Tokyo Mirage Sessions #FE - Recenzia

Tokyo Mirage Sessions #FE - Recenzia

Spojenie dvoch legendárnych sérií sledovali so zatajeným dychom všetci fanúšikovia oboch táborov, stratégovia vyžívajúci sa v nekompromisnej hrateľnosti Fire Emblem, ktorej dominuje trvalá smrť vašich postáv, a náladotvorcovia obľubujúci Shin Megami Tensei a jeho temný svet démonov. Je to presne také, aké sme chceli, aby to bolo. Je to totiž úplne odlišné, než sme čakali. A to je na tom to najlepšie. Samozrejme, reklamná kampaň prezradila mnohé, čo mimochodom nebolo po chuti mnohým konzervatívcom, no práve tá sviežosť a odlišnosť námetu robí z Tokyo Mirage Sessions #FE také nezameniteľné dielo.

Dajte zbohom klasickej fantasy či stredovekým reáliám, na scénu prichádza nablýskaný zábavný šoubiznis, ktorý predstavuje spevákov predbiehajúcich sa vo svojich srdcervúcich výkonoch, hercov namyslene snívajúcich o sláve v Hollywoode a modelov, ktorých uprený pohľad zmrazí aj ortuť. Súčasné Tokyo je plné módy, spevu a neustálych koncertov speváckych hviezd, o ktorých rozpráva doslova celé mesto. V obchodoch počuť najnovšie hity, na obrovských mrakodrapoch sa prezentujú najnovšie hudobné talenty a ľudia sa dorozumievajú prostredníctvom SMS správ zvaných Topic.

Za rúškom zábavy a zdanlivej bezstarostnosti sa však ukrýva temné nebezpečenstvo. Zatiaľ čo si obyčajní ľudia žijú svoj život v sladkej nevedomosti, skupina mladých, umelecky talentovaných ľudí schopných ovládať tajomné bytosti Mirage sa snaží zastaviť ich zlú odnož. Zatiaľ čo sa ľudia na koncertoch bavia, tak v pozadí prebieha urputný boj proti nemilosrdným démonom snažiacim sa z ľudí vysať nielen všetko šťastie, radosť a životné farby, ale predovšetkým umelecký talent. Aj z toho dôvodu útočia predovšetkým na umelcov a kradnú im tvorivú schopnosť známu ako Performa.

Tokyo Mirage Sessions #FE je mixom sérií Shin Megami Tensei a Fire Emblem a práve po stránke príbehu sa inšpiruje prvou spomínanou. Aj v tomto titule je totiž základnou myšlienkou tajný boj proti démonom, zatiaľ čo bežná verejnosť nemá ani tušenie, že sa niečo také deje. Tento systém fungoval tam a funguje aj tu. Pomaly ako tichí superhrdinovia robíte svet lepším, pomáhate talentom, ktorých z ničoho nič postihla kríza, a krôčik po krôčiku sa snažíte zistiť, čo alebo kto za tým všetkým stojí.

A kto ste vlastne vy? Ste obyčajný mladý študent Itsuki Aoi, ktorý sa do tohto šialeného ukrývaného sveta dostal úplnou náhodou. Ako inak na koncerte. Pomaly sa zoznámite s celou situáciou, spoznáte postavy, ktoré bojujú proti démonom už nejaký ten čas a zistíte, že slávna agentúra Fortuna Entertainment je len zásterkou v boji proti nepriateľským bytostiam a umelci pod ňu spadajúci, predtým vo vašich očiach v úvodzovkách len veľké hviezdy, sú zároveň aj odvážnymi bojovníkmi proti zlu.

Skvelé dialógy, krásne situácie, rôznorodé typy postáv. Jednou z fascinujúcich vecí na tejto hre sú charaktery s hĺbkou a vlastnou originalitou. Z hľadiska archetypov nejde na jednej strane o nič objavné, no na druhej strane, ak je aj klasika spravená s nadhľadom, niet čo namietať. Itsuki Aoi je typickým hlavným hrdinom, rozvážny a ochotný pomôcť, Tsubase Oribe je mladá a trochu naivná talentovaná speváčka, ktorá si na začiatku až tak veľmi neverí a skolabuje zakaždým, keď je jej meno spájané s megastar Kiriou Kuruno. Touma Akagi je vychádzajúci herecký talent vrhajúci sa do každej výzvy, nehľadiac na možné následky, a napríklad Eleonora Yuzimiru je trocha namyslená herečka, ale zároveň to vôbec nie je zlé dievča. V hre nájdete omnoho viac postáv a každá z nich je svojím spôsobom jedinečná.

Títo umelci „bojovníci“ sú zviazaní s bytosťami Mirage, a vďaka tomu môžu využívať celú plejádu schopností. Mirage sa v bojoch transformujú do zbraní a tie obsahujú niekoľko skillov, ktoré sa získavaním skúsenostných bodov učíte. Aby ste sa dostali k novým zbraniam, musíte zozbierať rôzne typy materiálov, z ktorých si vyrobíte zbrane na špeciálnom mieste. Práve tu mi troška prekážal fakt, že nikdy nemáte napísaný presný typ materiálu, ktorý potrebujete na výrobu. Typ sa vám ukáže, až ten materiál získate, čo vo mne evokovalo určitý prvok náhody a nie skvelý pocit z toho, že po dobe prieskumu získate to, čo ste vedeli, že chcete získať, aby ste si tú novú zbraň konečne vyrobili.

Každá z postáv má na základe Mirage vlastnú bojovú triedu – povolanie – a od toho sa odráža aj nárast vašich štatistík po každom dosiahnutom leveli a rovnako tak schopnosti, ktoré sa môžete zo zbraní naučiť. Je načase prezradiť, že Mirage sú vlastne známe postavy zo série Fire Emblem, ako napríklad Chrom, Cain, Tharja či Draug, a teda vzhľadom na to, že Itsuki bije jednu bandu s Chromom, tak je zameraný hlavne na boj s mečom a schopnosti tomu prislúchajúce. Hoci každý môže používať svoju vlastnú mágiu, širokú škálu výberu v rámci jednotlivých postáv nečakajte. Spomínaný Itsuki využíva hlavne blesky a napríklad Kiria je zameraná priamo na mágiu, ale je expertkou hlavne v ľadových útokoch.

Hru musím pochváliť a zároveň skritizovať. Chválim to, že väčšinu času si môžete vyrobiť viac zbraní naraz a pred ich použitím kalkulovať, ktorú zbraň vziať do ruky skôr, aby ste si odomkli požadovanú schopnosť. Následne si môžete prehodiť do ruky ďalšiu zbraň, ktorá obsahuje rovnakú schopnosť, čím sa vám schopnosti spočítajú a jej účinnosť sa zvýši. Chválim taktiež nekompromisnosť v budovaní vašich postáv. Postavy môžu používať len obmedzený počet schopností a tie, ktoré sa im po naučení rozhodnete nepriradiť, sa nadobro stratia. Musíte teda dopredu rozmýšľať a uvažovať, akým smerom ich chcete posúvať vpred.

To sa ešte viac skomplikuje, ak dostanete možnosť meniť bojové triedy Mirage, respektíve ich po vzore série Fire Emblem upgradovať na vyššie verzie pomocou raritnej veci Master Seal. Tá dokáže poriadne zamiešať štatistikami, pretože, napríklad, na fyzický útok zameraná Chromova trieda Lord sa po vylepšení na Great Lord mení na vyvážený mix útoku a mágie a zrazu môžete v bojoch poriadne podkúriť nepriateľom omnoho silnejším použitím mágie ako predtým. Alebo sa rovno stať slušným liečiteľom. Zmena triedy teda prináša aj vlastné nové zbrane, ku ktorým sa inak nedostanete.

Vopred avizovanou kritikou som narážal na výrobu zbraní. Tá až priveľmi závisí od toho, kam ste už v príbehu postúpili, pretože mnohé suroviny nenájdete nikde inde len v nových dungeonoch, tu nazvaných Idolasphere. A nové sa vám neotvoria nijako inak, než posunutím príbehovej linky vpred. Takéto zväzujúce obmedzenie nemá v žánri RPG vôbec čo hľadať, pretože tým trpí prvok prieskumu prostredia a zároveň vám hra nedáva na výber. Kvôli tomu, samozrejme, utrpí aj samotný rozvoj postáv, keďže nové schopnosti sa nenaučíte, kým nemáte nové zbrane.

Okrem výroby zbraní objavujete nové schopností ukryté vo vašom vnútri. Deje sa to hlavne prostredníctvom vedľajších príbehových liniek. Tie sú často len príbehmi s malou dobou skutočného hrania, no, našťastie, sú napísané veľmi humorne a zažijete s nimi skutočne zaujímavé situácie (balenie žien, skúšobné rande, nájdenie banánovo-čokoládovo-karamelovej sladkosti, nájdenie lieku na opicu po prehýrenej noci). Odmenou sú vám schopnosti vyplývajúce priamo z danej situácie. Vysvetlím to na príklade poslednej menovanej opice po prehýrenej noci, ktorú ráno zažíva vaša šéfka Maiko. Nakoniec vysvitne, že tá strávila celú noc popíjaním na schôdzkach s rôznymi vplyvnými ľuďmi, aby pre vás získala lepšie ceny v obchodoch. Po úspešnom skončení tejto linky tak zrazu za veci budete platiť menej.

Čo taktiež poteší, je, že hraním týchto vedľajších liniek vám otvárajú postavy svoje vlastné vnútra, odkrýva sa tým ich charakter, pozadie, vyjadrujú túžby, pocity či priania. To všetko je typický prvok japonských RPG hier. Nebáť sa zahrať na citlivú strunu a ukázať ľudskú stránku herných postáv. Nanešťastie, aj tieto vedľajšie príbehy sa vám otvárajú s priamym postupom príbehu, no na rozdiel od predchádzajúceho prípadu to až tak nevadí. Hra je doslova napchaná obsahom, a preto vám celá vydrží krásnych päťdesiat až šesťdesiat hodín čistého herného času.

Jednoznačne najlepšími prvkami hry sú dungeony a súbojový systém. Začnime tým prvým. Už vyššie spomínané Idolasphere sa objavujú na rôznych miestach v Tokyu a predstavujú akúsi alternatívnu realitu vychádzajúcu zo skutočných reálií. Dungeon, ktorý sa objavil v TV stanici počas nakrúcania reklamy, má tému filmových kulís visiacich zo stropu alebo pripevnených k zemi. Hneď druhý v poradí sa odohráva v budove Shibuya 106 a má niekoľko poschodí šikovne poprepájaných obrovskými šatami, ktoré vám umožňujú prechádzať po poschodiach cez ich rukávy. Tie však budete často rôznorodo natáčať, aby ste si vytvorili prechod ďalej.

Každý jeden dungeon má svoj vlastný štýl, svoju vlastnú nezameniteľnú štruktúru a atmosféru. Občas je to dosť mrazivé, ako keď v jednom dungeone stopujete posadnutého fotografa a cestu vám lemujú desiatky fotografií nič netušiacich dievčat, jeho nič netušiacich obetí. Vždy je to však o poriadnom blúdení, prekonávaní pascí, spĺňaní rôznych úloh a premýšľaní o postupe. Do každej z Idolasphere sa budete často vracať aj po jej zdolaní, a to buď počas spomínaných vedľajších príbehových liniek, alebo pri spĺňaní nezáživných fetch questov. Rozumej, questy typu choď tam, prines mi toto a toto a ja ťa odmením.

Súbojový systém je skutočnou lahôdkou. Je plne ťahový a vychádza zo Shin Megami Tensei, respektíve z podsérie Persona, hoci prináša aj tradičný trojuholník z Fire Emblem (meč poráža sekery, sekery porážajú kopije a kopije zase meče). V bojoch budete používať naučené skilly, rôzne podporné veci, využívať špeciálne útoky a taktiež ten najkľúčovejší prvok v súbojoch, reťazové akcie zvané Sessions. Nepriateľov vidíte pekne na obrazovke a môžete sa im vyhnúť útekom alebo zrazením na zem mečom.

Každý z nich (ale zároveň aj vy) má svoje silné a slabé stránky a ak zaútočíte na slabú stránku korešpondujúcu so schopnosťou, tak automaticky na ten úder nadviaže iná postava, ktorá má korešpondujúci „session“ skill, a na to hneď nadviaže ďalšia a ďalšia postava. Vytvoríte reťazovú reakciu, ktorá s nepriateľmi poriadne zatočí. Dám príklad. Nepriateľ má slabosť voči ohňu, vy na neho zaútočíte kúzlom oheň, ďalšia postava, ktorá pozná schopnosť „Fire-Lance“, automaticky po predchádzajúcom útoku ohňom zaútočí kopijou, ďalší bojovník so schopnosťou „Lance-Wind“ zaútočí po predchádzajúcom útoku mágiou vetra. A tak ďalej.

V súbojoch môžete mať najviac troch borcov, aj keď si medzi nimi môžete prepínať, ako to bolo napríklad vo Final Fantasy X. Spomínate na schopnosti, ktoré vo vás driemu? Tak jedna z nich je aj taká, ktorá postavám umožní zúčastniť sa takýchto reťazových akcií, hoci nie je priamo na bojisku, ale len v zálohe. Tento systém je premakaný, umožňuje neskutočné množstvo strategických možností a núti hráča rozmýšľať. Tieto spoločné akcie totiž používajú aj nepriatelia, a preto je kľúčovým prvkom k úspechu poznať, proti komu stojíte a ako dokážu kombinovať svoje útoky.

Tokyo Mirage Sessions #FE je asi jediné RPG svojho druhu, ktorej rôzne druhy oblečenia nemajú absolútne žiaden zmysel. Môžete navštevovať obchody s oblečením a kupovať si ich za hriešne drahé sumy, no efekt na štatistiky nemajú absolútne žiadny. Ak si dobre spomínam, rovnakú vec som kritizoval aj v recenzii Pokkén Tournament. Nie som si istý, či toto začína byť v Japonsku trendom, ale pre hráča ako takého, ktorý sa snaží čo najlepšie vylepšiť svoje postavy, je to úplná strata času.

Hra nepodporuje Off-TV hranie z patričného dôvodu. Na obrazovke sa vám okrem máp odohrávajú aj dialógy medzi postavami prostredníctvom už spomenutého systému Topic. Tento prvok dáva svetu pulz. Spoločníci vám často napíšu a komentujú dianie rôznych situácií, aj keď sa ich sami vôbec nezúčastnili. Zamýšľajú sa nad rôznymi problémami a hľadajú súvislosti. To v hráčovi evokuje pocit, že aj keď sa len tak sami flákate po uliciach Tokya, tak niekde tam sú vaši spoločníci z Fortuna Entertainment, žijú si svoje životy a rozmýšľajú nad tým, čo sa navôkol nich deje.

Graficky vyzerá Tokyo Mirage Sessions #FE fantasticky. Či už ide o postavy, alebo o prostredie, všetko je nádherne detailné a ostré. Hra je veľmi farebná, doslova žiari, a v spojení s dynamickým J-popom sa stane letným herným hitom tohto roka. Hra nemá príliš vysoké rozlíšenie, ale aj napriek tomu sa tvorcom zdarne darí maskovať typickú zubatosť hrán Wii U grafiky. Dokonca by som sa titul nebránil označiť aj za jeden z najkrajších vôbec v rámci platformy.

Zvláštne uznanie si jednoznačne zaslúžia nádherné scény v kreslenom anime štýle, ktoré z času na čas potešia oči počas ukážok videoklipov. Taktiež chválim tvorcov za odvážny krok zobraziť postavy pohybujúce sa po uliciach len vo forme rôznych sviežich farieb. Niektoré postavy, s ktorými prebehne interakcia, vyzerajú ako skutoční ľudia, no drvivá väčšina ľudí je len farebnou výplňou ľudsky vyzerajúcich plôch. V tomto vidieť pekný kontrast, keď Mirage napadnú ľudí, vtedy hra stemnie a predtým radostné farebné postavy sa zrazu menia na sivočierne mátohy bez duše a života.

Samostatným zlatým klincom sa ani na sekundu nezdráham označiť herný soundtrack, ktorý spĺňa tie najvyššie možné kritériá. Ak ste si zamilovali hudbu hier The World Ends With You či Shin Megami Tensei: Devil Survivor, zamilujete si ju aj tu. Či už ide o roztopašné j-popové piesne, elektronickú hudbu alebo vkusne, do moderného štýlu upravené klasické motívy Fire Emblem, hudba vás dokáže napumpovať, rozradostiť, privolá vám smútok alebo aj melanchóliu. Motívy ako podmaz pri bojoch, pri prieskume okolia (hlavne téma Shibuya je božská) alebo pieseň Feel, ktorú spieva Inori Minase (hlas Tsubasa Oribe), nemôžem dostať z hlavy.

Bohužiaľ, tak ako aj mnoho iných hier, ktoré prichádzajú z Japonska do našich končín, sa ani Tokyo Mirage Sessions #FE nevyhlo cenzúre. Nepoznám presný zoznam všetkých cenzúrovaných problémov, ale ide predovšetkým o úpravy oblečenia, ktoré by mohli našu konzervatívnu spoločnosť pobúriť. Dievčatá sú o niečo viac zahalené, niektoré šaty majú upravené a podobne. Upravené boli podľa všetkého aj niektoré dialógy a texty piesní. Osobne s tým však nemám veľký problém, ak je teda zachovaná pôvodná myšlienka slov v japončine.

Naše hodnotenie

Za zvláštnym názvom Tokyo Mirage Sessions #FE sa skrýva vynikajúce JRPG s výborným súbojovým systémom a skvelými dungeonmi. Čakanie na túto veľkú exkluzivitu konzoly Wii U stálo rozhodne za to a všetci, ktorí sa na túto hru tak dlho tešili, si môžu s úľavou vydýchnuť. Je to presne také, aké sme chceli, aby to bolo. Je to japonsky originálne, je to citlivo podané a je to o démonoch. Len prostredie šoubiznisu môže niekomu nepripravenému vyraziť dych. Mimochodom, vedeli ste, že mriežka v názve nie je hashtagom, ale krížikom označujúcim v hudobnej terminológii zvýšenie pôvodného tónu o poltón vyššie?

Klady

  • krásna grafika
  • skvelé postavy a netradičný príbeh
  • parádne dungeony
  • fantastický súbojový systém
  • zaujímavý rozvoj schopností postáv
  • zábavné vedľajšie príbehové linky
  • bezkonkurenčný soundtrack

Zápory

  • príliš lineárny RPG systém
  • pár nepríjemností v hrateľnosti

Informácie o hre

Tokyo Mirage Sessions #FE

Tokyo Mirage Sessions #FE 2016

Podrobte si monštrá a zároveň aj publikum v novom RPG od uznávaných vývojárov Atlus. Na Tokio, ako ho poznáme, útočia zlé sily z inej dimenzie, čo má za následok fantastickú nálož nových štýlov, módy, hudby a samozrejme tiež nebezpečenstva. Tak sa im postavte – chopte sa svojho potenciálu, zachráňte svet a staňte sa hviezdou.

  • Platforma: Wii U
  • Žáner: RPG
  • Výrobca: Atlus
  • Distribútor v GB: Nintendo
  • Distribútor v SR: Conquest
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest

Trailer GameExpres.sk

Korekcia: Majka Danihelová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk