Niekedy sa dostanete k hre, ktorá má už na prvý pohľad vysoké ambície, no aj napriek jej nespochybniteľným kvalitám z nej ostanete frustrovaní. A to z jednoduchého, no o to pádnejšieho dôvodu. Ak by tvorcovia niečo spravili inak, s veľkou pravdepodobnosťou by ste teraz hovorili o výnimočnom počine. Presne takéto pocity som mal pri RPG Call of Cthulhu, ktoré vyšlo na Nintendo Switch. Úchvatná atmosféra, fantastický príbeh, charizmatický hlavný hrdina. Doslova predpoklad na nezabudnuteľnú hru. Čo sa ale pokazilo? Nuž, to najdôležitejšie - hrateľnosť.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden princ menom Selius, ktorý sa počúraval počas spánku a bál sa aj svojho vlastného tieňa. Mátohy videl tu i tam, zo strachu sa za seba obzeral dokonca aj vtedy, keď sa díval priamo do zrkadla. No, kto by sa ale nebál, keď tie nočné mory sú také reálne. Dokonca až tak, že sa zhmotňujú a robia neplechu priamo v tom krásnom rozprávkovom svete. Z toho dôvodu sú znova povolaní tí najpovolanejší - rozvážny kúzelník Amadeus, sarkastická zlodejka Zoya a chrabrý, hoci pekne zaguľatený rytier Pontius. Dokážu zachrániť princa? Dokážu zabrániť tomu, aby svet ovládli nočné mory? Dokážu opäť raz, že sú jednoducho tí najlepší? Dozviete sa v.... ale čo, rovno vám to poviem. Samozrejme! Veď toto je rozprávka a tie končia vždy dobre.

Stačila len chvíľka a hneď som vedel...

Ide zatiaľ o najlepší port na Switch vôbec? Samozrejme, na tejto konzole od Nintenda som nehral všetky hry, a tak môže byť môj úsudok skreslený, no pri pohľade ako Sniper Elite III vyzerá a hýbe sa, musím pred tvorcami z Rebellion sňať klobúk a úctivo sa pokloniť. A teda moja odpoveď je, že je dosť možné, že o ten najlepší port aj naozaj ide. Stabilných 30 fps pevných ako kryštalická mriežka diamantu, 720p v handheldovom móde, 1080p na TV s minimálnym poklesom dynamického rozlíšenia i pri náročnejších scénach, textúry ostré ako čepeľ Rambovho noža a vyhladzovanie hrán jemné ako padáčiky so semienkami púpavy, ktoré vietor rozosieva po okolí.