Nie je to na každodennom poriadku, aby to Slovák dotiahol vo svetových kruhoch do rebríčka medzi najväčších profesionálov. O to viac to platí v hernom svete, kde byť profesionálnym hráčom je tajný sen každého z nás, no konkurencia je obrovská. Jedného takého zástupcu však Slovensko má a je ním Counter Strike legenda GuardiaN, aktuálne hrajúca za svetový rusko-ukrajinský tím NaVi. GurdiaN súhlasil s rozhovorom pre Gamesite, a to sme si rozhodne nemohli nechať ujsť!
GS: Zdravím ťa, Ladislav, vďaka, že si mi venoval chvíľu svojho času. Na začiatok mi, prosím, povedz niečo málo o sebe, ak by ťa náhodou niekto z našich čitateľov nepoznal
Zdravím. Moje meno je Ladislav Kovács, no väčšina ľudí pozná skôr pod nickom GuardiaN. Pochádzam z Komárna a aktuálne sa pohybujem buď tam, alebo v Bratislave.
GS: Vďaka za predstavenie. Momentálne sa nachádzame na asi najväčšom slovenskom progamingovom podujatí: Y-Games. Navštívil si aj niektorý z predošlých ročníkov?
Úprimne, toto je moja prvá CZ/SK akcia po troch rokoch. Na niečo podobné som v posledných rokoch nemal čas, a to hlavne po tom, čo som odišiel z česko-slovenského tímu.
GS: Vitaj teda späť na domácej hernej pôde! Čo na túto akciu hovoríš?
Väčšina podobných akcií sa poväčšine odohráva vždy v Česku, ako napríklad MČR, a preto si veľmi cením snahu usporiadateľov, že sa do niečoho takéhoto pustili. Organizátori zohnali super partnerov a hráči si zahrajú aj o pekné ceny. Dokonca si diváci môžu pozerať zápasy cez Twitch, priamo tu na veľkých obrazovkách, ale aj doma. CS:GO sa pomaly ale iste rozrastá a je to vidno aj tu.
Pre firmy a partnerov je to skvelé lákadlo a bude ich len a len pribúdať. Na to, že je to organizované partiou mladých ľudí, klobúk dole. Samozrejme, sem-tam by bolo potrebné vyladiť nejaký detail, ale určite organizátori naberú skúsenosti a budúci ročník bude o to lepší!
GS: Ak som to správne pochopil, sám si sa aj s tímom do turnajov zapojil. Ako sa ti darilo?
Čo ti budem hovoriť. Chalanov, proti ktorým sme hrali prvý zápas, som nepoznal, tých sme dali 16 : 0, no potom sme hrali proti partii hráčov, ktorých poznám ešte zo starších dôb, no, bohužiaľ, bol z nich cítiť rešpekt, že proti nim hrá niekto ako ja. Polovica šance vyhrať väčšinou padá ešte pred začiatkom zápasu, keď namiesto toho, aby ich vyburcovala výzva zahrať si so mnou, ich morálka upadne, a my sa potom ani nemusíme veľmi snažiť. To je trošku chyba našich hráčov, ktorí si neveria.
Keď som ešte začínal poloprofesionálne hrávať, náš tím mal také heslo: „Kto si neverí, tak prehral.“ Tým sa riadim do dnes a naozaj je to tak.
GS: Spomenul si svoje poloprofesionálne začiatky, no mňa by zaujímalo, aké boli tvoje úplné prvotné začiatky. Ako sa obyčajný človek, hráč, ktorý si sem-tam zahrá CS-ko, stane profesionálom? Predsa len si nenapísal mail do NaVi, že chceš byť profi hráč a oni si ťa zobrali.
Hehe, určite nie. Prirovnal by som to k hocijakému inému športu. Len tak sme s partiou chalanov išli jedného dňa na turnaj do Švédska a tam sa to začalo. V tej dobe som už nejakú chvíľu vynikal medzi slovenskými hráčmi a povedal som si, že na Slovensku som dosiahol skoro top toho, čo sa dá, a je na čase skúsiť ísť ďalej. Na takýchto turnajoch sa často pohybujú „lovci“ talentov a bolo treba skúšať šťastie a dúfať, že si vás niekto všimne.
Takto sme s chalanmi chodili po turnajoch, až som napokon dostal ponuku od ruského tímu Virtus Pro, ktorým som istú dobu pomáhal na zápasoch. Tam som sa zviditeľnil, ukázal som, čo mám v sebe, nabral nejaké kontakty a v neposlednom rade som sa naučil ako-tak po rusky. Pomocou získaných známostí som sa potom dostal na turnaj do Ruska, vypadli sme síce v kvalifikácii, no už vtedy v tíme NaVi vedeli, že chcú meniť zostavu a ako som potom zistil, nejakú dobu ma už sledovali.
Iróniou však je, že som nikdy nehrával veľa ako mnohí slovenskí hráči, ktorí len prídu domov, hrajú dlhé hodiny a nikam to nedotiahnu. Svoje hranie som vždy venoval konkrétnym cieľom a zlepšovaniu sa. Niekedy strieľaniu, niekedy taktike, treba proste mať nejaký tréningový plán, ktorému sa počas hrania venujete a nie len bezducho hrať dlhé hodiny a hodiny. Nutnosťou je hrať a trénovať efektívne a ono sa vám to vráti.
GS: Poďme teraz k tvojej súčasnej kariére. Trošku nezvyčajná otázka: Čo hovoríš na to, že YouPorn plánuje založiť Counter Strike tím?
Tak to si ma dostal (smiech). Samozrejme som o tom počul. Pravdupovediac ma to neprekvapuje. eSport, akým je aj Counter Strike, začína byť pre svetové firmy obrovským lákadlom na peniaze a firma ako YouPorn nemá prečo byť výnimkou. Predsa len, hráči sú ich cieľová kategória.
V hernom biznise sa začínajú točiť neskutočné peniaze. Nebudem zachádzať do detailov, ale aj obyčajnému divákovi ESL turnajov to musí byť jasné. Keď niekedy vojdem do jednej z arén, kde sa zápasy hrajú, mám zimomriavky po celom tele. Niektoré tie arény sú naozaj neskutočné, tá veľkoleposť, masy ľudí a atmosféra…
GS: Keď už sme pri ESL turnajoch. Osobne som bol na dvoch ročníkoch katowického ESL a vždy ma zaujímalo, či vás neruší hranie pred obrovským davom, ktorý na vás pozerá a huláka z celej arény?
Nie, nie vôbec. Po prvé máme v ušiach okrem slúchadiel štuple a okrem toho ešte zvukotesné slúchadlá. V podstate nepočujeme nič, čo sa deje okolo nás okrem okamihov, keď všetci diváci naraz skríknu, keď sa niečo pekne dá (nejaký krásny frag alebo sa podarí nejaký clutch) a aj to iba trošku. Okrem toho máme skvelo vymyslené mikrofóny, ktoré nezachytávajú nič z okolitých zvukov. Taktiež majú nejakým spôsobom vymyslený stage, ktorý „odrezáva“ odlesky a blesky foťákov, a tak sa k nám nič nedostáva.
GS: Ako to u vás funguje v tíme? Momentálne sa skladáte z dvoch Rusov, dvoch Ukrajincov a teba – Slováka. Zvyknete sa často stretávať osobne?
To záleží od okolností. Hlavne pred veľkými turnajmi máme bootcamp, kde sa na týždeň, maximálne na 10 dní, všetci piati stretneme a hráme, trénujeme vedľa seba. Tam máme dokonca veľkú mapu s figúrkami, kde trénujeme taktiky pozícií, kto ma kde stáť a podobne. Inak trénujeme z domu väčšinou od tej štvrtej/piatej, keď aspoň dve hodiny preberáme a analyzujeme chyby z minula, a potom si dáme nejaké tie zápasy.
GS: Zvykneš si zahrať aj len tak sólo, pre zábavu, alebo s nejakou náhodnou partiou?
Sem-tam si zahrám s kamošmi, ale je toho pomerne málo. Po celom dni trénovania a hrania s tímom sa mi už väčšinou nechce ešte hrať ďalej, je toho proste veľa. Väčšinou to je tak, že keď niečo robíte profesionálne, nezvyknete to robiť aj ako hobby. No keď mám voľný deň, vždy si rád zahrám.
GS: Hrávaš aj niečo iné ako Counter Strike?
Teraz už nie, no pred tým som hrával strašne veľa Dotu 2. Vtedy som ju hrával dokonca viac ako CS-ko a môžem povedať, že ak by som pri nej ostal, bol by som možno jeden z top na svete. NaVi, ktorí majú jeden z najlepších tímov v Dote na svete, mi ponúkli, že ak by som chcel zmeniť hru a venovať sa Dote, tak ma zoberú.
GS: Okrem Doty a CS-ka? Niečo na odreagovanie? RPG? Stratégie?
Nie, to vôbec nie. Ja som skôr typ, ktorý keď niečo robí, tak to robí poriadne. Na odreagovanie si keď tak pozriem seriál, film alebo nejakého streamera. Zvyknem napríklad sledovať slovenského Resta. Ja si radšej popozerám, ako hrá niekto iný, nedokázal by som dlhé hodiny hrať také normálne hry, no, ironicky, veľmi dlho dokážem pozerať, ako ich hrá niekto iný.
GS: Zaujímavé! Poďme ale späť k CS-ku a k tvojmu aktuálnemu tímu. Ako to vidíš na najbližšom turnaji v Rumunsku?
Musím povedať, že ja osobne som teraz veľmi tvrdo trénoval a moja morálka je na vysokej úrovni. Ak by bolo treba, momentálne viem zatiahnuť za a pre celý tím. Nikdy nesmie vybuchnúť celý tím. Vždy stačí, aby sa udržal jeden a ostatní sa k nemu pripoja a momentálne sa cítim na to pripravený. Verím tomu, že dosiahneme minimálne top 4. Nikdy som nebol veľmi sebavedomý, vždy som sa snažil pekne postupne sa prebojovať najprv zo základnej skupiny, a tak pekne ďalej, no teraz verím tomu, že top 4 bude. Aktuálne mám za sebou sériu viac ako päťdesiatich zápasov, kde som iba v troch v mínuse, čo sa týka osobnej štatistiky. Sebavedomie mi určite v najbližšom turnaji chýbať nebude.
GS: Tak to snáď pokoríš aj Y-Games!
(smiech) Prišiel som sem s úmyslom sa zabaviť s chalanmi, odreagovať a k tomu rovno aj potrénovať. Dnes máme tímové voľno, tak som to využil – mám v jednom zábavu, relax aj tréning.
GS: A fanúšikov!!!!
(opäť smiech) Ani mi nehovor, toto som vôbec nečakal. Dúfal som, že to tu nebude až také, lebo po veľkých turnajoch už musíme chodiť skoro po kanáloch a presuny medzi fanúšikmi trvajú strašne dlho. Určite je to fajn, jeden-dva dni nie sú problém, no potom to už človeka trocha začne otravovať a je to o to horšie, ak napríklad prehráte. Fanúšikom sa určite venujeme, nikdy ľudí neodmietnem, no dúfal som, že aspoň tu si oddýchnem. Nechcel som pôvodne ani prísť v drese, prišiel som potajme, no potom sa to nejako rozkríklo, že prídem, a tak už aj manažéri tímu povedali, že keď už som tu, tak nech sa troška prezentujem, a človek nikdy nevie, kde stretne sponzorov. No čo už, nič nenarobím, je to moja práca.
GS: Moja posledná, troška osobná otázka ako fanúšika Ninjas in Pyjamas. Čo hovoríš na ich nezdar v poslednej dobe ?
Im to ide tak nejako pol na pol. Raz zahrajú dobre, raz zle. Síce vždy postúpia zo základnej skupiny, no je vidno, že to často dávajú len tak tak. Celé to začalo odchodom Fiflarena, ktorý proste už nezniesol vlny kritiky a radšej sa stiahol. Odvtedy sa to vlastne vlečie, ja mám pocit, ako keby mali chalani toho už dosť. Ja ich mám strašne rád, lebo to sú kamaráti, vždy si sadneme na pivo a pokecáme. Síce na stage je to vždy veľká rivalita, no inak si vždy skvelo rozumieme. Ľudia síce často odsudzujú hráčov, ktorých ani nepoznajú – napríklad Fnatic chalanov, no pri tom sú to často práve tí najlepší ľudia.
GS: GuardiaN, veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor, nech sa tímu v Rumunsku na turnaji darí, snáď sa vidíme opäť v Katowiciach a možno si dáme ďalší rozhovor priamo odtiaľ! Veľa zdaru!