RECENZIA: Metroid Dread je nová klasika žánru s brilantným dizajnom a pohlcujúcou akciou

RECENZIA: Metroid Dread je nová klasika žánru s brilantným dizajnom a pohlcujúcou akciou

Vedeli ste o tom, že Metroid Dread je priame pokračovanie vyše 15 rokoch starej hry Metroid Fusion z handheldu Game Boy Advance? Tento titul má zaujímavú históriu. Metroid Dread mal pôvodne vyjsť na Nintendo DS dva roky po predchodcovi, avšak vízia tvorcov nemohla byť naplnená, keďže Nintendo DS jednoducho nebolo dostatočne výkonné. Z nejakého dôvodu však Nintendo ignorovalo svoje nasledujúce konzoly, čiže Wii, 3DS a Wii U, a zelenú dalo pokračovaniu až päť rokov po vydaní Nintendo Switch a to aj napriek tomu, že séria bola obzvlášť za čias Wii veľmi obľúbená. Na Wii totiž vyšli hneď štyri Metroid hry.

 
RECENZIA: Mario Golf: Super Rush je z núdze cnosť s niekoľkými dobrými momentmi

RECENZIA: Mario Golf: Super Rush je z núdze cnosť s niekoľkými dobrými momentmi

Ak by som mal Mario Golf: Super Rush opísať dvoma slovami, boli by to nepochybne tieto: nevyužitý potenciál. Dôvod? Hra robí mnohé veci zle, niektoré zbytočne a niektoré nerobí vôbec, pričom námet je taký skvelý. Mario Golf: Super Rush mi popravde pripadá ako na rýchlo zhotovená hra, ktorej vývoj bol z minúty na minútu zahájený vtedy, keď si Nintendo uvedomilo, že už dlhý čas nevydalo svoju exkluzivitu na Nintendo Switch, a tak bolo treba čo najrýchlejšie vyplniť prázdne miesto. A taký je aj výsledok.

 
RECENZIA: Shin Megami Tensei III sa predstavuje moderným hráčom bohužiaľ len v priemernom remasteri

RECENZIA: Shin Megami Tensei III sa predstavuje moderným hráčom bohužiaľ len v priemernom remasteri

„Slyšte, učeníci, pretože ja vydávam svedectvo o úsvitu deštrukcie čakajúcu Tri ríše. Keď bubny Samsary zarezonujú svetom, Palác východu – zahalený žiarivým svetlom – zaspí v Lone. Všetci, ktorí žijú, zhynú; ich červené duše previnenia započnú vzostup démonov. A hľa, tí, ktorí zočia to veľké mystérium, postavia sa pred Lotos duší a vyslovia Slovo dôvodu; taký je to zákon stvorenia. Tak je to napísané...“

 
RECENZIA: Monster Hunter Rise - Ulov príšeru, aby si ju v jej kabáte ulovil opäť

RECENZIA: Monster Hunter Rise - Ulov príšeru, aby si ju v jej kabáte ulovil opäť

Monster Hunter Rise bol najočakávanejším titulom na Switch v roku 2021. Nintendo si hráčov dôkladne pripravilo špeciálnym demom, v ktorom boli dostupné tri príšery a zástupca každej zbrane. Už táto skúšobná verzia rozvírila vodu a novými mechanizmami spustila vlnu kontroverzie medzi ostrieľanými MonHun hráčmi.

 
RECENZIA: New Pokémon Snap - Nachystajte foťáky, pretože v New Pokémon Snap gotta photo ‘em all! A bude vás to baviť!

RECENZIA: New Pokémon Snap - Nachystajte foťáky, pretože v New Pokémon Snap gotta photo ‘em all! A bude vás to baviť!

Legendy často ožívajú... Ak po rokoch ožije niečo, čo bolo dávno pradávno uctievané ako modla, môže to prirodzene dopadnúť len dvojako – buď to bude ako modla uctievané aj naďalej, tentokrát s celou úplne novou generáciou, alebo to dopadne zle a vy sa pískajúc otočíte na päte tváriac sa, že sa vás to samozrejme netýka. Veď vy by ste predsa nikdy nezbožňovali niečo také absurdné, že nie?

 
RECENZIA: Bravely Default II je na jej vlastnú škodu až príliš tradičným JRPG recenzia

RECENZIA: Bravely Default II je na jej vlastnú škodu až príliš tradičným JRPG recenzia

Hráčom je už oddávna známe, že pekné pozlátko ešte dobrú hru nerobí. Aj tá najkrajšia grafika sa predsa skôr či neskôr opozerá, a tak všeobecne nemôžeme tvrdiť, že práve ona drží hráčov pri hrách až do ich konca. Nie, za tým stoja predovšetkým zaujímavá a nové prvky prinášajúca hrateľnosť a, samozrejme, aj dobre napísaný a pútavý príbeh. Ak však z týchto dvoch začína jeden škrípať, hra má postarané o problémy. A presne do takýchto problémov sa dostalo Bravely Default II.

 
RECENZIA: Blue Fire - Souls-like v Zelda kabáte

RECENZIA: Blue Fire - Souls-like v Zelda kabáte

Je fascinujúce, ako niektoré žánre aj napriek tomu, že sú najskôr záležitosťou iba úzkej skupiny ľudí, masívne prerazia do mainstreamu. Nemá zmysel vás tu nudiť výletom do histórie, koniec-koncov, v školách sa historické a prehistorické veci učia na dennom poriadku, preto prejdem rovno k veci. Reč je totiž o subžánri souls-like, ktorý na nás dnes vyskakuje prakticky z každej druhej hry. Máme tu metroidvánie rezané souls-likeom, plošinovky s brutálnou souls-like obťažnosťou, a aj rogue-like tituly môžu svojim konceptom vďačiť len a len onomu subžánru. Témou dnešnej besedy je preto – bez prekvapenia – ďalší podobný žánrový kokteil, ktorý mixuje onen soul-like s prvkami videnými u Legendy ZeldaTM . Ako tento nesporne zaujímavý guláš dopadol, o tom sa dočítate na nasledujúcich riadkoch.

 
RECENZIA: Cultist Simulator: Initiate Edition - Podrobný návod, ako založiť kult

RECENZIA: Cultist Simulator: Initiate Edition - Podrobný návod, ako založiť kult

Veľké AAA tituly sa posledné roky snažia o čo najrealistickejší zážitok z hry. Dokonalú fyziku, vierohodný stereo zvuk, ktorý vám dá pocit, že ste na bojovom poli, no hyperrealistický zážitok môže priniesť aj nenápadný indie kúsok, ktorý vás donúti premýšľať presne tak, ako keby ste boli hlavnou postavou v hre. Keď som skúsil Cultist Simulator prvýkrát, po štvorhodinovom záťahu som bol smädný, hladný a okolo stola som mal množstvo strohých poznámok o chaotických snoch, prastarých knihách a čudesných indivíduách. Pred spaním som rozmýšľal nad tým, akú farbu má vesmír a ako preniesť lampáš do svojich snov, aby mi pomohol prekonať temnotu mysle.

 
RECENZIA: Super Mario 3D All-Stars - Kto sfúkne 35 sviečok?

RECENZIA: Super Mario 3D All-Stars - Kto sfúkne 35 sviečok?

Postava Super Mario lemuje väčšiu časť mojich stále bohatých spomienok na detstvo a nemenej aj proces dospievania. Verím, že po boku kvalitného psychológa, vzdelaného v umení hypnózy, by sa tieto spomienky dali ešte o riadny kus prehĺbiť, avšak, už tak by to bolo zbytočné, keďže onen ikonický inštalatér s talianskymi koreňmi ostane pre mňa už navždy synonymom pohody a ničím nerušenej zábavy. Po jeho boku som prešiel otravným procesom školskej socializácie a akonáhle som zamával na rozlúčku všetkým tým ošarpaným budovám plným stratených deciek, moje prvé myšlienky zablúdili zase späť k videohernej kultúre. Hrám, a zvlášť produkcii spoločnosti Nintendo, vlastne dnes vďačím za fakt, že sa zo mňa stal publicista na rôznych úrovniach a rovnako tak som vďačný za častú príležitosť spomínať prostredníctvom písmen v mnou publikovaných retro článkoch. Dnes sa však spoločne vrátime do minulosti v úplne inom rozpoložení, keďže nedávno nám na scénu dorazila zhmotnená špekulácia – ako som si to interne pomenoval, a to exkluzívne na Nintendo Switch. Skutočnosť, že populárna japonská spoločnosť Nintendo pripravuje návrat pre mnohé svoje ikonické produkcie nad nami poletovala dávno pred tým, než vôbec prišlo na odhalenie Super Mario 3D All-Stars, avšak všetko sa v tomto prípade účelovo tajilo hlavne na základe neuveriteľného výročia existencie samotnej série Super Mario Bros. Pretože to bola práve táto herná legenda, ktorá nedávno sfúkla tridsaťpäť sviečok na poriadne sladkej torte a pre nás, jej milovníkov, to znamenalo jeden poriadne šťavnatý darček.

 
RECENZIA: Paper Mario: The Origami King je ďalšia úžasná pecka od Nintenda

RECENZIA: Paper Mario: The Origami King je ďalšia úžasná pecka od Nintenda

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina s veľkým hradom, postavičkami vystrihnutými z papiera a veľkým zlým Marošom, ktorý musel vykradnúť úvod svojej vlastnej recenzie na Trine 4: The Nightmare Prince, aby vôbec vedel, ako začať so svojou najnovšou recenziou. Ah, ten nedostatok inšpirácie! Krajina je to krásna – plná zelene, vtáčikov a čarovných bytostí. Okrem obyvateľov rozličných tvarov a veľkostí v nej žijú aj dvaja inštalatéri (o ktorých ste už, mimochodom, možno počuli) – Mario a Luigi. Práve oni prichádzajú vo svojej najnovšej hre na pozvanie princeznej Peach na Origami festival, kde sa začne to najbláznivejšie dobrodružstvo ich životov.

 
RECENZIA: Blair Witch dokazuje, že aj simulátor chôdze môže zabaviť

RECENZIA: Blair Witch dokazuje, že aj simulátor chôdze môže zabaviť

Je veľmi ťažké zrecenzovať hru, ktorá skôr ako hra pôsobí ako nástroj psychologického teroru. Až začínam mať pocit, že pre správne zhodnotenie tohto diela by som mal skôr osloviť ASPS, teda Asociáciu súdnych psychiatrov Slovenska, než aby som sa do toho pustil ja. Takže páni psychiatri, kto by sa zhostil tejto váženej úlohy a ponoril sa hlboko pod hladinu normálnosti, kde prebývajú pre ľudskú myseľ tie najzákernejšie nástrahy a hrozí potenciálne rozvinutie schizofrenických stavov? Nikto? Takže po The Dark Eye: Book of Heroes je ďalší horor opäť na mne, čo?

 
RECENZIA: The Outer Worlds pre Switch je zúfalou snahou dokázať, že na konzolu sa dá preportovať všetko

RECENZIA: The Outer Worlds pre Switch je zúfalou snahou dokázať, že na konzolu sa dá preportovať všetko

Skutočne musí byť každá multiplatformová hra aj na Nintendo Switch? Iste, objavili sa náznaky, že táto hybridná konzola dokáže prekvapivo slušne spustiť aj giganty ako Zaklínač 3: Divoký Hon (predovšetkým v handheldovom režime) alebo aj Doom z roku 2016, no The Outer Worlds je smutnou pripomienkou toho, že aj Nintendo Switch má svoje limity (aké prekvapenie) a je možno už vhodné si povedať, že na tomto zariadení zasa nemusíme mať stoj čo stoj každý jeden veľký titul.

 
RECENZIA: The Elder Scrolls: Blades ničí meno slávnej RPG série

RECENZIA: The Elder Scrolls: Blades ničí meno slávnej RPG série

Sériu The Elder Scrolls všetci dobre poznáme a určite aj máme radi. Veď prečo by sme nemali? Je predsa plná zaujímavých questov a situácií, a obrovských svetov prosíkajúcich hráčov „Poď! Poď! ‚Pošukajte‘ ma!“ (šukať – z poľského hľadať, prehľadať). Môžete sa pridať k rôznym frakciám a vyvíjať svoju postavu vo veľkom množstve kombinácií. Je to séria, v ktorej sa každý hráč na začiatku cíti ako mravec stratený v monumentálnom priestore, len aby sa neskôr stal jeho samotným Bohom. Tie krásne výhľady, tie husté bájne lesy plné tajomstiev, tá čarokrásna hudba Jeremyho Soula. Tá séria je jednoducho neskutočná. Všetci to milujete, že áno? Dobre, tak na toto všetko teraz zabudnite, lebo The Elder Scrolls: Blades nemá z toho absolútne nič.

 
RECENZIA: Doom 64 je tá najlepšia FPS, ktorú ste ešte nikdy nehrali

RECENZIA: Doom 64 je tá najlepšia FPS, ktorú ste ešte nikdy nehrali

Kedysi existovala konzola menom Nintendo 64. Iste, nepochybujem, že o nej niektorí z vás počuli, no oproti prvému PlayStationu, ktorý v našich končinách doslova zkultovnel, by ste túto konzolu od Nintenda našli v menšom počte, než koľko sa na Slovensku nachádza výrobcov poctivých spišských párkov. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba skvelých hier, aj keď to je slabé slovo, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť. Opravím sa. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba legendárnych hier, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť.

 
RECENZIA: Saints Row IV pre Switch je nablýskaná parodická akčná bomba

RECENZIA: Saints Row IV pre Switch je nablýskaná parodická akčná bomba

Saints Row IV bola bomba už v dobe svojho prvého vydania v roku 2013 a hľadiac na ňu teraz, o 7 rokov novšou optikou, nestratila zo svojho kúzla ani kúsok. Iste, bol to mierne kontroverznejší diel, keďže svoj „realistický“ štýl vymenil za čisté sci-fi inšpirujúce sa takým Matrixom, no to aspoň umožnilo tvorcom vniesť do série kus čerstvého prdu, ktorý už po troch predchádzajúcich dieloch bezpochyby potrebovala. Navyše sa konečne zbavila toho únavného gangsterského rapového štýlu, čo považujem za len a len dobré.

 
RECENZIA: Metro Redux - Post-apokalyptická Moskva do ruky

RECENZIA: Metro Redux - Post-apokalyptická Moskva do ruky

Nikdy som nebol veľkým fanúšikom hernej série Metro. Vždy na mňa pôsobila akosi ťažkopádne. Mimochodom, je už akoby pravidlom, že vo mne interaktívne médiá z rusky hovoriacich krajín vyvolávajú podobné pocity. Zároveň mi nebola nikdy po chuti ich snaha vydávať sa za herné filmy. Prvé dva diely série sú na môj vkus až príliš pretkané rôznymi skriptovanými sekvenciami, ktoré sa snažia v hráčovi vyvolať úžas a navyše sú až priveľmi lineárne.

 
RECENZIA: Call of Cthulhu spája adventúru a RPG, no, bohužiaľ, ani jeden zo žánrov poriadne

RECENZIA: Call of Cthulhu spája adventúru a RPG, no, bohužiaľ, ani jeden zo žánrov poriadne

Niekedy sa dostanete k hre, ktorá má už na prvý pohľad vysoké ambície, no aj napriek jej nespochybniteľným kvalitám z nej ostanete frustrovaní. A to z jednoduchého, no o to pádnejšieho dôvodu. Ak by tvorcovia niečo spravili inak, s veľkou pravdepodobnosťou by ste teraz hovorili o výnimočnom počine. Presne takéto pocity som mal pri RPG Call of Cthulhu, ktoré vyšlo na Nintendo Switch. Úchvatná atmosféra, fantastický príbeh, charizmatický hlavný hrdina. Doslova predpoklad na nezabudnuteľnú hru. Čo sa ale pokazilo? Nuž, to najdôležitejšie - hrateľnosť.

 

Ďalšie články...

  • 1
  • 2
 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk