Ešte viac!
Táto recenzia sa naozaj nedá začať inak ako prekvapeným výkrikom nad tým, koľko obsahu je v novom prírastku do legendárnej série The Legend of Zelda. Keď v roku 2017 vyšlo Breath of the Wild, vlajková loď novej Nintendo konzoly, všetci hovorili o revolúcii v žánri, o inováciách a o hre, z ktorej sa bude čerpať inšpirácia pre tituly s otvoreným svetom ešte v najbližších rokoch. Takmer sme sa báli, že blesk neudrie dvakrát na to isté miesto, no stalo sa. Dnes držíme v rukách pokračovanie a chválospev na Zeldu sa môže zopakovať. Len dodám, že medzitým vyšli hry, ktoré žáner open world RPG posunuli o poriadny kus do budúcnosti, no vyzerá to tak, že vývojári to mali celé opäť precízne naplánované a nachystali nám nádielku obsahu, ktorú budú hráči milovať a tvorcovia ju budú používať ako učebnicu videoherného dizajnu.
V krátkosti by som chcel zmieniť aj Elden Ring, ktorý pôsobí ako starší a temnejší brat tejto novinky. Neviem posúdiť, v akom štádiu bola nová Zelda, keď si verejnosť (a tvorcovia) mohli zahrať veľdielo od From Software, ale tak, ako sa v ňom dali nájsť funkčné využitia atmosféry a najmä prázdneho miesta na mape, pri ktorých som si hovoril, že toto určite odkukali od Breath of the Wild, tak som si pri niektorých mechanizmoch v Tears of the Kingdom povedal, že v tomto cítim Elden Ring. Ani jednu z hier nechcem obviniť z kopírovania či vykrádania, skôr naznačujem, že obidve svojou originalitou určujú trendy v žánri.
Na začiatok poviem len toľko, že zbožňujem fóra na Reddite v prvý deň vydania nejakého očakávaného titulu. „Odborníci na všetko“ vám často po troch hodinách v hre vysvetlia, čo spravili tvorcovia zle a čo ešte mali pridať, aby bola lepšia. Naozaj by som si pozrel takýto druh komentára k novej Zelde. Tá má podľa mňa naozaj všetko, čo vám mohlo napadnúť. Za tých 70 eur by vám mohla už iba upratať obývačku, pretože na to nebudete mať najbližšie týždne čas. Nájdete tu viac príbehu, viac skúmania, viac dejových línií, viac logických úloh, viac vybavenia, viac voľnosti, viac kreatívnych riešení situácií, viac rôznorodých nepriateľov... Pokračovanie Breath of the Wild je upgradom v každom možnom smere. Ak naozaj musím nájsť jednu negatívnu vec, ktorú o tomto majstrovskom kúsku poviem, bude to grafika, ktorá môže v roku 2023 vyzerať lepšie. Našťastie, art štýl maskuje všetky grafické nedokonalosti, ktoré pozorné oko kritika nájde. Dosť bolo výčitiek, odtiaľto to už bude len samá chvála.
Úvodný ošiaľ
Tears of the Kingdom je od prvých momentov zážitkom. Ak ste nehrali Breath of the Wild, prvé kroky v jaskyni vám stručne načrtnú, kto je Zelda, kto je Link a prečo sa to vlastne celé deje. Vizuálne hra síce vyzerá len ako datadisk na Breath of the Wild, čo jej ľudia často vyčítali, no v momente, keď sa dostanete k prvým schopnostiam, musíte uznať, že toto nie je iba pár mechanizmov prilepených na šesť rokov starú hru. Je to čerstvá novinka, ktorú vývojári varili poriadne dlho a pilovali do posledných detailov, aby vás posadila do gauča a nechala vás v ňom niekoľko desiatok hodín s otvorenými ústami. Najmä tých, ktorí dôsledne prešli prvý diel, nová Zelda nakŕmi referenciami a upgradmi predošlého titulu tak, že zostanú v nemom úžase.
Po úvodnej sekvencii, v ktorej hru pretína kopa animácií, sa ocitnete na tutoriálovom ostrove – a ten je naozaj obrovský. Veľkosťou a množstvom obsahu mi pripomínal prvú zónu z Witchera 3 s názvom White Orchard, ktorá vás mala naučiť, ako funguje svet Witchera, pričom obsahovala niekoľko hlavných aj vedľajších questov. Od začiatku vám je jasné, že toto je len jeden z mnohých ostrovov vo vzduchu nad Hyrule. Ak máte krajinu dôsledne preskúmanú, nič vás nebude cez tutoriál hnať rýchlejšie než túžba vrátiť sa na zem a pustiť sa do prieskumu. Musím však povedať, že to bol príjemne strávený čas. Úvodný ostrov so sebou nesie poriadnu porciu príbehu o prastarej civilizácii, ktorá poteší najmä priaznivcom histórie Hyrule.
Okrem príbehu, ktorý sa dozvedáte od „robotov“, získavate aj schopnosti. Očakávali by ste, že schopnosti budú podobné, ako boli v prvej časti, no tu titul prináša prvé veľké prekvapenie. Zostala len schopnosť prenášať predmety a fotoaparát, ostatné sú nové a dalo by sa povedať, že nanajvýš inovatívne pre svet Zeldy aj pre žáner open world ako taký. Asi najzaujímavejšou je schopnosť na krátky čas vrátiť určitý predmet naspäť v čase. To viete kreatívne využiť napr. pri balvanoch padajúcich zo vzdušných ostrovov – môžete sa naň postaviť, vrátiť ho v čase a dostať sa tak na ostrov. No to je len jeden z mnohých kreatívnych spôsobov, ako sa na tieto ostrovy dostať. Alebo spojíte vrátenie v čase s inou schopnosťou, celý proces je veľmi jednoduchý a intuitívny, pokiaľ ide o samotnú exekúciu. Používanie schopností a prepínanie medzi nimi je jednoduché a po chvíli sa v nich hravo zorientujete.
Tutoriál vás vyzbrojí schopnosťami pre Linka, základným vybavením a zápletkou. Potom už nezostáva nič iné ako si vypočuť poslednú radu od robota a skočiť dolu – do skutočnej Hyrule, ktorú spoznáte na prvý pohľad ešte z obrovskej výšky.
Hyrule, higher-rule a ešte aj lower-rule?
Odborníci na príbehy zo sveta Legend of Zelda, prosím, odpustite mi tento hlúpy vtip v podnadpise. Viem, že Hyrule a Lorule sú zrkadlové svety, pričom Lorule je krajina z Link Between Worlds. Podľa traileru sme si mysleli, že tvorcovia novú mapu zdvojnásobili ostrovmi vo vzduchu, pričom v tejto ilúzii vás drží aj samotný tutoriál. Až v prvý deň vydania sme však zistili, že pod povrchom Hyrule sa ukrýva ešte jedna vrstva mapy. Nová Zelda tak ponúka trikrát toľko priestoru na objavovanie.
Zoskočíte z vzdušného ostrova, pokocháte sa pádom, ktorý sprevádza logo hry, a vy viete, že tutoriál definitívne skončil. Svoj pád musíte, samozrejme, nasmerovať do vody, keďže paraglider zatiaľ nemáte, no k ikonickému kusu výbavy sa dostanete veľmi skoro. Už počas tutoriálu som sa párkrát pristihol pri tom, že pri páde stláčam tlačidlo skoku, aby som si otvoril padák.
Pristanete v Hyrule a ako to bolo v prvom diele, aj teraz sú všetci radi, že vás vidia, no úplne nechápu, ako ste sa tu opäť dostali, aby ste zachránili celý svet. Nuž, taký je údel osamelého hrdinu v open world tituloch. Prvé chvíle strávite krátkym nasledovaním hlavnej dejovej línie, aby ste sa čím skôr dostali k vytúženému paraglideru.
Ten budete potrebovať najmä pri preskúmavaní tretej vrstvy mapy, ktorá nebola predtým ukázaná a tvorcovia si ju pre nás pripravili ako prekvapenie. Hneď pri dedine, kde dopadnete, sa nachádza tajomná diera, ktorá vedie hlbšie, ako ľudské oko dovidí. Je teda na najodvážnejších dobrodruhoch, aby ju preskúmali. Okrem vás sa do toho pustí aj pár obyvateľov Hyrule, takže dole občas niekoho stretnete. Podzemný svet tvorí množstvo prepojených jaskýň a nájdete tam všetko, čo na povrchu aj na vzdušných ostrovoch. Úlohy, špecifických nepriateľov či materiály, ktoré nikde inde nie sú. Celkovo mi podzemie prišlo ako tá ťažšia časť a odporúčam tam ísť len s dobrým vybavením, množstvom materiálu a pripravený na tuhé boje. V podzemí je dôležitý mechanizmus svetla a tmy. Na osvetľovanie totiž budete potrebovať oheň alebo iné materiály, ktoré generujú svetlo. V každom prípade je to obrovské množstvo obsahu, ktorý môžete preskúmať a stráviť v ňom dlhé hodiny.
Spolu s paragliderom dostanete aj hlavnú úlohu, ktorá vás bude sprevádzať väčšinou hry, pričom nápadne sa podobá na tú z Breath of the Wild. Zavedie vás do každého biómu na mape a začne sériu úloh, ktoré potrebujete splniť, aby ste sa dostali bližšie k zachráneniu princeznej Zeldy. Každú z týchto dejových línií môžete robiť v rôznom poradí a nezávisle od seba. Ak sa v jednej náhodou zaseknete, môžete sa pustiť do inej a vrátiť sa k nej neskôr. No aj tu tvorcovia urobili nadprácu oproti predchádzajúcemu dielu, keďže dejové línie sprevádza množstvo vedľajších úloh. Samozrejme, tie boli aj v Breath of the Wild, ale nové sú neporovnateľne prepracovanejšie, prinášajú príbehy, rozosmejú vás a zaujímavo vás odmenia.
Svätyne naprieč Hyrule
Od prvého momentu bolo jasné, že nová Zelda si z tej predošlej prinesie mechanizmus svätýň – logických puzzle roztrúsených po krajine, za ktorých zdolanie dostanete orb na zvýšenie života, alebo výdrže. Balansovanie medzi týmito dvomi atribútmi je dilemou samou o sebe a tento prístup sa mení od hráča k hráčovi. Svätyne už v prvom diele prinášali výzvy, z ktorých sa hráčom zaparoval mozog. Vďaka novým schopnostiam sú úlohy v nich teraz ešte divokejšie. Poriadne prevetrajú vašu kombinatoriku vo využívaní Linkových schopností a po niektorých sa budete len chvíľu bezcieľne prechádzať, kým vám dôjde, čo vlastne máte spraviť.
Okrem logických úloh je niekoľko z nich orientovaných aj na boj. Každá z týchto svätýň slúži ako tréning určitej bojovej taktiky alebo konkrétneho typu útoku, no sú príjemnou zmenou oproti tým z Breath of the Wild, ktoré mali len dve alternatívy, ľahšiu a ťažšiu. Stačilo vám pochopiť taktiku boja proti súperovi a potom to už išlo.
Sám proti všetkým
Séria hier Legend of Zelda bola takmer výlučne o boji chudáka Linka proti armáde príšer a primárne to takto je aj v najnovšom kúsku. No nie je na to úplne sám. Každé splnenie hlavnej dejovej línie vám pridá spojenca, ktorého schopnosti viete výnimočne využiť v boji. To dodáva súbojom ďalšiu taktickú vrstvu. Systém boja sa výrazne nezmenil, no zmeny sa dočkalo množstvo vybavenia, ktoré v ňom môžete použiť. Okrem veľkej kopy zbraní ich dokážete kombinovať s inými predmetmi a tým im dávať rôzne schopnosti. Od „nudného“ zvýšenia poškodenia cez možnosť prebúrať kamenné steny, generovať vietor, svetlo až po spôsobovanie výbuchov. Možností je kopa a hra vás za ruku nebude vodiť. Musíte si to vyskúšať na vlastnej koži, prípadne si pozrieť návod na internete, ale to je stále tá nudnejšia alternatíva. Zbrane majú takisto špeciálne schopnosti, ktoré sa spúšťajú len v určitých situáciách, čo vás ešte viac núti obmieňať arzenál.
Samozrejme, aj všetky zbrane opäť podliehajú deštrukcii a zničia sa pomerne ľahko, ak ich nevylepšíte. Najmä na začiatku sa vám môže stať, že sa dostanete k zbrani s výrazne väčším poškodením a musíte si veľmi dobre premyslieť, na ktorého bossa ju využijete, aby ste ju nepremárnili na obyčajných nepriateľoch. Bossovia sú v hre naozaj rôznorodí, majú pestré útoky a vy proti nim viete použiť rôzne taktiky. Nájdeme tu niekoľko stálic z Breath of the Wild, ale najmä množstvo nových bossov, ktorí sú špecifickí pre rôzne biómy. Niektorých nájdete len na ostrovoch vo vzduchu, iní sa zase túlajú v podzemí. Tieto súboje sú stále zážitkom a hlavne na začiatku budete mať pocit, že hráte soulslike titul, pretože bossovia rozdávajú poriadne rany a z hŕby materiálov, ktoré máte, si ešte neviete vybrať tie, ktoré vám proti ním najviac pomôžu.
Od varenia elixírov po stavbu tanku
Hre otvára naozaj nekonečné možnosti aj crafting. V poslednom čase v hrách nachádzame nasilu nalepený crafting systém, len aby mala ďalšiu úroveň zbierania a rozhodovania. A potom ho buď ani nepotrebujeme použiť, alebo iba pridáva ďalšie grindovanie – to však nie je prípad Tears of the Kingdom. Samozrejme, aj tento mechanizmus tvorcovia implementovali s citom. Máte tu varenie, ktoré dobre poznáte aj z Breath of the Wild, okrem toho dokážete novou schopnosťou fuse spájať rôzne materiály s vašou zbraňou, so štítom a so šípom, ktorý práve idete vystreliť z luku. Ale nebojte sa, nevyrobíte si 30 ohnivých šípov, aby ste ich potom za sebou ládovali do nepriateľov. Pri každom namierení šípu si vyberiete, aký materiál naň pripevníte a potom ho s bonusom vystrelíte. Myslel som si, že to bude nepraktické, ale je to úplne intuitívne. Takto viete svojmu vybaveniu pridávať tie najšialenejšie efekty a niektoré nápady si fakt musíte zobrať z internetu. Mojím najobľúbenejším je pripevnenie výbušného sudu na váš štít. Keď do vás niekto udrie, spôsobí to masívny výbuch, pred ktorým sa schováte práve za štítom. Ak sa rozhodnete, že sa chcete šmýkať na štíte, začnete s veľkolepým výbuchom, ktorý vyzerá ako z filmu s Nicolasom Cageom.
No vrcholom craftingu sú tzv. zonai prístroje, ktoré získate na vzdušných ostrovoch. Do inventára ich zoberiete v malej guli a keď ich vyberiete, už ich neviete vrátiť naspäť, no, našťastie, môžete si ich doplniť v staniciach na spomínaných ostrovoch. Prístroje si rozložíte vedľa seba a vtedy začína tá pravá sranda. Viete ich prenášať, otáčať, lepiť ich na seba a vytvárať tak najrôznejšie dopravné prostriedky, ktoré vás dopravia nielen po zemi, ale aj cez hladinu rieky a vo vzduchu. Okrem toho na nich môžete pridávať rôzne nástroje, ktoré budú po ceste ničiť nepriateľov, svietiť, vybuchovať, rozlievať vodu či šľahať blesky. Vaše prvé vozidlo bude mať jednu platformu a štyri kolesá, no potom sa budete viac oboznamovať s mechanizmami a následne vyrobíte napríklad multifunkčný tank, ktorý do Hyrule prinesie väčšiu apokalypsu než sám hlavný záporák Ganon.
Legend of Zelda: Tears of the Kingdom je baladou pre všetky zmysly, ktoré vie videohra stimulovať. Keď si ju porovnáme s Breath of the Wild, vidíme vytrvalú snahu tvorcov zlepšiť už tak výnimočný produkt – a táto snaha vyšla na sto percent. Myslím, že na obe Zelda hry sa môžeme pozerať ako na začiatok a koniec éry konzoly Switch, keďže, ako všetci isto tušíme, je s nami už pridlho a čoraz častejšie počúvame, že Nintendo pomaly, ale isto chystá jej nasledovníka.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
THE LEGEND OF ZELDA: TEARS OF THE KINGDOM 2023
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: Open world RPG
- Vývojár: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Galéria
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Martin Majdák
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Kirby's Return to Dream Land Deluxe - Ružová guľa s nevídanými schopnosťami sa vracia na Switch 25. mar 2023
- RECENZIA: Fire Emblem Engage - Taktické boje s prsteňmi moci 20. feb 2023
- RECENZIA: Pokémon Scarlet and Violet - Nová generácia so starými problémami 11. dec 2022
- RECENZIA: Splatoon 3 - Farebná tímová strieľačka, ktorá je plná noviniek 06. okt 2022
