Vítame vás u šiesteho pokračovania našich rozhovorov! Tentokrát máme pre vás špecialitu. Veronika je nielen veľmi sympatická a inteligentná hráčka, ale dokonca pracuje ako herná vývojárka, bloguje a na YouTube nájdete aj nejaké jej letsplaye. Rozhovorila sa teda trochu viac o tom, aké to je, podieľať sa na vzniku hier.
Ahoj, Veronika! Časť našich čitateľov ťa zrejme bude poznať ako blogerku, no skús sa nám aj tak trošku predstaviť.
Ahojte! Volám sa Veronika, na internete som známa ako „elfka“ alebo „Iluviel“ a hrám sa venujem dvojako: ako hobby od raného detstva (začínala som na ZX Spectre a Didaktiku M) a profesionálne už dva roky ako herná vývojárka v spoločnosti Pixel Federation, kde pracujem na pozícii level designer. A keď si spomenul ten blog, tak ten sa so mnou ťahá už od roku 2006, kedy som začala blogovať (aj) o hrách. Fíha, teraz som si uvedomila že onedlho budem oslavovať desaťročie blogovania!
Odkaz na Veronikin blog: Elfka.sk
Nielen to, ale ja o tebe viem, že si nominovaná na blogerku roka! Už sa to rozhodlo?
Ešte nie. Výsledky budú známe 14. mája, momentálne prebieha hodnotenie blogov odbornou porotou, takže si držím palčeky a snáď sa presadí aj môj blog, keďže témy ako fantasy, scifi, hry, internetová popkultúra a komiksy sú na Slovensku ešte stále trochu… no, povedzme, menej obľúbené ako fashion a varenie.
(Poznámka redakcie: v tomto momente už vieme, že Veronika sa so svojím blogom umiestnila v súťaži Bloger Roka 2014 na krásnom 5. mieste v kategórii Život, umenie & kultúra. Srdcečne blahoželáme! 🙂 )
Tak to ti rozhodne držíme palce! Už si nám vlastne zodpovedala, čo všetko na tvojom blogu môžeme nájsť. Mňa by veľmi zaujímalo, aké je to pracovať v Pixel Federation. Je tam naozaj taká zábava, ako sa zdá?
Je to aj zábava, aj ťažká drina. Samozrejme, pracovať v hernom odvetví je iné ako v iných oblastiach, firemná kultúra je oveľa uvoľnenejšia, ľudia sú kreatívni a podľa toho aj vyzerajú a správajú sa. Na druhej strane, cieľom každej spoločnosti je dosahovať zisk, preto si stanovujeme ciele, ktoré sa snažíme dosiahnuť a sme za ne hodnotení. Nehovorím, že je to stres, ale keď treba dosiahnuť určité finančné ciele, tak si niekedy človek potrápi hlavičku „ako na to“. Našťastie, u nás sa za chyby hlavy nezotínajú, všetko je to o skúšaní a ladení hier tak, aby vznikol ten správny balans medzi zábavnosťou a výnosnosťou. Presne podľa tvrdenia „aj vlk sýty, aj koza celá“.
Ďalší so zaujímavých rozhovor, tentoraz s hráčkou Nikky
Aha, stále to znie dobre. A na ktorých konkrétnych hrách si sa podieľala? Robíš aj niečo iné ako level dizajn?
Môj hlavný projekt je hra TrainStation, kde sa venujem najmä písaniu questov a rôznych textov, ako aj lokalizácii hry zo slovenčiny do angličtiny. Pomáhala som aj na hre Diggy’s Adventure, čo je naše adventuroidné RPGčko a chvíľku som sa podieľala aj na textoch k hre BIG Shopkeeper. Naďalej však ostávam verná TrainStation, čo je náš najúspešnejší a najobľúbenejší herný projekt.
Keď máš takéto skúsenosti, nemáš ambíciu podieľať sa napríklad aj na nejakom zahraničnom AAA titule?
Pravdaže! Rada by som sa vyprofilovala ako čistý naratívny dizajnér, ktorý možno nerieši mechaniky hry, ale skôr tú naratívnu – dejovú stránku. Sama som veľmi emocionálne založená a hry, ktoré ponúkajú silné emocionálne zážitky mi imponujú najviac. Obdivujem naratívnych dizajnérov ako Chris Avellone, Josh Sawyer a ďalších… stalkujem ich na Twitteri, čítam interview s nimi a snažím sa od nich niečo naučiť. No a, samozrejme, najlepšie je analyzovať ich prácu priamo v hrách a skúšať takto nadobudnuté poznatky aplikovať vo svojich projektoch. Niečo vyjde, niečo nie, pretože veľké RPG-čka majú aj iné publikum aj iné požiadavky ako casual hry a treba sa triezvo pozrieť na to, čo hráči našej hry vlastne chcú.
A čo chcú?
Čo najmenej čítať a čo najviac hrať. Často je to úplne naopak ako to, čo chcú hráči RPG, ako trebárs Pillars of Eternity. Tam si dizajnér môže dovoliť mať tisíce strán textov. U nás je to o umení napchať zmysluplné zadanie textu s emocionálnym podtónom do čo najmenšieho textíku tak, aby stále zaujal a ľudia si postavu obľúbili.
Prečítajte si tiež tento rozhovor: Mirka
To by sa dalo riešiť dabingom… či ten sa v našich končinách nepoužíva?
To nie je riešením pre hru, ktorá sa každý týždeň lokalizuje do 14 rôznych jazykov. A casual hry to veľmi ani nevyužívajú. Je to finančne a časovo náročné. Nehovoriac o dátach, ktoré sa snažíme tlačiť dole.
Chápem. A čo sa týka toho, čo hráči chcú – myslíš si, že muži očakávajú od hier niečo iné ako ženy?
Ťažko povedať. Niekedy som si myslela, že áno, pretože určite je pravdou, že muži sú v hrách kompetitívnejší, ale nie je to pravidlo. Práve Pillars of Eternity dokazuje, že aj veľké percento mužov obľubuje v hrách dobrý príbeh a kvalitne napísané postavy, ktoré snáď jedného dňa vojdú do legiend a hlášok ako Minsc z Baldur’s Gate.
Osobne sa tiež prikláňam k tej príbehovo zameranej skupine. Príbehy, ako napr. v Mass Effecte, prežívam spolu s hlavným hrdinom. A čo vravíš na násilie a sexizmus v hrách? Väčšinou dostávam odpovede typu „No a? To je komercia… a ´nech sa muži pozrú!´“
To je podľa mňa veľmi komplexná tematika, ktorej sa snažím vyhýbať. Od apokalypsy, ktorá vypukla okolo aféry Gamergate sa snažím nevyjadrovať sa k ženám v hrách, pretože to množstvo nenávisti, osočovania a zloby, ktorá túto tému obklopuje, sa mi z duše protiví a ja len tichučko čakám na dobu, kedy sa hladiny týchto vôd upokoja a nastane akési equilibrium, kedy tému sexizmu v hrách nebudeme musieť riešiť, pretože každému – vrátane herných dizajnérov – bude jasné, že prvoplánové zobrazovanie žien v hrách ako sexuálnych objektov je kontraproduktívne aj pre nich, aj pre (najmä mladých) hráčov, ktorí si z masmédií môžu tvoriť vkus a názor na ženy.
Je na tom určite kus pravdy, ale snáď to nie je až také zlé… a ako si už spomenula – hry sa robia pre peniaze a to komerčné hľadisko je zrejme vždy „až“ na prvom mieste. Množstvo hráčok sa však stále zvyšuje a pomery sa menia. Uvidíme, či sa vývoj v tomto niekam posunie. Na inú tému – čo tvoj YouTube kanál a letsplaye? Neplánuješ sa tomu viac venovať?
Veľmi by som chcela, ešte stále však hľadám ten „svoj“ štýl. Letsplaye môžu byť skvelé, ale aj totálne nudné a mám pocit, že sa ešte stále neviem pri nahrávaní videí uvoľniť tak, ako keď sa hrám sama doma, komentujem si to a smejem sa na svojich chybách. Možno to príde časom a uvedomením si, že „o nič nejde“. Na druhú stranu, keď človek niečo zavesí na internet, stále je to ako ísť s kožou na trh a možno sám vieš, aký vie byť internet krutý. Negatívnym reakciám sa, samozrejme, nedá vyhnúť a ak sú konštruktívne, tak sú priam vítané (napríklad minule mi niekto napísal, aby som nerobila letsplaye od začiatku hry a mal úplnú pravdu – niekedy je „in medias res“ oveľa zaujímavejší), ale stále sa nájde veľa trollov, ktorí majú potešenie z toho, že ublížia.
Odkaz na Veronikin YouTube kanál
Ja som si tvoje videá pozrel a páčili sa mi. Okrem iného aj to, že si nič nevystrihla. Je rozdiel medzi gameplay a letsplay videom, takže trollov nepočúvaj. Poďme sa ešte povŕtať trošku v tvojom súkromí. Mnohých určite sklamem, keď poviem, že si vydatá. Je tvoj muž tiež gamer?
Áno a riadny. Dokonca väčší ako ja! Profesiou je však programátor, takže po 8 hodinách sústredenia sa na kód berie hry často ako „prázdniny pre mozog“ a je schopný pregejmiť celý večer, pretože sa potrebuje zrelaxovať. Nehráme síce rovnaký typ hier (on je skôr na strieľačky a ja na RPG), ale máme pár hier, ktoré hrávame spolu. Naposledy to bolo MMORPG Lord of the Rings Online, kde aj on urobil výnimku z lásky k Tolkienovej Stredozemi.
Tak to je krásne romantické, že hráte aj spolu. A keď hráš bez neho? Čo sú tvoje úplne top tituly, na ktoré nedáš dopustiť? Povedzme TOP 5 (nemusia byť iba RPG, čo len chceš).
Ja si svoje top hry delím na dve kategórie – na kreatívne/sandbox hry a príbehové hry. Zo sandboxových si fičím na hre Starbound (paradoxne Minecraft ma nikdy neoslovil), predtým to bola Terraria a ešte predtým som fungovala na editoroch k niektorým hrám ako Heroes of Might & Magic. Jeden čas som dokonca tvorila svoj vlastný mod do hry Baldur’s Gate 2, ale zastavila ma neznalosť kódenia (doteraz ľutujem, že som nešla študovať informatiku!!!). Z príbehových hier je to už spomínaná séria Baldur’s Gate, ktorú som bez srandy prešla asi 18-krát (musela som obmeniť všetky postavy v partii a romancovať každú postavu), potom Dragon Age a Mass Effect. Príjemne ma prekvapila aj hra Divinity: Original Sin a päticu príbehových uzatvára „nový“ Wasteland 2, pri ktorom sa bavím ešte o kúsok viac ako pri Pillars of Eternity. Asi mám slabosť pre postapokalyptické svety (pozdravujem Fallout).
Nevynechajte ani tento rozhovor: Ivetka
Keďže Fallout 3 doteraz hrávam, pozdrav odovzdám. Na záver – chcela by si niečo odkázať naším čitateľom? Môžeš aj tvorcom hier, aj keď si sama jednou z nich, určite im máš čo povedať.
Hráčom (a hráčkam :)) by som chcela odkázať, že ak v sebe niekedy pocítili túžbu hry nielen hrať, ale aj tvoriť, nech idú smelo do toho, aj keď nevedia programovať. Dnes už existuje obrovské množstvo toolov a enginov, ktoré umožňujú tvorbu hier aj bez kódenia – ja som začínala s programom RPG Maker VX a hra, ktorú som spravila mi určite pomohla aj k zamestnaniu v Pixel Federation. Výhovorky zamknite do šuflíka a vrhnite sa na to, je to najväčšia zábava na svete a aj keď výsledný produkt nebude top hra, bude to VAŠA hra a môžete sa od nej odpichnúť k ďalším, komplexnejším projektom, prípadne nabrať do tímu rovnako zapálených ľudí a spraviť niečo unikátne. Indie hry predsa zažívajú svoj zlatý vek a svet čaká na vaše jedinečné vnímanie sveta a hier!
WOW, až si ma normálne namotivovala! Ďakujem ti za rozhovor a dúfam, že si možno už v budúcom The Elder Scrolls zahrám nejaký tvoj quest!
Ja ďakujem za šancu rozpovedať svoj príbeh na skvelom portáli Gamesite! A game on!
A na záver si pripomeňme tradičnú výzvu: Ak máte nejaké otázky, návrhy, pripomienky, vecné dary, alebo ste gamerka a máte nám čo povedať v takomto rozhovore, dajte mi vedieť na mail peter.vnuk@gamesite.sk. Budeme sa na vás tešiť a rozhovor urobíme s každou hráčkou!