochyby potrebovala. Navyše sa konečne zbavila toho únavného gangsterského rapového štýlu, čo považujem za len a len dobré.

Nikdy som nebol veľkým fanúšikom hernej série Metro. Vždy na mňa pôsobila akosi ťažkopádne. Mimochodom, je už akoby pravidlom, že vo mne interaktívne médiá z rusky hovoriacich krajín vyvolávajú podobné pocity. Zároveň mi nebola nikdy po chuti ich snaha vydávať sa za herné filmy. Prvé dva diely série sú na môj vkus až príliš pretkané rôznymi skriptovanými sekvenciami, ktoré sa snažia v hráčovi vyvolať úžas a navyše sú až priveľmi lineárne.