Česť a úcta všetkým, ktorí sa zúčastnili bojov proti nacistickému Nemecku.
Niet pochýb, že v súčasnosti prechádzame dobou veľkých zmien. Snáď ešte nikdy od skončenia 2. svetovej vojny sa ľudstvo nepotýkalo s takou vlnou nenávisti a extrémizmu voči všetkému cudziemu a odlišnému, v čom majú prsty rôzne skupiny hlásajúce sa k odkazu Hitlerovej Tretej ríše. Nechcem z článku robiť príliš politický text, nakoľko sme herný web, no určité problémy súčasnosti, o ktorých už asi aj tušíte, sa ale ignorovať nedajú a musím ich spomenúť.
Faktom totiž ostáva, že súčasnému rozmachu fašistickým náladám dopomohla veľkou mierou nezvládnutá politika migrácie z vojnou postihovaných území, na ktoré sa veľkou mierou a veľmi radi uchytili „fejkové správy“ na sociálnych médiách a populistické reči politikov naháňajúcich si percentá v predvolebných kampaniach. Nechcem ísť ale do hĺbky, nakoľko ide o omnoho zložitejšiu situáciu, ktorej príčiny sa nedajú jednoducho vymenovať a tváriť sa, že je to tak a nijako inak. Pretože každej reakcii predchádzajú určité akcie, na ktoré zase pôsobili iné.
Fašizmus, nacizmus, neofašizmus, neonacizmus. Štyri rôzne pojmy, jedna spoločná myšlienka. Zničiť prirodzenosť nás všetkých. Prirodzenosť, vďaka ktorej sa nebojíme chodiť do iných krajín, spoznávať ich život a možno sa od nich aj niečomu priučiť a naopak, tak oni od nás. Svet má byť farebný, hravý a všestranný. A taký dokáže byť len bez všetkých tých spomínaných „izmov“.
Svet, aby prežil, si musí zachovávať nielen spomínanú farebnosť a rozmanitosť, ale taktiež balans a rovnováhu medzi jeho jednotlivými zložkami. Svet sa už nesmie nikdy dostať do bodu, kedy bude terorizovaný antisemitizmom a etnickými čistkami. Svet sa musí opäť naučiť rešpektu, zdravej otvorenosti a neustálej spolupatričnosti. Najlepšie to snáď vystihuje staré dobré: „Sloboda jedného sa končí tam, kde začína sloboda druhého“.
Z toho dôvodu netreba nikdy zabúdať na zverstvá 2. svetovej vojny, ktorých sa dopustili predovšetkým nacistické eskadry smrti a treba si ich neustále pripomínať. Rok čo rok spomínať na milióny bezbranných zavraždených touto chorou ideológiou, milióny hrdinov, ktorí sa jej postavili a milióny zmrzačených doživotne nesúcich to znamenie smrti. Aby sa to už nikdy nezopakovalo. Aby sa ten čas, kedy ľudia prestali byť ľuďmi, už nikdy nevrátil.
Castle Wolfenstein alebo „Ako to všetko začalo“
Téme protifašistických bojov sa nevyhol ani herný priemysel, ktorý už od svojich počiatkov celkom rázne hovoril „nie“ Hitlerovcom. Teraz sa ocitáme v roku 1981, kedy vyšiel Castle Wolfenstein, stealth hra v 8-bitovej grafike, v ktorej ste mali nacistom ukradnúť tajné vojenské plány a utiecť z rovnomenného hradu. Tá dostala pokračovanie Beyond Castle Wolfenstein s totožnou hernou náplňou. Bola to ale až tretia hra v sérii, konkrétne Wolfenstein 3D, ktorý sa stal základným kameňom aplikovania problematiky 2. svetovej vojny do hier ako takých. Samozrejme okrem toho aj základným kameňom žánru FPS.
V počiatkoch to boli práve strieľačky, ktoré sa snažili preniesť autenticitu bojísk 2. svetovej vojny na herné monitory. Wolfenstein 3D bol síce základ, no taktiež to nebola hra, ktorá by stavala práve na tom najrealistickejšom pojatí. To sa stalo až v roku 1999, kedy na trón najobľúbenejších WW2 hier nastúpil Medal of Honor a vytrval na ňom pekných pár rokov. Medal of Honor priniesol (v medziach vtedajších možností) vysoko realistické spracovanie bojísk naprieč celou Európou, filmovo ladené akčné sekvencie a autentické vojenské ťaženia, opäť v medziach vtedajších možností.
Realistickosť Medal of Honor: Allied Assault svojho času vyrážala hráčom dych
Medal of Honor bol pre hry z obdobia 2. svetovej vojny akýmsi míľnikom začiatku druhého tisícročia, takým, akým bol Wolfenstein 3D pre začiatok 90. rokov. Pikoškou je, že za tento míľnik bol zodpovedný Steven Spielberg, režisér židovského pôvodu, ktorého nadchla predstava strieľačky typu GoldenEye 007 zasadenej do tohto obdobia. Vzhľadom na to, že Spielberg je jednoducho top meno, a že mal za sebou už náročnú prácu na megahite Zachráňte vojaka Ryana, bol už len krôčik od toho, aby sa z predstavy stala skutočnosť.
Medal of Honor ako séria má skutočne úctihodnú históriu. Druhý diel Medal of Honor: Underground vyšiel rovnako ako jednička len na prvý Playstation a svojho času to bola snáď ešte väčšia pecka ako predchádzajúci diel. Pomyselný vrchol zažila séria v roku 2002, kedy na PC vyšiel Medal of Honor: Allied Assault. Tento diel si rovnako tak zachovával štýl realistickej simulácie zasadenej do lineárnych levelov s explozívnymi misiami a pútavým vykreslením herného sveta. Allied Assault následne obohatili expanzie Spearhead a Breakthrough, u ktorých už ale bolo postupne cítiť stále väčšiu unavenosť série a ďalšie hlavné diely ako Medal of Honor: Rising Sun alebo aj Medal of Honor: European Assault tento trend len potvrdili.
Call of Duty 3 bol na dlho posledný diel série zasadený do obdobia 2. svetovej vojny
Rok po Allied Assault otriasol herným svetom Call of Duty, ktorý síce priniesol viac-menej to, čo Medal of Honor (mnoho vývojárov Medal of Honor totiž vyvíjalo konkurenčné Call of Duty), no urobil to agresívnejšie a zároveň dodal hre ešte autentickejší pocit z vojny tým, že hru viac pojal ako boje armád, než boj jedného vojaka proti celej armáde Hitlerovského Nemecka.
Call of Duty rýchlo prevzalo žezlo tej najlepšej WW2 hry a tento status len potvrdil ďalšími peckami Call of Duty 2 a Call of Duty 3, ktorými dokázal ešte viac vtiahnuť do atmosféry tej najstrašnejšej vojny všetkých čias. Séria Call of Duty bola síce úspešná, no každou ďalšou hrou sa stále viac a viac vzďaľovala realizmu. Nechceme síce tvrdiť, že prvý diel bol doslovnou simuláciou vojaka v poli, no stále väčšia arkádovosť bola čoraz viac očividnejšia.
V tom čase, v čase čoraz viac „videoherných“ FPSiek z obdobia 2. svetovej vojny, medzi ktoré patril aj taký Battlefield 1942, pôsobil prvý diel série Brothers in Arms ako hra z iného sveta. To sa písal rok 2005 a Brothers in Arms: Road to Hill 30, ktorý priniesol tak dlho očakávaný realizmus, je dodnes braný za jednu z tých najlepších historických strieľačiek vôbec.
Brothers in Arms: Road to Hill 30 znamenal zvrat v historických strieľačkách
Hráči sa už necítili ako Rambovia kosiaci nacistov po stovkách. Hráči tu predstavovali bežných vojakov, ktorí mali počas vojny jednoducho šťastie, že ju prežili. Tu už nebola dôležitá rýchlosť, k hlavnému slovu sa totiž dostala taktika a pomalý postup vpred. Záležalo na každom kroku, na každom postavení a správne zvolenej zbrane. Brothers in Arms: Road to Hill 30 redefinoval FPS žáner z obdobia 2. svetovej vojny, aký sme poznali dovtedy. Tu je treba nutne podotknúť, že všetky diely hlavnej série, a teda Brothers in Arms: Earned in Blood a Brothers in Arms: Hell’s Highway predstavujú vysokokvalitné hry, ktoré dokonca prekonávajú výnimočnú jednotku lepším dizajnom levelov a lepšou umelou inteligenciou nepriateľov.
Hry z 2. svetovej vojny to samozrejme nie sú len strieľačky. Fantastické hry poukazujúce na odpornosť tohto konfliktu môžeme nájsť v celom spektre herných žánrov. Od stratégií rôznych druhov, cez akčné hry z pohľadu tretej osoby, až po simulátory bojových tankov, či lietadiel.
Jednou z najobľúbenejších a zároveň kritikmi najlepšie hodnotených stratégií z tohto obdobia je Company of Heroes, hra z roku 2006, ktorá dodnes pôsobí ako etalón dokonalosti pomeru atmosféry, grafiky a výdatnej hrateľnosti. Brodenie v bahne nebolo ešte nikdy pôsobivejšie, prostredie zničené vojnou videné z vtáčej perspektívy pôsobilo paradoxne príťažlivo a rinčanie pásov ťažkotonážnych tankov ešte nebolo nikdy desivejšie. Na fantastický úspech hry sa pokúsilo o 7 rokov neskôr nadviazať, no aj napriek nepochybným kvalitám Company of Heroes 2 lesku jednotky nedosiahlo.
Sudden Strike je modlou pre všetkých milovníkov náročných stratégií
Dalo by sa povedať, že toto špecifické obdobie prialo stratégiám rovnako dobre ako spomínaným FPSkám. Vynikajúcimi prírastkami do žánru sa stali prvý Sudden Strike, hard-core stratégia pre tých najodolnejších, taktická nádhera Blitzkrieg, ktorej pokračovania ale bohužiaľ veľa vody nenamútili, či náročná taktická stratégia Commandos: Behind Enemy Lines prinášajúca viacero noviniek ako zameranie na stealth a špecializáciu postáv. Netreba zabúdať ani na podarené pokračovania Commandos 2: Men of Courage a Commandos 3: Destination Berlin, z ktorých práve druhý diel dotiahol pravidlá hry do dokonalosti.
Nesmieme zabúdať ani na podarené akčné hry z pohľadu tretej osoby, ktoré z neznámych príčin často ostávali výrazne nedocenené. Napríklad ako The Saboteur od tvorcov parádnej stratégie BattleZone II: Combat Commander odohrávajúci sa v Paríži so zaujímavým vizuálnym štýlom a otvoreným prostredím, Death to Spies, náročný stealth s podmanivým dizajnom levelov alebo Prisoner of War, zaujímavá simulácia zajateckých táborov, z ktorých ste sa snažili uniknúť, pričom ste museli dodržiavať poriadok táborov.
Prisoner of War je aj napriek chybám jednou z najoriginálnejších WW2 hier
Okrem tradičných žánrov sa k tématike 2. svetovej vojny obracali aj špecifickejšie žánre ako spomínané simulátory lietadiel a tankov. Azda najvýraznejšími a všeobecne najobľúbenejšími kúskami sú IL-2 Sturmovik z roku 2001 a IL-2 Sturmovik: Rebirth of Honor z roku 2003, ktorý vylepšil originál a priniesol vyše 80 lietadiel a kokpity plne v 3D grafike. Celkovo séria IL-2 Sturmovik patrí medzi výkladne skrine tých najlepších leteckých simulátorov vôbec a už dlhé roky si udržiava vysokú kvalitu.
Výrazne menší cveng má séria Air Conflicts, ktorá nepatrí medzi nejaké esá, no zmieňujeme ju preto, pretože za dielmi Air Conflicts: Secret Wars a Air Conflicts: Pacific Carriers stojí košické štúdio Games Farm. Za zmienku určite stojí aj hit z PlayStationu s názvom Panzer Front, čo je simulátor tankových bitiek s množstvom rozličných druhov tankov a náročnými rozsiahlymi úrovňami inšpirovanými skutočnými udalosťami alebo aj Birds of Steel z roku 2012 od Konami, ktorý svoj žáner obohatil o stovky procedurálne generovaných misií.
Panzer Front vizuálom príliš neohúril, no jeho hutná daždivá atmosféra sa dala doslova krájať
Čas je krátky, internetovým papierom by sa plytvať nemalo a téma je to nesmierne rozsiahla. Veríme preto, že sme vám dali ako taký obraz, ktoré hry s tématikou 2. svetovej vojny považujeme za tie najpodarenejšie, a ktorými by ste si ich zahraním uctili pamiatku všetkých tých, ktorým vďačíme za existenciu a svojim spôsobom aj svet, v akom žijeme.
Nebuďme ľahostajní, majme radi dobré hry, a snažme sa, aby sme sa vojen zúčastňovali len maximálne tak na obrazovkách našich monitorov alebo televízorov.