LOTR:Aragorn`s Quest - Recenzia Wii

"A potom Aragorn zakrúžil mečom nad hlavou, ale zrazu mu ohyzd zasadil smrteľnú ranu..." Nie, nie, počkať, takto sa to predsa nestalo! Počkajte, poviem vám tú časť znova...

Prekonať kvalitami originálnu trilógiu filmov Pán Prsteňov je nemožné, nehovoriac o knihách. Avšak, Aragorn's Quest ako sa zdá, sa o to ani nepokúša, a ak hej, je to dosť chabý pokus. Avšak, nemyslím, že sa z toho Tolkien prevaľuje v hrobe. Skôr by som povedal, že len nahlas zachrochtal a odpočíval ďalej s tým, že si to nezaslúži jeho pozornosť.

{gallery}/recenzie/aragorns.quest.recenzia.drury/1/{/gallery}

Hra samotná je v podstate jednoduchosť sama. Vrátane príbehu, ktorý sa odohráva pätnásť rokov po zničení Prsteňa. V hobitskej krajinke (ktorej teraz šéfuje Sam) sa má odohrať veľká slávnosť na ktorú príde samotný kráľ Stredozeme. Malí aj... Väčší hobiti stavajú stánky s atrakciami pre deti. Teda hlavne pre malého Froda (veľký už šiel hentam do Mora), ktorý je hlavná postava hry a člen početnej Samovej rodiny. Počas hrania sa hráč naučí v stánkoch ovládať hru. Až sa naučíme mávať s Wiimote okolo seba, môžeme sa pustiť do niečoho väčšieho než trieskanie do strašiakov.

V podstate sa celý dej odohráva v krajinke. Ale to znie ako hrozná nuda. A je to predsa Aragorn's Quest, nie Frodo's Stalls. Pravdepodobne z toho dôvodu si Sam zmyslí, že kým príde kráľ tak svojím deťom povie príbeh. "Tento príbeh už ale všetci poznáme!", argumentujú jeho deti aj hráč za obrazovkou. Sam nedbá. Uvelebí sa v kresle, vytiahne knihu a začne čítať...

{gallery}/recenzie/aragorns.quest.recenzia.drury/2/{/gallery}

Dej hry sa presunie priamo do Samovho rozprávania o Aragornovi, ako sa vydáva s hobitmi na výpravu do elfského mesta Rivendell, kde sa, ako všetci vieme, malo ďalej rozhodnúť o osude prsteňa... Potom hra viac-menej sleduje dej trilógie, niektoré časti preskakuje. Trochu smutné je, že kto nevidel filmy (alebo ich videl, len veľmi dávno), nebude mať z príbehu vôbec nič. Namiesto zážitku ako po skutočnom prerozprávaní príbehu hra len sem-tam hodí scénu na spôsob "Héj, hento bolo vo filme!", avšak súvislosti sa dozvieme len z dvoch - troch viet počas loadingu.

Celkové spracovanie taktiež neohuruje. Asi najviac mi na hre vadila náročnosť. Takmer absolútne nulová, jediné čo treba je mávať naokolo Wiimote-om ako šialenec. Takto buď rozbijete celú obývačku, alebo celú armádu ohyzdov. Bohužiaľ, viac ako mlátenia zelených ksichtov sa nedočkáme. Po čase hra hodí nového protivníka, človek je chvíľu zvedavý čo to je, ale nakoniec sa aj takéto spestrenie po čase pomaly zasadí do puzzle stereotypu. Keď sa už nič viac ako mlátenie recenzovať nedá... Idem recenzovať mlátenie. Hýbaním Wiimote-u do strán Aragorn máva mečom, avšak nie vždy tam, ako uskutočňujeme my. To je obzvlášť nepríjemné počas niektorých protivníkov, ktorí sa dajú skoliť trochu ťažšie, napríklad trollovi sa zasekne kyjak do zeme, šípka ukazuje, že mu treba vraziť zospodu. Zamávam Wiimote-om zdola nahor. Avšak, na to, aby som Wiimote dostal dole, som ním inštinktívne mávol dole asi 1cm... Takže keď chcem mávnuť hore, vždy Aragorn sekne nadol a až potom nahor, čo rozbije celé kombo. Tomuto sa vyhnúť dá len veľmi ťažko.

{gallery}/recenzie/aragorns.quest.recenzia.drury/3/{/gallery}

Našťastie, hra nie je stavaná na spôsob dlhého koridoru s cutscénami. Tak hlboko zase neklesla. Funguje to tak, že sa ocitnete v lokalite, porozprávate sa s ľuďmi a tí vám dajú úlohy. Tieto úlohy majú charakter "choď hentam, počul som, že sa tam mlátia s ohyzdmi." Aspoň drvivá väčšina. Tie zvyšné sú o behaní z Detvy do Zvolena po slivovicu a potom späť.

Ako menšia pomoc v hre sa nachádzajú rôzne smiešne vecičky, z ktorých väčšina, ak nie úplne všetky, sú úplne zbytočné. Hra je dosť ľahká aj bez nich, aj keď nie že by ju nejako ovplyvňovali. Väčšinou ide o elfské kraviny typu "o 10% silnejšie útoky len proti pavúkom". Tieto veci sa nazývajú "artefakty" a dajú sa nájsť ako sa povaľujú v žumpe alebo sa dajú kúpiť z vreckového obchodu. Potom sú tu ešte špeciálne bylinky (ktoré rastú aj v podzemí), ktoré dopĺňajú istý status na určitý čas a veci čo prinútia Sama si spomenúť na momenty z Aragornovej minulosti. Všetko sa to dá zhrnúť ako pekný, ale nevydarený pokus spestriť hru.

Samozrejme, hocikedy môžete Sama prerušiť a ako Frodo sa ísť zahrať na atrakcie. Postupom hry to je nutnosť, keďže tam sa učíte nové veci ako napríklad streľba z luku alebo jazda na koni. Hre by to mohlo pomôcť, ale tieto veci sú v úzadí. Naraz môžete držať len 15 šípov (po dokúpení vaku až 20), kone nie sú hocikde. Mlátenie ohyzdov je priorita. Dokonca aj v hobitskej krajinke. Tam sa s kamarátmi zahráte hru... Na mlátenie ohyzdov. Z ničoho sa objavujú armády imaginárnych ohyzdov, ktoré mlátite dreveným mečom, a sú dokonca schopní malému Frodovi zobrať kúsok zdravia, alebo keď zomrú, tak mu dajú svoje šípy (ktoré vám zostanú aj po hre). V podstate verná kópia Aragornovho dobrodružstva.

Technická stránka hry... Opäť neohuruje. Kvalita grafiky kolíše a to nielen čo sa týka rozdielov medzi spracovaním postáv a prostredia, ale dokonca medzi jednotlivými postavami a jednotlivými prostrediami. Napríklad zatiaľ čo Gandalf či Grimli majú úplne úžasné brady, oblečenie a vlastne skoro úplne všetko, Legolas vyzerá kúsok... Neelfsky. Je škaredší než jeho kamaráti, ako keby bol z plastelíny. Našťastie, väčšinou ho nevidno na sto metrov a stade „snajpuje“ dole ohyzdov, takže si ho nevšímate.

{gallery}/recenzie/aragorns.quest.recenzia.drury/4/{/gallery}

A keď už sme pri tom, čo si všetko všímate... Nie je toho veľa. Kamera je dosť zle riešená, nad situáciou nemáte žiaden prehľad, a to ani keď sa pohybujete po prostredí ktoré dôverne poznáte. Počas mlátenia ohyzdov si niekedy ani nevšimnete, že mávate mečom do vzduchu, ani že sa vám pred nosom „promenáduje“ troll. Minimapa hre veľmi chýba, ušetrila by hráčovi pravidelné pauzovanie hry a pozeranie na mapu sveta kde doparoma má ísť. Ale jednu vec nad zlato ohľadom orientácie predsa len máte - keď zastavíte a podržíte tlačidlo A, hra vám efektne ukáže kam treba ísť. Problém je v tom, že žiariace stopy na zemi idú len veľmi krátko, v zákrute sa môžete aj tak zdržať aj päť minút.

Náročnosť sa ťažko hodnotí. Ohyzdov mlátite ako Obelix Rimanov, ale cez zákruty a križovatky prechádzate ako blondína čo piatykrát skúša autoškolu. Celkovo by sa hra dala ohodnotiť ako extrémne ľahká a stereotypná. Grafika je akási rozprávková, na spôsob PS2 hier.

Takže celkovo by sa Aragorn's Quest dal označiť ako nepodarok nehodný byť členom LOTR famílie, alebo prinajlepšom hra pre mladšie ročníky, ako koniec koncov väčšina hier na Wii. Samozrejme, je tam aj hra dvoch hráčov kedy druhý hráč so svojím Wiimote prevezme postavu Gandalfa, čo môže ku hodnoteniu pridať kladné body... A tie táto hra veru potrebuje ako soľ.

Multiplayer
Scény známe z filmov
Hobitská krajinka
Jazda na koni
Pre mladšie ročníky

Ovládanie
Obtiažnosť
Kamera
60%
ŽÁNER Adventúra
VÝROBCA Headstrong Games
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU
Warner Bros. Interactive
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ

Zaujala vás táto hra?

Kúpte si ju na www.brloh.sk

 

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk