Podľa mnohých hráčov vraj neexistujú ženy – hráčky, respektíve sú to skôr mýtické bytosti, ktoré sa vyskytujú mimo našich krajov. Dnes vás skúsime presvedčiť o opaku, pretože sme si s jednou hráčkou zo Slovenska sadli a porozprávali sa o jej srdcovej záľube. Tá nielenže hry hrá, ale jednu prevádza aj na svetovej úrovni.
GS: My dvaja sa už trocha poznáme, no naši čitatelia asi netušia, s kým majú tú česť. Tak sa nám skús na začiatok trocha predstaviť.
Dagmar: Volám sa Dagmar, mám 23 rokov a študujem na jednej nemenovanej vysokej škole v Bratislave, pričom väčšinu času trávim hraním, samozrejme, namiesto študovania, takže potom to niekedy aj tak vyzerá (smiech).
GS: Prezradíš nám aj čo hrávaš?
Dagmar: Moja najväčšia láska je určite World of Warcraft. Som tiež veľký Bioware fan, takže s radosťou si zahrám aj Dragon Age a Mass Effect. A potom také tie oldschoolovky ako Tunneler, Prince of Persia alebo Doom, ktoré som hrávala odmalička a s chuťou si ich občas zahrám aj dnes.
GS: Pri tom WoW by som sa zastavil, keďže to je hlavný dôvod prečo sme dnes tu. Viem, že sa tejto svojej láske veľmi aktívne venuješ už niekoľko rokov, a to dokonca na profesionálnej svetovej úrovni. Prezradíš nám, ako si sa vôbec do Azerothu prvýkrát dostala?
Dagmar: Bolo to vďaka môjmu bratovi, ktorý vždy spomína, že osudovo kúpil jeden Level, kde bola beta na WoW, ktorá ho uchvátila a keď potom vyšiel v Európe, tak si ho hneď pri launchi kúpil. Ja som si postupne začala hrávať svoje vlastné postavy no a… (pohotové prerušenie vedľa sediacim bratom)
Braňo: To musíš povedať tak, že som začal študovať na vysokej škole a občas som nemohol ísť na raid, tak si ma musela zastúpiť. (smiech)
Dagmar: Hej, ja som bola nejaký level 10 a on ma potom hodí do raidu, že: „Aha, rob tuto heal“. Ja som síce nevedela čo robiť, avšak keď je človek hodený do vody, tak sa naučí lepšie plávať.
GS: A čo ťa vlastne na tom v tých začiatkoch očarilo?
Dagmar: Ja som hrávala Warcraft 1,2,3 aj predtým a ten svet (lore) je podľa mňa úžasný, keď sa teda doňho trocha človek ponorí. Osobne som všetky knihy z neho nečítala, ale pokiaľ čítaš rôzne stránky ako WoWwiki, WoWpedia a podobne, nájdeš na nich obrovské množstvo informácií, ktoré pridávajú tomu svetu hĺbku, ako má len málo fantasy diel. Väčšina ľudí nadáva na grafiku WoW, že je príliš anime, ale tá sa mi páči tiež a zvlášť pandy, ktoré sa majú objaviť v najnovšom datadisku. Tie v nej vyzerajú neuveriteľne chutne. (úsmev)
GS: To sú teda tvoje začiatky. Ako som už spomenul, z týchto začiatkov si sa ty prepracovala prakticky na svetovú úroveň. Povieš nám, ako sa ti to podarilo, respektíve čo ťa k tomu viedlo?
Dagmar: Hm, povedala by som, že je to asi ako s hocijakým športom. Keď ťa niečo baví, chceš byť stále lepší a lepší. Ale tak, samozrejme, nedostaneš sa hneď do nejakých svetových guíld vždy. To ide postupne. Nám to trvalo možno dva, tri roky, kým sme sa dostali do Methodu (aktuálne jedna z najlepších guild na svete), v ktorom sa nám podarilo potom spraviť nejaké worldthird, second a neskôr aj first úspechy.
{embed_video }
GS: Ako sa ti podarilo dostať do tejto guildy?
Dagmar: Kedysi sme prišli s bratom do takej maličkej guildy na Magtheridone (server/realm) zvanej Failure a tam sme sa asi za rok postupne prepracovali až na Felmista (boss z Sunwell Plateau), ktorého sa nám podarilo dať ako tretím na svete, po čom si nás začal všímať aj zvyšok sveta, že kto sme – čo sme. Keď sa guilda neskôr rozpadla, tak sme leteli do Methodu, kde som dostala accept na moju „aplikačku“. Tam sa už začalo hranie naozaj na svetovej úrovni… (opäť pohotové prerušenie vedľa sediacim bratom)
Braňo: Ona tam vlastne poslala „aplikačku“ s tým, že: „Aha, dostali sme sa sem a sem.“ Následne Guildleader povedal, že: „Aha, jasné, ok, nejaké tie skúsenosti tam sú, takže ti dáme šancu“.
{embed_video }
GS: Akú úlohu zohrávaš v guilde?
Dagmar: Ja som healer. Vždy som bola healer. DPS ma nebaví, lebo je to podľa mňa nudné. Proste, pozerať sa na to, áno, tento buff musím mať stále na sebe – slice and dice ako rogue alebo Inquisition ako paladin, to ja nechcem. Ja mám radšej takú tú dynamiku healingu, kedy treba byť stále v strehu, lebo nikdy nevieš, ktorí z DPS dostane damage.
GS: Jasné, čiže ťa baví pomáhať ostatným. Mnoho čitateľov určite zaujíma, čo to znamená hrať na svetovej úrovni. Môžeš nám to skúsiť popísať? Myslím, koľko času za tým denne tráviš, či robíš aj niečo iné okrem toho, že sedíš za PC a celý čas hráš a podobne.
Dagmar: Ak chceš byť v niečom dobrý, tak tomu musíš venovať čas. Vlastne raidy, respektíve progres v nich vždy trval asi tých 16 hodín denne. Samozrejme, mali sme pauzy, ako napríklad na obed na nejaké to jedlo a pitie, kedy sme sa všetci dohodli, že ideme naraz, aby sme sa potom nezdržovali.
GS: Čiže je to tak, ako to spopularizoval Southpark? He has no life?
Dagmar: To zas nie, dokážem žiť aj ako normálny človek. Teda, pokiaľ nie je progres, vtedy je to naozaj tých 16 hodín denne, kedy si bashuješ hlavu o ten encounter až dovtedy, kým ho nedáte dole. Pamätám si napríklad Hodira (boss). Toho sme dali o pol piatej ráno a bola som z toho naozaj vyčerpaná, lebo sa ho Blizzard rozhodol buffnúť a museli sme ho dať dole za 2 a pol minúty, pričom sme boli vtedy len traja healeri v 25 man raide, čo sa dovtedy ešte nikomu nepodarilo. Pokiaľ je však progres over, tak sa raiduje len raz do týždňa, pričom tieto raidy nám trvajú podľa toho, ako sa darí od 4 do 6 hodín, takže to nie je nič strašného a človek sa môže po zvyšok týždňa venovať iným veciam, ako hraniu.
GS: Takže to nie je ako pri iných pro-gaming hrách, kde musíš hrať stále každý deň, aby si si budovala svoj skill?
Dagmar: Hrať môžeš. Väčšina ľudí si leveluje svoje alty a … (pohotové prerušenie bratom)
Braňo: Povedzme to otvorene, väčšina ľudí z tých svetových guild hrá naozaj každý deň 10 hodín, ale nie je to potrebné.
GS: Veľa ľudí kritizuje WoW v posledných rokoch za prílišné zjednodušovanie a smerovanie celej hry k čoraz viac casual hráčom. Ako vnímaš tieto zmeny ty z pohľadu pro hráča, respektíve niekoho kto hrá bez prestávky prakticky od prvotnej verzie WoW až po aktuálnu uzavretú betu Mists of Pandaria.
Dagmar: Zmenám sa nemôžeš vyhnúť. Niektoré sú k lepšiemu, niektoré k horšiemu. Ja si napríklad momentálne neviem zvyknúť na fakt, že budem mať určitý počet many v Mists of Pandaria. Teraz na 85lvl je to 100 tisíc a na 95lvl to bude 300 tisíc, pričom to bude mať každý caster alebo healer. Avšak na všetko si človek zvykne, tak ako je napríklad timeline na facebooku.
GS: Jasné, ale myslím skôr to, ako sa mení tón hry s jednotlivými datadiskami, nakoľko je to dobré z tvojho pohľadu, keďže veľa ľudí tvrdí, že WoW pokazili práve datadisky, resp. že Blizzard sa pomiatol, keď sa rozhodol pridať do hry pandy.
Dagmar: Mne sa všetky doterajšie datadisky páčili. Nerozumiem, prečo všetci nadávajú na pandy, ako keby to bolo niečo, čo si Blizzard vymyslel len tak z nudy, keďže Blizzard uvažoval, že ich do WoW pridá už v TBC (The Burning Crusade), čo bol vlastne prvý expansion pre World of Warcraft. Raidovanie v základnej verzii WoW bolo, keď si človek zvykol na bossov pomerne easy. TBC posunul latku vyššie a podľa mnohých priniesol top raidy ako Sunwell (Sunwell Plateau) alebo Black Temple. Vtedy existovali ešte instance attunementy (proces získania vstupu do instance),že si musel napredovať. Najprv si bol temple heroic potom si musel prejsť jednu instance, druhú aby si bol attumovaný do ďalšej, takže pokiaľ si sa dostal do Black Temple, tak si musel toho prejsť kopec, ale teraz to už úplne odstránili.
GS: Veľa hráčov práve nadáva na toto a majú pocit, že WoW sa od toho hardcore herného obsahu v základnej verzii prípadne Burning Crusade s ďalšími datadiskami veľmi zjednodušil a celkovo Blizzard smeruje hru viac na casual hráčov, aby si zahralo čo najviac ľudí. Z tvojho pohľadu je takéto smerovanie v poriadku?
Dagmar: Áno, je pravda, že vďaka zjednodušeniam si zahrá viac hráčov. Vďaka ingame nástrojom ako looking for raid alebo dungeon, keď si sám, nemusíš sa baviť s nikým a pritom sa zabavíš, ako chceš. Tak isto si môžeš questovať a leveliť profesie a prakticky nikoho k tomu nepotrebuješ. No myslím si, že aj pre tých hardcore hráčov tam obsah stále je a pribúda. Bossovia sa napríklad stále sťažujú a s pôvodným WoW sa vôbec nedajú porovnávať.
GS: Takže z tvojho pohľadu Blizzard pridáva nielen casual content, ale rovnako aj hardcore content, aby vyhovel všetkým.
Dagmar: Áno, napríklad teraz v Mists of Pandaria pribudnú challenge módy, v ktorých sa prechádzajú dungeony na čas, za čo získavaš medaily podľa toho, ako rýchlo ho prejdete. Zaujímavé na tomto je, že v týchto módoch ti žiaden epic gear nepomôže. Všetky jeho stati sa počas neho upravia na určitú Blizzardom prednastavenú úroveň, čiže si budú všetci po stránke vybavenia rovní a záležať bude hlavne na zohratosti daných hráčov, a tak sa ukáže, kto je naozaj najlepší.
Braňo: Ten challenge mód sme skúšali v aktuálnej bete na jednom dungeone, ktorý je vo WoW od začiatku a až na pár maličkostí je stále v tej istej podobe. Vďaka tomu challenge módu je asi dvakrát ťažší ako najťažší raid, ktorý je momentálne dostupný v Cataclysm (aktuálna verzia WoW). Prvýkrát sme ho dali za nejakých 5 alebo 6 hodín, pričom najlepší čas, ktorý sa niekomu podaril dosiahnuť na serveri, je 28 minút. Ak chceš získať zlatú medailu, treba ten dungeon dať pod 20 minút (smiech).
GS: Viem, že si sa bola pozrieť minulý mesiac na Gamescome a nebola si tam len tak, ale priamo na pozvanie od samotného Blizzardu. Skús nám opísať svoje zážitky a prezradiť dôvod, prečo si ťa vlastne zavolali.
Dagmar: Naša guilda Method mala v sobotu live raid na Blizzard stage. Čo sa týka Gamesocmu samotného, moje dojmy sú také, že ma strašne boleli nohy (smiech), keďže sme dostali press passy a mohli sme si tak počas štyroch dní prejsť celý areál hore dole. Vďaka press passu som si mohla vyskúšať v stredu prakticky všetky hry bez čakania v radoch, v ktorých človek inak musel čakať napríklad pri CoD: Black Ops 2 pokojne aj dve hodiny, aby si zahral 10 minút z hry. Vďaka tomu som si stihla vyskúšať viaceré hry. Skúšala som napríklad MMO Planetside 2, ktorá ma však príliš neoslovila, potom MMOFPS Firefall, ktorá sa mi vcelku zapáčila a aktuálne skúšam aj jej betu, keďže to vyzerá takmer ako Unreal Tournament len s tým, že tam len nechodíš a strieľaš ľudí, ale plníš aj questy. Na výstave bola tiež hromada súťaží. Blizzard napríklad rozdával knižky, figúrky. Razer zase myšky, klávesnice atď. Bohužiaľ, všetky súťaže boli po nemecky, takže som nemala šancu sa zúčastniť. Okrem toho sme z guildy mali všetci tiež pozvánky na súkromné párty, ktoré sa konali takmer každý večer.
{embed_video }
GS: Viem, že okrem toho samotného live raidu ste si posedeli pri stole aj priamo s ľuďmi z Blizzardu. Prezradíš nám, o čom ste sa s nimi bavili?
Dagmar: Hej, bavili sme sa napríklad s Ion Hazzikostasom (Lead Encounter Designer), ktorý chcel od nás vedieť, čo sa nám z guildy (ako hardcore hráčom) páčilo alebo nepáčilo v aktuálnom end game content. Konkrétne sa zaujímal o to, čo vravíme na Dragonsoul (finálny raid pre Cataclysm), pričom sám priznal, že túto instance tak trocha prestrelili a nevyšla im tak, ako si predstavovali. Tiež sme sa bavili o bossoch, ktorých už poznáme z uzavretej bety Mists of Pandaria. Napríklad v akom poradí sa budú spawnovať pri Spirit Kingovi – či to bude náhodné alebo to bude ako pri Hagare (boss z Dragon Soul), kde vidíš, či bude prvá fáza electric alebo frost. Bavili sme sa tiež o classách, aj keď tam bol problém, že on nie je class designer, ale prisľúbil, že všetko, čo mu povieme, posunie ďalej.
GS: Neprezradil vám, čo má Blizzard v pláne pridať do hry v najbližších patchoch po vydaní prakticky už dokončeného Mists of Pandaria?
Dagmar: Nie, to nám veru nepovedal. Čo nám však prezradil je, že všetky top guildy sú sledované priamo počas ich raidovania. K tomuto taktiež spomenul zopár zaujímavostí, že keď Paragon (jedna z top guíld vo WoW) napredoval na Sinestre (heroiconly boss z Bastion of Twilight instance) tak mobovia, čo sa spawnovali počas súboja s ňou, boli náchylní na crowd control (možnosť vyradiť ich dočasne z boja za použitia určitých skillov), pričom Blizzardu to, že niekomu napadne si súboj týmto zľahčiť, nenapadlo, pretože ich idea bola, že ich majú hráči najskôr zabiť, čím vzniknú na zemi miesta, do ktorých už viac nemôžu vstúpiť. Keďže však raid sledovali live priamo počas toho, ako sa chystala Paragon na svoj druhý pokus po tom, ako im ten prvý nevyšiel, upravil Game master vlastnosti mobov a následne bolo vtipné sledovať ich počínanie, keďže nechápali, čo sa deje a neustále sa pokúšali o svoju predošlú taktiku, vďaka ktorej teraz neustále zomierali.
GS: Čiže Blizzard sleduje priamo raidy top hráčov a upravuje ich podľa ich počínania v nich bez toho, aby o tom samotní hráči vedeli?
Braňo: Áno, neviditeľne si lietajú po instancii a sledujú dianie s tým, že si sledujú sami, kto kedy ide raidovať. V prípade, že niečo neprebieha tak, ako to bolo myslené pri dizajnovaní, sú schopní veľa vecí zmeniť priamo za chodu.
Dagmar: Toto robia hlavne preto, pretože sa ľudia sťažujú na veľa týchto world first killov, že ich dal niekto prvý preto, lebo v nich bola nejaká chybička. Napríklad sa to stalo pri Nefarianovi (final boss Blackwing Lair), ktorého dal dole prvý na svete opäť Paragon vďaka tomu, že našli chybu, ktorá robila na tomto konkrétnom bossovi obrovský damage. Keď Blizzard následne o pár dní túto chybu opravil, veľa iných guíld sa sťažovalo, že to nebolo fér, pretože oni museli vybojovať úplne iný súboj ako Paragon.
GS: Viem, že Blizzard rieši takéto situácie, kedy niekto využíva niečo, čo je spôsobené chybou vo svoj prospech. Občas práve aj v prípade top guíld, ktoré v hre trávia najviac času a teda väčšinou ich objavujú prvé. Následne potom dochádza k dočasným banom. Vyjadril sa Blizzard k tomuto?
Dagmar: Podľa toho, čo nám povedali, Blizzard sám občas nevie, kde je hranica medzi intended use of game mechanic (teda používanie niečoho tak, ako to bolo myslené dizajnérom), exploitation of game mechanic (využívanie dier v pravidlách) a čo je abuse (zneužívanie chyby), za ktorý už dostaneš ban. Z tých známejších z tohto sa dá menovať napríklad looking for raid. Hneď ako sa objavil, tak ho začali top guildy zneužívať, aby obišli limity a chodili tak veselo jeden raid aj 25-krát za deň. V praxi to fungovalo tak, že 4 hráči väčšinou zbierali loot a 21 hráčov s nimi stále opakovali raid v snahe nazbierať čo najlepší equipment. Samozrejme, Blizzard nič takého v pláne nemal, a tak dal asi top 10 svetovým guildám, ktoré toto robili, týždňový ban. My sme sa, samozrejme, pýtali, ako má človek spoznať či ide o chybu. Odpovedali nám, že sa treba vždy pozrieť na samotný dizajn tej a tej veci alebo bossa a na čo má slúžiť. Hlavným problémom je, že pokiaľ nejakú chybu využije jedna top guilda, tie ostatné sú nútené (v snahe udržať s nimi krok) spraviť to isté, pretože v prípade world first zabití bossov by tak stratili šancu, že to budú práve oni, ktorým sa to podarí.
GS: Ty sa na Mists of Pandaria tešíš. Myslíš si, že s týmto datadiskom budú do WoW zase hráči pribúdať alebo ubúdať?
Dagmar: Myslím si, že hráči budú ubúdať, ale tak okolo tých 8 miliónov sa to snáď udrží aj po Mists of Pandaria.
GS: Hrávaš alebo sleduješ aj nejaké iné online hry okrem WoW?
Dagmar: Ani nie. Hrala som chvíľu Star Wars: The Old Republic, kde sa mi páčilo to, ako si questoval a tiež to, že každý class mal vlastný príbeh. No nevydržala som pri tom.
GS: Čiže ťa SWTOR neoslovil? Respektíve nepovedala si si napríklad, že to nahovorenie všetkých questov ti vo WoW chýba alebo podobne?
Braňo: Keď hráš hru prvýkrát, nahovorenie je super. No keď už leveluješ ďalšiu postavu, tak to pôsobí skôr rušivo, lebo musíš každý rozhovor len odklikávať, aby si sa rýchlo dostal ďalej. Vo WoW prídeš, klikneš a hneď máš quest.
Dagmar: Asi tak. Bioware vie robiť skvelé singleplayer hry s úžasným príbehom, ale to MMO im nejako nevyšlo.
GS: SWTOR som mal tú česť recenzovať a teda aj dlhšiu dobu hrať a vcelku s tebou súhlasím, ale osobne mi tá hra vôbec neprišla zlá. Z rozprávania s druhými hráčmi bolo jasné, že to videli rovnako. Z môjho pohľadu tú hru potopila hlavne jej komunita samotná, ktorá ju po prvom a druhom mesiaci začala húfne opúšťať, pričom dôvodom boli podľa mnohých mesačné poplatky a vidina toho, že keď teraz všetci z nej odídu, prejde Bioware na free to play model, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Týmto sa dostávam vlastne k mojej ďalšej otázke a tou je, či si myslíš, že WoW s tým svojím plateným systémom má šancu sa na trhu v konkurencii prakticky už iba free to play MMO hier udržať aj naďalej alebo nakoniec tiež prejde na tento model.
Dagmar: Možno časom áno, no nemyslím si, že je to reálne v najbližšej dobe. WoW je naozaj jediná hra, ktorá si môže dovoliť pýtať peniaze za tie služby, ktoré ponúka a myslím si, že tých 13 eur mesačne naozaj nie je tak veľa, aby si to niekto nemohol, či už pred tými 6 rokmi alebo dnes, dovoliť.
GS: A čo si celkovo myslíš o aktuálnom nastavení herného trhu, ktorý naozaj v poslednej dobe vo veľkom začína migrovať k f2p modelu s tým, že prípadný ďalší content/vylepšenia si musíš priplatiť. Vieš si predstaviť, že by si ako pro gamer hrala takúto nejakú online hru, resp. by v nej mohla existovať vôbec nejaká pro sféra?
Dagmar: Kupovať si veci za peniaze na to, aby si bol lepší? Určite nie. Ja mám vo WoW za peniaze síce kúpených nejakých petov a mountov, ale to sú len také vanity veci, len na okrasu, ktoré nijako neafektujú môj gameplay. Ja si radšej budem platiť mesačne tých 13 eur, aby sme si boli všetci rovní, než aby sa niekto cítil, že ak má veľa peňazí, tak je v tej hre boss.
GS: Ak môžem, tak sa vrátim ešte k tej mojej otázke, čo hrávaš. Spomenula si rôzne RPG čiže máš rada príbehy?
Dagmar: Áno, hra musí mať podľa mňa dobrý príbeh. Teda aspoň v týchto moderných hrách. Avšak keď si to tak vezmem, keď som bola malá, Doom mal aký príbeh? Strieľal si príšery 30 levelov, a to bolo celé (smiech).
GS: Tu s tebou, samozrejme, súhlasím. Čo sa týka dobrých príbehov, spomenula si, že máš rada Mass Effect, čiže predpokladám, že máš odohranú celú trilógiu. Aký je tvoj názor na jej zakončenie, keďže podľa viacerých ľudí to Bioware pokazil práve jej zakončením.
Dagmar: Myslím si, že pri tom pôvodnom zakončení si asi každý musel povedať: „A toto je čo?“ Ja som tiež vlastne chcela vedieť, čo sa stalo s tým mojím charakterom, čo sa stalo s mojimi companions, ako ten svet dopadol, čo boli tí repeari, zničili galaxiu alebo som ju zachránila? Extended cut je, myslím si, super a podľa mňa ho mali releasnuť hneď, lebo hovorí o všetkom, na čo sa hráči sťažovali a chceli vedieť . Myslím si, že sa už v tom netreba ďalej hrabať.
GS: Vedia ťa zaujať aj nejaké iné hry ako RPG? Spomenula si napríklad ten Firefall, ktorý je dosť podobný, ako si sama povedala, Unreal Tournament, čiže zahrať si vieš aj nejaké akčné hry ako FPS?
Dagmar: Áno, viem. Z tých, čo som hrala, sa mi páčili napríklad Half-life alebo Fea mám strašne rada, ale nehrám to v noci, lebo to sa potom bojím (smiech). Nemám rada, keď máš strieľaš do iných ľudí, a preto sa ani nezúčastňujem PVP vo WoW, aj keď vždy tomu tak nebolo a mám v ňom aj nejaké gladiátor tituly. Každopádne, ja som skôr taký pacifista. (úsmev)
GS: Ok, to by bolo možno z tých mojich čisto herných otázok všetko. Viem, že máš priateľa, ktorý taktiež hrá. Povieš nám, ako ste sa zoznámili, keďže viem, že nie je zo Slovenska?
Dagmar: Áno. Je z Holandska a zoznámili sme sa práve hraním cez WoW v Methode počas progresu na Ulduar raide v Lich Kingovi. To bolo tak… My, ako prvá 10 man grupa, sme sa ako prví dostali k Algalonovi (boss z Ulduar raidu), pretože sme dokázali Mimirona na hard móde. Lenže potom sa to proste vyvinulo tak, že ľudia museli odísť a keďže ten boss bol spawnutý len hodinu týždenne, tak sme tam pri ňom sedeli a pozerali sa naňho ako pekne vyzerá bez toho, aby sme ho vôbec mohli vyskúšať, lebo sme nemali ľudí, čo teda nechápem, keďže sme jedna z najlepších guíld na svete. Tak sme sa tam pri ňom tak nejako rozprávali a potom sme sa nejako začali viacej a viacej rozprávať, a takto nejako (smiech).
GS: Viem, že to nezostalo len pri rozprávaní na diaľku. Potom ste sa aj stretli. Neviem či je tu aj teraz na Slovensku…
Dagmar: Hej, momentálne hrá Guild Wars 2 vo vedľajšej izbe (smiech).
GS: Ako teda vyzerá ten váš vzťah? Hrávate obidvaja v tej istej guilde a teda ten spoločný čas trávite spolu nie len v reály, ale aj hraním. Neleziete si občas na nervy?
Dagmar: (úsmev) Niekedy, ale tak robíme aj každý svoje veci. Ako vidíš, napríklad ja poskytujem rozhovor a on hrá Guild Wars 2 alebo keď on hrá GW2, ja hrám Mass Effect (smiech) alebo idem von.
GS: No pekne. Čiže ste obidvaja takým žiarivým príkladom toho, že cez MMO hry sa môže človek aj zoznámiť a môže to aj naozaj fungovať.
Dagmar: No zatiaľ áno. Sme spolu už asi aj dva roky. (úsmev)
GS: Ďakujem ti a vlastne aj tvojmu bratovi za rozhovor a želám ti veľa úspechov či už na tom hernom poli alebo aj v osobnom živote.
Dagmar: Diky
Braňo: Dúfam, že sa stretneme Panadarii (smiech).