Slová temného proroctva, zdá sa, naberajú plné tvary. Prastaré knihy obsahujúce múdrosť toho, čo bolo, toho, čo je, a čo bude, odhaľujú strašné svedectvá a svet, ktorý bol už toľkokrát skúšaný sa musí pripraviť na svoj ďalší boj o prežitie. Pekelné výjavy, prízraky mŕtvych duší a zlovestní démoni už číhajú na ľudské mäso, číhajú na príležitosť vykynožiť ľudský druh z ich sveta, ktorý obývali už po tisícročia.
Nie je až tak veľa odvážlivcov schopných otvoreného konfliktu s nesvätými bytosťami a ešte menej je takých, ktorí veria v šťastný koniec. No predsa existuje niekoľko šialencov, ktorí sú odhodlaní vzoprieť sa pekelnému teroru, pretože veria v jeho porazenie, zrazenie na kolená a okamžité sťatie hlavy, ktorá by pri kotúľaní sa do drvičky ofŕkala svojou krvou všetkých neveriacich, a tým im dala nádej a hmotný dôkaz toho, že aj samotné peklo je silou vôle možné poraziť.
Deckard Cain, posledný žijúci člen bratstva Horadrických mágov, má už dlhú chvíľu zaborený nos do kníh a zvitkov. Cíti, že niečo visí vo vzduchu. Je to len klam či len nejaké čaro? Je nervózny, pretože tlak v starých kostiach mu napovedá príchod temných síl, ktoré pred približne dvadsiatimi rokmi spustošili túto zem takmer na nepoznanie. Sviečka už pomaly dohorieva, no nestráca čas chodením po ďalšiu, lebo vzrušenie z čítania tajomných zápisov je väčšie ako namáhanie jeho očí sústredených na text v pološere.
Zrazu započuje ston, otočí sa a uvidí Leah prebúdzajúcu sa z ďalšej nočnej mory, resp. nejakého druhu videnia skazy a beznádeje prichádzajúcej spod povrchu zemského. Leah bola kedysi dávno adoptovaná Deckardom a odvtedy mu pomáha s pátraním po stvoreniach pekelných. No, čo chvíľa sa stane niečo, čo navždy zmení ich osudy a pripraví pôdu pre začiatok Diablo III.
A hľa, tajomný meteor z nebies padol…
Už úvod tretieho Diabla je svojím spôsobom legendárny. Nádherne animovaný, s hutnou atmosférou vytvára zlovestný pocit a do vzduchu prináša štipľavú pachuť síry, smrti a temnoty. Aj keď je to už šesť rokov, prestrihové scény sú tu stále na absolútne špičkovej úrovni. A to nielen svojím štýlom a réžiou, ale hlavne grafickou vyspelosťou, ktorá doslova vyráža dych. Nech je to už akokoľvek otrepaná hláška.
Tretie Diablo zažilo svoje vrcholy i pády, teda skôr pády a vrcholy. Prv to bol neslávne známy problém Error 37, potom kontroverzie vyvolávajúca aukčná sieň a svoje si zažili aj dizajnéri, ktorí navrhli systém pôvodného lootu. Nakoniec sa ale začalo všetko k dobrému obracať. Prišla expanzia Reaper of Souls, systém Loot 2.0 a ďalšie prídavky (napr. skvelý class Necromancer), ktoré už omnoho viac uspokojili fanúšikov série. Následne sa hra ako diablove semeno pomaly rozšírila do celého sveta, keď z PC prišla na PlayStation 4 a Xbox One v kompletnej edícii nazvanej Eternal Collection. A táto edícia teraz dorazila aj na Nintendo Switch, prvýkrát čo sa konzol od Nintenda týka vôbec.
Rozmýšľal som, ako by som túto recenziu poňal. Hra má predsa len vyše šesť rokov a opisovať jej mechanizmy, to by bolo ako mlátenie prázdnej slamy. Tí, ktorí mali o túto hru záujem, ju už majú dávno prejdenú krížom krážom, a tí, ktorí o ňu dodnes neprejavili záujem, nebudú mať o ňu záujem asi ani teraz. Aj keď je pôvodná hrateľnosť (narážam tým na rok 2012) o niečo vylepšená, v celkovom meradle ide stále predovšetkým len o vyzabíjanie čo najväčšieho počtu monštier a o to, aby ste na konci porazili Diabla. Navyše je stále ten RPG systém v hre priamočiarejší, než by mal byť.
To bolo vlastne aj dôvodom, prečo som sa na Diablo 3 vždy pozeral tak trochu cez prsty. Nezáležalo tu na každej dosiahnutej úrovni, nebola to hra typu Baldur’s Gate. Pri hraní som sa nikdy nemohol zbaviť dojmu, že len bezhlavo rúbem všetko dookola, ani nevnímajúc, že mi postava „leveluje“ a po aplikovaní nových skillov zabúdam, že predchádzajúce vôbec existovali. Najväčší problém vidím v tom, že je to až príliš priamočiare.
Žiaden vetvený strom schopností, žiadne rozhodovanie sa, len jednoduché a automatické odomykanie nových skillov po určitom počte nových úrovní. Svojho času som sa vyjadril, že je to systém ako vystrihnutý z generických kórejských MMORPG hier a Ultimate Collection môj názor nezmenilo. Rovnako tak môže dochádzať k stereotypnosti, pretože skutočne v hre nerobíte nič iné, než len vylepšujete postavu a zabíjate tisíce pekelných monštier. Ešte že tomu dodáva potrebnú „druhú stranu“ temný príbeh navodzujúci príjemné mrazenie na chrbte.
To, čo však naopak oproti pôvodnej verzii vyzdvihujem, je ovládanie. Konečne to tu vyzerá ako hack and slah a nie len prostoduché klikanie myšou. Postavu ovládate páčkou (na rozdiel od PC verzie, v ktorej ste len klikali na miesto, kam ste chceli dostať postavu) a každé jedno seknutie alebo vyslaná mágia tak pôsobí uspokojujúcejšie. S radosťou som privítal, že už od začiatku hry si môžete zvoliť náročnosť Normal, Hard alebo Expert. V pôvodnej PC verzii ste mali na začiatku sprístupnenú len náročnosť Normal a hra bola následkom toho až primitívne jednoduchá a vôbec nie zábavná. Takto si môžete okamžite navoliť Expert a zabaviť sa s hrou neporovnateľne lepšie. Samotné úrovne náročnosti ale boli postupom rokov stále viac upravované, takže ani úroveň Normal dnes nie je totožná s tou, ktorá tu bola pred rokmi.
S odstupom času musím ale pochváliť Blizzard za to obrovské množstvo skillov, ktorými Diablo 3 oplýva, a taktiež aj za podarený systém craftingu. Kombinovaním skillov sa dajú vytvoriť veľmi pekné buildy a vyskladať si postavy môžete od hlavy až po päty tak, ako to vyhovuje vášmu štýlu hrania. Priznám sa, že svojho času som tento výber rôznorodých schopností trestuhodne podcenil. Dnes dokážem oceniť tie obrovské množstvá možností pri pretváraní vašej postavy do čo najefektívnejšieho zabijaka. Len opäť raz ,bohužiaľ, pripomínam, že vývoj postáv pôsobí až veľmi automaticky a lineárne.
Čo sa mi na hre vždy páčilo bola jej atmosféra. Iste, nie je to už ten surový a nehostinný svet ako v dvojke, no aj napriek o niečo farebnejšej grafike so štipkou cartoon štýlu sa tvorcom podarilo navrhnúť a vytvoriť úžasne temný svet, kde hnilobu a všadeprítomný prach z rozpadnutých (ne)ľudských tiel cítite doslova až „z pórov“ vášho herného zariadenia. Efekty kúziel, rozpadajúcich sa budov, knižníc a horiacich objektov dodávajú hre fantastickú náladu a celé toto vizuálne pôsobivé divadlo patrí k vrcholom celej hry. Od zlovestných močarísk, cez orientálne púštne motívy, snehom a ľadom pokryté chladné kamenné steny veľkého opevnenia, až po sterilne čisté prostredie samotného neba. Všade tu atmosféra svojou ťažobou doslova praská vo švíkoch.
Samotný port na Nintendo Switch sa podaril absolútne perfektne. Hra ubieha nádherne plynulo (60 fps!) a v drvivú väčšinu času si udržiava stabilné rozlíšenie, hoci v náročnejších scénach môže na krátku chvíľu klesnúť o niečo nižšie. Celkovo je hra ale kryštalicky ostrá, úchvatne spracovaná a je evidentné, že si Blizzard dal na porte skutočne záležať. Áno, viem, hovoríme tu o šesť rokov starej hre, no aj napriek tomu je výsledok úžasný.
Užívateľské rozhranie je oproti Eternal Collection na PS4 a XONE nezmenené. Čaká vás kruhové menu, v ktorom si intuitívne volíte žiadané položky, vyberáte nové zbrane, aplikujete na svoju postavu rôzne bonusové prídavky (krídla démona vyzerajú vždy dobre) alebo taktiež aj vášho malého spoločníka. S touto verziou tu prichádzajú aj exkluzívne veci ako sliepka vo forme vášho možného spoločníka (sliepka je taký trademark série The Legend of Zelda) alebo brnenie v štýle Linkovho odvekého rivala Gannondorfa. Celkovo je vzhľad menu a jeho ovládanie absolútne totožné s verziami pre PS4 a XONE.
Výborným zistením je, že hru môžete hrať bez problémov, aj keď nie ste pripojení k internetu. Offline mód funguje výborne a to až tak, že si ani nevšimnete, že kedysi nutné pripojenie k internetu tu zrazu netreba. Na druhej strane tu klasický multiplayer samozrejme stále je. Switch verzia nepozná žiadne ústupky. Plusom je taktiež to, že hneď od prvého zapnutia hry si hneď môžete vybrať tzv. Adventure mód. Ten sa odohráva na tých istých mapách, ako príbehová kampaň, len je celý zameraný na prieskum dungeonov a zbieranie lootu.
Diablo III som si v roku 2012 veľmi neobľúbil. Uznával som síce jeho kvality, no mal som svoje výhrady ako veľmi nízka úvodná náročnosť, slabý loot a prostá RPG hrateľnosť. Vidieť ale hru v tejto kolekcii so všetkými updatmi a expanziami, nedá mi nepovedať, že hra je teraz omnoho lepšia. Stále je tu síce tá primitívna RPG zložka a jednoduché mechaniky, ktoré skôr či neskôr doženú herné posedenia až po hranicu stereotypnosti, no vďaka vyladenejšej hrateľnosti je hru predsa len zábavnejšie hrať. Navyše dodatočne vydaný obsah a možnosti posúvajú Diablo III na novú úroveň.
K dobru si treba taktiež pripočítať už tradičnú položku – možnosť hrania na cestách. Predstava, že pri sebe máte tú číročíru temnotu neustále pri sebe, a že sa kedykoľvek môžete vybúriť na stovkách démonov a nemŕtvych, je jednoducho lákavá. Dnešné Diablo III je iné ako pôvodné Diablo III a je jednoznačne lepšie. Skvelý port na Switch len podtrhuje fakt, že s hrou je treba počítať aj v súčasnosti. Suma sumárum, Diablo III je pre Nintendo Switch ako stvorené.