Bojíme sa už 20 rokov.
Bol to rok 1996, kedy sa hráči začali postupne meniť na uzlíky nervov a bol to prvý diel série Resident Evil, ktorý to spôsobil. Na zámerne „Bčkovo“ pôsobiace intro hrané skutočnými ľuďmi hráči nezabudnú snáď nikdy, ako ani na tragický dabing. Hra ale mala skvelo budovanú atmosféru strachu, vynikajúcu hrateľnosť plnú hlavolamov a zaslúžene sa časom stala kultom. Nasledovali ďalšie dva diely, ktoré boli rovnaké ako prvotina, no ešte o niečo lepšie a o niečo slabší, ale stále veľmi dobre hrateľný nultý diel.
Štvrtý diel znamenal prelom, pretože prvýkrát sa hlavná séria séria posunula od fixných kamier a prerenderovaného prostredia do plného 3D. Zombie nahradili chorí dedinčania, hrateľnosť sa priklonila viac k akčnosti, čím hlavný mozog Šindži Mikami vdýchol sérii nový život a hra zaznamenala úspech nielen u hráčov, ale i u kritikov. Resident Evil 5 a Resident Evil 6 sa stali čistými akčnými strieľačkami s dôrazom na kooperáciu, čo nebolo viacerým po chuti. Hry to samé o sebe zlé nikdy neboli, no ten odklon od pôvodnej myšlienky bol až príliš badateľný.
A čo Resident Evil 7? Ten sa podľa informácií a predovšetkým dema snaží vrátiť ku koreňom, a hlavnú sériu tým znova raz čaká obrovská zmena. S Resident Evil 7 sa presunieme do pohľadu z vlastných očí.