Xenoblade Chronicles 2 - Recenzia

Xenoblade Chronicles 2 - Recenzia

Pri sériách sa hovorí, že jednotka je vždy najlepšia, že dvojka sa snaží spraviť všetko veľkolepejšie, vďaka čomu vždy nakoniec pôsobí o niečo plytšie, a že trojka sa vráti nohami na zem a kvalitou sa priblíži jednotke. U Xenoblade táto poučka v žiadnom prípade neplatí.

Prvý Xenoblade Chronicles bol skvelou hrou, no mal chyby, čiže priestor na zlepšenie tu bol. Druhý diel Xenoblade Chronicles X sa nesnažil spraviť len veľkolepejšiu jednotku, ale vydal sa úplne iným smerom a utláčajúc príbeh do úzadia, priniesol singleplayerové MMORPG s veľkým dôrazom na prieskum. Tretí diel Xenoblade Chronicles 2 sa vracia k príbehovejšiemu pojatiu, pričom vylepšuje každý jeden aspekt predchádzajúcich dvoch hier, čím sa zaslúžene stáva tým najlepším dielom série Xenoblade.

Xenoblade Chronicles 2 je typickým Xenoblade v každom ohľade. Ponúka obrovské otvorené prostredia, rôznorodých nepriateľov s rôznymi povahami a správaním, znamenité a originálne RPG mechaniky, prepracovaný súbojový systém v štýle, ktorý neuvidíte nikde inde, a originálny príbeh s postavami, ktoré dokážu byť na jednej strane zábavné a originálne, no na druhej strane niektoré často len predstavujú základné archetypy postáv, obzvlášť také, ktoré sú tak typické pre JRPG žáner.

Azda najväčšou novinkou sú tu postavy nazývané Blade. Blade sú špeciálne bytosti, ktoré sa spájajú s inými postavami nazvanými Drivery, a spoločne, ako tím, bojujú proti nepriateľom. „Blejdi“ slúžia predovšetkým ako podporné postavy a môžu mať tri povolania (Class) – Attacker, Healer a Tank. Aj keď sa nachádzajú pri súbojoch za Drivermi, aj oni dokážu útočiť, nakoľko vo svojom repertoáre majú niekoľko špeciálnych schopností možných využiť po splnení určitých podmienok. Hlavnými bijcami sú tu ale, predovšetkým, Drivery.

Práve takým Driverom sa stane aj mladý chlapec Rex. Na začiatku hry typický zberač materiálov, ktorý býva sám na titanovi menom Azurda. Ťažké problémy spojené s ťažkým povolaním si kompenzujú spoločnými debatami o svete, o sebe a svojej minulosti, načúvajú svojim starostiam a snažia sa pochopiť jeden druhého. Takto spolu prežívajú už dlhé roky, kým sa jedna trviálna cesta za speňažením najnovšie nazbieraných surovín nezmení na život meniaci a svet ohrozujúci boj o celkovú existenciu.

Príbeh hry sa odkrýva pomaly a, ako v klasických JRPG hrách, sa na začiatku vlastne nič nedeje. Spoznávate postavy, spoznávate svet a všetko sa zdá absolútne v poriadku, nič nevybočuje z denného stereotypu. Netrvá ale dlho a zrazu sa objaví zápletka, ktorá sa začne zauzľovať, nabaľovať, pribudnú prvé odhalenia a prvé vrásky na spočiatku dokonalo pôsobiacom svete vám naznačia, že bezstarostná pohoda z úvodných hodín sa už asi nikdy nevráti.

Rex sa po zauzlení deja stane Driverom a sekundovať mu bude Blade menom Pyra, tajuplná mladá žena. Tá v celkovom príbehu zohrá veľkú rolu a stane sa základným kameňom pre drvivú väčšinu zásadných situácií. K hrdinom sa postupne pridajú ďalšie postavy, ďalší Bladeovia, ktorí, aj keď sú niekedy povahovo typickými príkladmi žánru, neurazia a svojimi reakciami pobavia. Rovnako dobre dopadli záporáci, z ktorých srší charizma a ich mysteriózne pohľady vám dajú jednoznačne vedieť, že to, čo robia, myslia skutočne vážne. V neposlednom rade musím vyzdvihnúť aj anglický dabing, ktorého kvalita ma milo prekvapila. Znova síce počuť, že väčšina z hercov sa narodila v Anglicku, no tentokrát už dokážu verne sprostredkovať emócie, čo sa o dabingu v prvom Xenoblade a druhom „X“ nedalo vôbec povedať.

Dej tentokrát tvorcovia nezasadili len na dva nehybné titány, ale prevedie vás celou paletou živých a dýchajúcich jedincov, ktorých pohyby plutiev či iných častí tiel v pozadí dodávajú svetu život. Už to nie sú len skalné útvary bez života, ale reálne bytosti, ktoré žijú. Viac titánov znamená viac rôznorodosti, a teda aj menej opozeranosti. Vzhľadom na to, že titánov je viac, je celkové herné prostredie každého z nich oproti prvej hre zmenšené, no to nie je vôbec na škodu. Level-dizajnu to vôbec neuberá na kvalite a ten sa môže smelo porovnávať so svetmi v predchádzajúcich častiach.

Skvelému pocitu z parádne vykresleného prostredia napomáha aj fantastický soundtrack od absolútnych hudobných es japonského herného priemyslu. Zatiaľ čo Jasunori Micuda sa podieľal na romanticky ladených motívoch a cutscénach, dvojica ACE sa zhostila hudby hrajúcej pri prieskume sveta a Kendži Hiramacu si vzal na paškál dynamické bojové skladby. Takto vznikol krásnymi melódiami a variabilnou energickosťou nabitý soundtrack, ktorý sa svojimi kvalitami nepochybne dotiahol aj na už dnes legendárny soundtrack prvého dielu.

Mohutná RPG hrateľnosť hry pozostáva z niekoľkých základných častí, ktorými sú prieskum prostredia, súboje, rozvoj hrdinov a spĺňanie úloh (questov). Ak si spomínate na mechaniky predchádzajúcich dielov, v Xenoblade Chronicles 2 je to podobné, no nie úplne rovnaké. Pamätáte si na prieskum a zbieranie vecí, kedy ste mali po mape roztrúsené akési svetelné body, po ktorých zobratí sa vám ukázalo, čo ste to vlastne našli? Tak tu tieto body nahradili miesta zvané Collection Point, ktoré musíte naprv vykopať, a aj keď ani tu hneď neviete, čo lootujete, na základe vypadnutých vecí viete aspoň odhadnúť druh vecí.

Taktiež záleží, na akom miete vykopávate, pretože, ak je to na okraji jazera, tak v drvivej väčšine získate nejaké ryby, ak pri rúbanisku, získate pravdepodobne polienka, a tak ďalej. Tvorcovia sa teda poučili a spravili loot oveľa viac predvídateľnejším, a teda logickejším. Nie je to síce dokonalé, no oproti prvému dielu a „X“ je to rozhodne posun vpred. Tu sa vám nestane, že hľadáte nejaké železné šruby a nájdete ich len tak niekde na lúke, niekde na úplne náhodnom mieste. Železný šrot tu, napríklad, získate predovšetkým pri zbieraní na tzv. Salvage Point, čo sú miesta, na ktorých sa Rex ponorí pod oblaky a vráti sa s rôznymi materiálmi. Hrá sa to podľa jednoduchej QTE sekvencie, ktorá vám zohľadní loot podľa vašej úspešnosti a presnosti.

Každá z hrateľných postáv, či už ide o Drivera alebo Bladea, má svoj strom schopností, v ktorom sa vám odomykajú nové „ability“. Zatiaľ čo u Drivera si ich sprístupňujete klasickým investovaním získaných bodíkov, u Bladea sa to podobá skôr na systém zo série The Elder Scrolls, nakoľko nové schopnosti odomykáte ich používaním. Teda nie tak celkom, je v tom nejaký rozdiel, no pre predstavu takéto prirovnanie stačí. Najviac sa tie systémy odlišujú v tom, že v Xenoblade Chronicles 2 máte jasne napísané, koľkokrát máte niečo použiť, aby sa vám odomkla vylepšená verzia pôvodnej „ability“. V strome je to síce uvedené ako nová schopnosť, no v skutočnosti ide vlastne o levelovanie pôvodnej verzie.

Nechýbajú tu pre sériu tradičné Arty, ktoré si levelujete prostredníctvom iných bodov ako teraz spomenuté schopnosti. Ich levelovanie je v podstate rovnaké ako predtým, no ich odlišnosť tkvie v tom, že Arty sú pevne späté s Bladeom a ich zbraniam a jediná možnosť. ako sa dostať k iným Artom, je získať iného. Samotných Bladeov si vyrábate prostredníctvom špeciálnych kryštálov, pričom stačí len si vybrať daného Drivera v menu a spájanie môže začať. Tento systém je pomerne prepracovaný a umožňuje experimentovanie s rôznymi druhmi týchto kryštálov a určitými špeciálnymi vecami, ktoré do celého výrobného procesu môžete pridať. Troška len zamrzí fakt, že takto vyrobení Bladeovia sú po vizuálnej stránke pomerne fádni a dosť sa na seba podobajú.

Prítomnosť Bladeov pozmenila aj štýl a priebeh súbojov. Určité elementy boli upravené radikálne, iné len kozmeticky, a práve vďaka tomu mohla naplno vyniknúť ich taktickejšia stránka. Predtým ste mohli na začiatku bojov napumpovať nepriateľov všetkými okamžite dostupnými Artami, teraz si ich musíte najprv sprístupniť tým, že do nepriateľov sekáte vašou zbraňou. K dispozícii už ale nebudete mať celý tucet schopností na vašej lište, nakoľko jeden Blade ponúka len jednu zbraň, a tá zbraň ponúkne štyri rozličné Arty.

V praxi to znamená, že najprv si štyri Arty prvého Bladea musíte nabiť, aby ste ich mohli použiť, a na to, aby ste si následne mohli prepnúť na ďalšieho Bladea a využiť jeho schopnosti, musíte počkať určitý čas, kým sa vám sám nesprístupní. Vzhľadom na to, že môžete naraz používať až troch Bladeov a zohľadňujúc fakt, že kým sa vám postavy a ich „skilly“ sprístupnia, tak musí prejsť určitý čas, vás hra (hlavne v bojoch proti ťažším nepriateľom) doslova núti strategizovať a rozmýšľať dopredu, akého Bladea chcete použiť teraz a akého potom, aby ste si vedeli ten čas medzi nabíjaním Artov menežovať čo najefektívnejšie.

Oproti Xenoblade Chronicles a Xenoblade Chronicles X sa tak súboje stávajú premyslenejšie a ich začiatok už, našťastie, nepôsobí ako preteky s časom, kedy záležalo na tom, koľko Artov viete v momente použiť hneď v jednej sekunde, aby ste nepriateľovi spôsobili čo najväčšie zranenia a potom sa po čakaní, kým sa vám nenabijú všetky Arty, to isté nezopakovalo znova. Osobne mi takéto pumpovanie do nepriateľov vždy pripadalo smiešne a ich punc taktickosti skôr spočíval len v nejakom všeobecnom falošnom pocite než v ozajstnom taktickom bojovaní. Ale aspoň väčšinou. Prvý Xenoblade mal totiž fantastické „Boss fighty“.

Samotné Arty odkazujú na predošlé hry a niektoré sú zamerané na súboj spredu, niektoré údery sú najefektívnejšie zboku a iné zase odzadu. Nechýbajú podporné schopnosti, špeciálne údery vašich Bladeov a rôzne iné vychytávky a pravidlá, z ktorých sa vám, ako to už pri tých hrách býva, na začiatku dosť zatočí v hlave, no časom si na prílev stále nových informácií a pravidiel zvyknete. Tu hra mohla dosiahnuť viac, nakoľko úplne nepochopiteľne tvorcovia vypustili veľmi nápomocnú nápovedu v hlavnom menu.

Tutoriál vám síce hra predstaví, no jeho text sa vám z neznámych dôvodov nikde neuloží, a ak niečo po dlhšej odmlke od hrania pozabudnete, nemáte šancu si to v hre pripomenúť. Jednotka mala tutoriály v menu, „X“ zase v krásnom manuále a dvojka ich nemá nikde. Teda má: niektoré postavy vám budú chcieť predať určité nápovedy pre hrateľnosť. Sú to ale skutočne len niekoľkoslovné záležitosti. Každopádne, takýto prístup je pre mňa absolútne nepochopiteľný, najmä, keď ide o takto zložité RPG, a beriem ho ako zásadné mínus.

Pomaly prichádzame k tej najviac negatívnej vlastnosti tohto RPG monumentu. Grafické spracovanie je totiž na veľmi rozporuplnej úrovni. Aj keď je samotný artštýl skvelý a vidno, že si tvorcovia dali prácu s viacerými detailami, napríklad v absolútne fantastických cutscénach, to, čo hre bráni skutočne vyniknúť, je zariadenie, na ktoré sa Monolith Soft rozhodlo priniesť takto obrovskú hru. Xenoblade Chronicles 2 sa na Nintendo Switch jednoducho trápi, presne tak ako Xenoblade Chronicles na Wii a Xenoblade Chronicles X na Wii U.

To má za následok občasné doskakovanie textúr a tieňov. Najväčšie problémy sa dostavujú v handheldovom móde, kde sa trápenie zariadenia prejavuje naplno a prekvapivo často dynamické rozlíšenie padá – a teraz sa držte – až k 360p. K tomu sa už skutočne nemusí dodávať nič, nakoľko všetko hovorí samo za seba. Treba sa len modliť, aby Monolith Soft nezaspal na vavrínoch a skutočne sa pokúsil hru nejako opatchovať. Táto situácia ma znova núti sa zamyslieť, prečo títo tvorcovia prinášajú hry s tými najväčšími otvorenými svetmi na tie momentálne najslabšie herné zariadenia.

Po svete sa nachádzajú tradičné Heart-To-Heart miesta a poklady, ktoré získate len, ak vaše „Blejdy“ majú požadované, im vlastné schopnosti. Niektoré sa môžu zameriavať na botaniku, iné na zoológiu, ďalšie sú zase odborníkmi na historické písmo, proste špecializácií je obrovské množstvo. Niekedy budete potrebovať niekoľko Bladeov a kombináciu ich schopností, aby ste odkryli zamknutú skrýšu. Heart-to-Heart slúžia na to, na čo kedysi, a teda sa vám sprístupňujú špeciálne dialógy, vďaka ktorým sa puto medzi vašimi postavami viac zoceľuje.

Hra doslova prekypuje zaujímavými a bohatými hernými vlastnosťami. Získate napríklad umelého Bladea, ktorého budete môcť „kustomizovať“ až do neuveriteľných detailov, napríklad upravovať jeho RAM či procesor. V obchodoch nájdete kvantá vecí, ktoré vám budú môcť pomáhať a vylepšovať na určitú chvíľu rôzne štatistiky, a to hovorím, prosím, o rôznych hudobných nástrojoch, knihách či jedlách. Škoda len, že tu tvorcovia nešli viac do detailov, nakoľko tieto prvky striktne pojali len ako štatistické vylepšenia. Drobná animácia hrania na tom či onom nástroji či prečítanie knihy; po tom, čo si danú vec aktivujete, by celú hrateľnosť určite ešte viac oživila. Hra toho ponúka ešte oveľa viac a vždy sú to originálne mechaniky, no táto recenzia tu nie je od toho, aby vám vymenovala úplne všetko. Veď čo môže byť krajšie, než keď vás hra prekvapí niečím úplne skvelým?

Pozitívne sa okrem spomínaných prvkov hrateľnosti pozmenili aj vedľajšie misie (Side-questy). Už to nie sú sterilné a absolútne odosobnené „fetchquesty“, ktoré ste robili pre úplne náhodné postavy, ktoré sekundu predtým vygenerovala hra. Teraz už každej úlohe predchádza dialóg a postava, ktorá vás žiada o pomoc, má vo svete jasne určené miesto. Jednoducho už pri „vedľajšákoch“ nemáte pocit, že je to len nudná, povinná vata ospravedlňujúca neschopnosť tvorcov vytvoriť niečo zaujímavejšie pre získanie skúsenostných bodov. Aj keď, aby sa „sidequesty“ v Xenoblade dostali na úroveň takého Zaklínača 3, to, zdá sa, bude musieť prejsť ešte mnoho času. Každopádne, Xenoblade Chronicles 2 ich má zo všetkých hier série určite najlepšie spracované.

Naše hodnotenie

Xenoblade Chronicles 2 je krásnou hrou plnou fantastických cut-scén, dojemných momentov, nádhernej hudby a tou najlepšou hrateľnosťou z celej série. Ak sa vám páčili predchádzajúce diely, Xenoblade Chronicles 2 si viac ako len zamilujete, nakoľko všetko to, čo ste na nich mali kedy radi, robí táto hra ešte o niečo lepšie. Skvelí hrdinovia, skvelí záporáci, pohlcujúci príbeh, RPG hrateľnosť s nekonečnými možnosťami a nádherný fantasy svet vystavaný na obrovskej predstavivosti tvorcov. Xenoblade Chronicles 2 je jedným z najzásadnejších predstaviteľov JRPG žánru súčasnosti.

Klady

  • monumentálna hrateľnosť
  • pohlcujúci príbeh a skvelé postavy
  • majstrovská hudba
  • fantastické svety a všadeprítomná fantázia
  • prekvapivo kvalitný dabing

Zápory

  • horší, ba až hrozný technický stav
  • side questy stále nie sú úplne najlepšie
  • tutoriály sa nikde nezapisujú

Informácie o hre

Xenoblade Chronicles 2

Xenoblade Chronicles 2 2017

Xenoblade Chronicles 2 je nástupcom geniálneho RPG Xenoblade Chronicles pre konzolu Nintendo Wii a handheldy New Nintendo 3DS/New Nintendo 3DS XL.

  • Platforma: Nintendo Switch
  • Žáner: JRPG
  • Výrobca: Monolith Software
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest

Trailer GameExpres.sk

Korekcia: Mário Lorenc

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk