Zabudnutý klenot videoherného priemyslu – česko-slovenské point&click adventúry

Zabudnutý klenot videoherného priemyslu – česko-slovenské point&click adventúry

Povedzme si to na rovinu. Klasické point&click adventúry, hry ktoré každý správny hráč aspoň raz vo svojom živote hral, sú mŕtve. Áno, môžeme namietať, že aj v dnešnej dobe vychádza niekoľko desiatok point&click adventúr, ako napríklad Day of the Tentacle, Broken Age či napríklad Thimbleweed Park. No takej obľube akej sa tešili v 90. rokoch sa momentálne netešia vôbec.

Do rúk osud adventúr na poslednú chvíľku chytila spoločnosť Telltale games, ktorá síce klasický point&click štýl z hry úplne minimalizovala, no stále je cítiť, kde majú všetky ich epizodické hry (The Walking Dead, Game of Thrones atď.) svoje korene. Dnes sa ale nebudeme pozerať na novinky, ale vyberieme sa na výlet do minulosti, a to konkrétne do 90. rokov, kedy nie len vo svete, ale aj u nás a u susedov v Českej republike hrali prím takéto hry.

Aj keď nešlo takmer vôbec o point&click adventúru, no určite musím na úvod spomenúť veľmi známu česko-slovenskú textovú adventúru - Pomsta Šíleného Ataristy. V tejto kultovej hre, ktorú v roku 1989 napísala dvojica Polách a Lošťák ste sa dostali do kože fanúšika Atari, ktorý prahne po pomste. Hra pôvodne vyšla na Atari, no neskôr ste si ju mohli zahrať aj na iných platformách. V roku 1993 česká spoločnosť Vochozka Trading vydala hru Múzeum Mŕtvol, ktorá bola rovnako iba textovou adventúrou, no mala niečo nové - grafické používateľské rozhranie. Hra bola naprogramovaná pre PC-AT a stačilo vám na ňu 256 kB RAM a 2 MB miesta na pevnom disku. Netvrdím, že priamo tieto dve hry boli čistou esenciou prvých česko-slovenských adventúr, no určite im položili základný kameň a aj vďaka ním sa vývojári mohli inšpirovať k svojej neskoršej práci. Samozrejme nesmieme zabúdať na textové adventúry, ako napríklad tie od Františka Fuku (Indiana Jones, Podraz a mnoho ďalších).

Takmer grafická adventúra

Akýmsi hybridom medzi textovkou a klasickou point&click adventúrou bola hra Světák Bob, ktorá vyšla v roku 1993 z dielne Vochozka Trading. Išlo o adventúru, kde ste videli len statické obrázky scén, ktoré boli naviac ručne kreslené. Hra bola naprogramovaná pre počítače AMIGA a podľa slov recenzenta Tomáša Smolíka (EXCALIBUR, Február 1994) bola hra naprogramovaná v prostredí Amos Professional Kit. V Excalibure v tej dobe rozhodli, že českým hrám nebudú dávať hodnotenia, najmä preto, aby neodradili domácich vývojárov od tvorby hier. No z recenzie cítiť, že hra Světák Bob dieru do sveta naozaj nespravila.

Tak trochu iný „Monkey Island“

Pterodon Software v spolupráci s Vochozka Trading v roku 1994 na svet vypustili hru Tajemství Oslího Ostrova. Pirátsku tematiku v tých rokoch prezentovala svetoznáma hra The Secret of the Monkey Island a nie je žiadnym tajomstvom, že táto hra bola paródiou na spomínanú adventúru od Lucas Arts. Hlavná postava sa volala Gajbraš Tripvúd (Guybrush Threepwood v Monkey Island). Ján Tománek v roku 1994 pre časopis Excalibur vyzdvihol ovládanie, ktoré mu pripomínalo mix adventúr od vtedy špičky v obore - Sierra a Lucas Art. Dokonca nešetril chválu na adresu humoru, ktorý sa v hre nachádza. Hra žiaľ mala jedno veľké mínus. A tým bolo to, že nemala žiaden hudobný sprievod a jediná hudba, ktorá zaznela počas hrania bola v úvode hry. Tá naviac vychádzala z "upišťaného" PC Speakera. Kto ale potreboval aby mu hudba hrala vtedy v počítači, keď si mohol na magnetofónovej páske (či nebodaj CD) pustiť svoju obľúbenú kapelu.

V 90. rokoch vládla svetu erotika

Všetci dobre vieme, že 90. roky sa niesli v znamení erotiky. O tom nás presviedčali nielen televízie na čele s vysielaniami ako napríklad Peříčko či Láskanie, ale aj herní vývojári. V roku 1994 dokončovali Pterodon Software hru 7 dní a 7 nocí. Išlo o českú erotickú adventúru, kde ste sa dostali do kože chlapíka menom Venca. Ak aj vám táto hra niečo pripomína, vedzte, že aj pri tejto tvorbe išla kreativita tvorcov príbehu bokom a opäť sa inšpirovali niekde inde. Hra akoby z oka vypadla sérií hier Leisure Suit Larry (Sierra). Jeden z prvých časopisov, ktorý priniesol recenziu na tento skvost bol časopis SCORE a hra sa dočkala celkom mizerného hodnotenia 55%. Do recenzie Jakuba Červinku a Andrewa naviac zasiahol redaktor ICE s malým stĺpčekom, kde hru naozaj nešetril. Dokonca adventúru 7 dní a 7 nocí označil ako vrchol typického českého amaterizmu. Aj keď sa v recenzií dalo s kadečím súhlasiť, jedno sa firme Pterodon Software muselo nechať. Ako prví v Čechách a na Slovensku vytvorili niečo takéto (čo okrem českej textovky PlayBoy nemalo obdobu). A aj napriek chybám, ktoré hra mala, dokázala zabaviť a typické "kameňákovské" humorné situácie vám z času na čas dokázali vyčariť úsmev na tvári a pozitívne sa vám vryli do pamäti.

Aj preložená hra od susedov môže zabaviť, no niektorá aj znechutiť

V roku 1995 ste mohli naraziť na adventúru Agent Mlíčňák (v anglickom názve Teen Agent). Hoci názov a to, že hra je komplet v češtine vás mohlo pomýliť, nešlo o úplne českú hru. Hra pôvodne pochádzala od našich severných susedov - z Poľska. Do "pucu" si ju zobrala firma Vochozka Trading a spravila jej českú lokalizáciu. Hoci Agent Mlíčňak pôsobil na prvý pohľad amatérsky, išlo o dobre prepracovanú hru, ktorá naviac nebola absolútne náročná na hardvér. Obsahovala množstvo trefného humoru, na ktorom sa v tej dobe pobavil nejeden hráč. V dobových recenziách sa dočkala veľmi dobrých hodnotení (SCORE 8/10; LEVEL 75/100; RIKI 80%). A mimochodom, hru Agent Mlíčnak si aj teraz môžete zahrať vďaka službe GOG.com, kde je na stiahnutie zatiaľ úplne ZADARMO.

Z Poľska prišla, nanešťastie, ešte jedna hra a volala sa Příhody z Galské země. Na rozdiel od Agenta Mlíčnaka bola táto hra absolútne nezvládnutá, nedotiahnutá a bola vyslovene zlá. Nehovoriac o tom, že ak ste boli aspoň trošku bystrí, všimli ste si, že hra je až nechutnou kópiou príbehu o Asterixovi a Obelixovi. S tým rozdielom, že miesto Asterixa a Obelixa, ste mali hlavné postavy pomenované Kajko a Kokosz (Kajko i Kokosz je poľský komiks). Hra obsahovala množstvo nelogických pasáži a podľa slov Jána Tománka zo SCORE bola vyslovené scestná a nehrateľná.

Aj keď česko-slovenské adventúry boli iba priemerné a často až podpriemerné, našli si svojho fanúšika. No stále tieto hry nevyzerali tak, ako by sme si ich predstavovali. Do toho všetkého, ako klinec do rakvy prichádza hra z Česka (Vochozka Trading) so slovenskou distribúciou (Riki Computer Games) - Ramonovo Kouzlo. Dokonca aj vo "vlastnom" časopise (RIKI) sa dočkala hodnotenia iba 55%. Hoci nešlo o klasickú point&click adventúru, dočkala sa jedného prvenstva. V hre prvý krát použili digitalizovanú grafiku a rovnako, ak ste mali radi náučné hry, dozvedeli ste sa čo-to o Novom Meste nad Metují, v ktorom sa hra odohrávala.

Česko-slovenskí vývojári sa začali spamätávať

Keď už to začínalo vyzerať biedne, na scénu prichádza kultová adventúra Dračí Historie z dielne NoSense. Išlo o vôbec prvú adventúru, ktorá bola kompletne nadabovaná do češtiny. Hre sa síce veľakrát vyčítalo, že je príliš detinská, no ak ste tento fakt „prehryzli“, čakal vás nádherný príbeh a zaujímavý svet, ktorý pobavil nejedného hráča.

Po vzore českých vývojárov išli aj tí slovenskí. Po nemastnom-neslanom Ramonovom Kúzle na scénu prichádza Mutation of Johnny Burger z dielne Riki Computer Games. Vývojári si napravili svoje meno, a tak vznikla vôbec prvá slovenská hra, ktorá obsahovala SLOVENSKÝ dabing. Na Mutation of J.B. sa dokonca podieľali aj profesionáli, a tak ste v hre mohli počuť napríklad hlas vtedy mediálne známeho Jozefa Pročka či Ladislava Kočána. Naviac hre prepožičal svoj hlas aj samotný šéfredaktor časopisu RikiIvo Ninja. Príbeh hry bol originálny a pre vtedajšieho hráča veľmi zaujímavý. Johnny Burger sa vydal na prázdniny k bratrancovi Emanuelovi. No do jeho príbehu vtrhne šialený profesor Fugel a nahovorí Johnnyho na svoj bláznivý experiment, kde sa pri nešťastí premení Johnny na roztomilé chodiace prasa. A ako by toho nebolo dosť, profesora unesú mimozemšťania. Hlavnému hrdinovi neostáva nič iné, len nájsť profesora, lebo iba on vie ako vrátiť Johnnymu jeho pravú ľudskú podobu.

Mohlo sa zdať, že česko-slovenské adventúry dosiahli týmito dvoma kúskami svoj vrchol, no nebolo to tak. Agawa Software v roku 1996 vydali hru Swigridova Kletba, ktorá úroveň adventúr posunula ešte o malý chĺpok vyššie. Aj keď bola Swigridova Kletba dosť krátkou adventúrou, dostala vás do nádherného rozprávkovo-magického sveta. V hre ste stretli duchov, alebo vodníka, a tak z nej bolo cítiť, že má korene v Českej republike. Naviac obsahovala český dabing, ktorý v tej dobe ľudia neskutočne milovali. V hre ste sa vžili do role obyčajného pastiera oviec, ktorý hoc bol prostým človekom, rozhodol sa, že bude bojovať proti zlému černokňažníkovi, ktorý zaklial jeho zem. Graficky sa hra veľmi podobala napríklad hre, akou bola Dračí Historie.

Vrchol českých adventúr priniesol policajt, spisovateľ ale aj povaľač

Rovnako nesmieme zabudnúť na českú adventúru Gooka (1997), ktorá vyšla v roku 1997 a bola založená na príbehu z knihy Gooka a dračí lidé. Za hrou stálo JRC a bolo cítiť, že do nej tvorcovia vložili maximum svojho úsilia. V recenzií v roku 1997 pre časopis SCORE Tomáš Mrkvička nešetril chválou a podľa jeho slov ešte nehral takú českú hru, ktorá by svojím stvárnením bola na tak vysokej úrovni. Rovnako hra ohromila aj redaktora časopisu LEVEL Jána Herodesa, ktorý sa nechal počuť, že pokiaľ by bola táto hra preložená do angličtiny, bez pochýb by dokázala konkurovať vtedajším svetovým hrám. Hra Gooka mala na svoju dobu nádhernú kreslenú grafiku, ktorá naviac bola v rozlíšení 640x480, čo mohli niektoré konkurenčné domáce tituly iba závidieť.  Dej sa odohráva na planéte Jantaris, kde žili kolonisti zo Zeme. Vy, ako hlavný hrdina Gooka, ste dostali nepríjemnú úlohu - zistiť kto zabil vášho otca. Či sa vám to podarilo záležalo len a len na vás.

Hráči čakali na ďalšiu dobrú adventúrnu hru až do roku 1998, kedy česká firma ZIMA SOFTWARE vydala hru Polda. V nej ste sa dostali do role trochu prostého policajta Pankráca a riešili ste detektívny prípad. Hra bola nadabovaná do češtiny a na dabingu sa podieľali napríklad Luděk Sobota, Petr Nárožný, Jíři Lábus či Sabina Laurinová. Naviac hra nebola príliš náročná na hardvér, a tak ste si aj v roku 1998 mohli zahrať na slabšom stroji.

Polda sa po svojom prvom úspechu dočkal celkom šiestich pokračovaní. Druhý diel (1999) priniesol nový príbeh a veľmi dobré grafické spracovanie. V treťom pokračovaní (2000) priniesli autori novinku - medzihry a rovnako nový príbeh. V štvrtom (2002) a piatom dieli (2005) sa hlavný hrdina Pankrác "preobliekol" do 3D kabáta. Zatiaľ posledný, šiesty diel (2014) vyšiel pred dvoma rokmi. Jeho tvorcovia stavili na klasický ručne kreslený vizuál, pôvodný štýl humoru, nostalgiu a verte či nie - podarilo sa im to. V príprave je aj siedmy diel, ktorý zatiaľ neuzrel svetlo sveta.

Aj keď bola hra Polda skvelou hrou a dočkala sa šiestich pokračovaní, v rovnakom roku sa objavila konkurencia pod názvom Horké Léto, ktorá každému ukázala, ako má vyzerať perfektná adventúra. Táto hra sa dokonca stala českou hrou roka a na svedomí ju malo štúdio Maxon. Ústrednou postavou v hre bol Honza Majer, ktorý bol podľa svojich vlastných slov obyčajný chalan a syn profesora (hoci po svojom otcovi rozumu veľa nezdedil). No na rozdiel od série Polda sa Horké Léto dočkalo iba dvoch pokračovaní. Horké Léto 2 (1999) bolo celkom solidným nástupcom a v recenziách obstál tento titul celkom dobre. Niektorí tento diel dokonca označovali za lepší než predchádzajúci. Ako písal v roku 2003 Petr Ticháček pre BonusWeb, fanúšikovská základňa hry sa silne zredukovala, čo malo na svedomí aj nie veľmi vydarené DEMO, ktoré vývojári pred vydaním hry vypustili. Hre sa nedalo toho veľa vyčítať, a tak sa vpísala do pamäti mnoho hráčov a rovnako ako prvý diel, si našla svoje verné publikum. Druhé pokračovanie sa dokonca na jednu dobu dostalo aj na tablety, a tak ste si mohli zaspomínať na chvíle strávené hraním tejto hry napríklad aj na iPade. Spoločnosť Cinemax v roku 2005 vydala posledné pokračovanie tejto série pod názvom Žhavé léto 3 1/2. Hra to síce bola dobrá, ale pri všetkých tituloch, ktoré v roku 2005 vyšli (Quake 4, Doom 3, Call of Duty 2, atď.) upadla do zabudnutia.

Žiaľ, s príchodom nového milénia a najmä lepšieho a výkonnejšieho hardvéru sa na klasické point&click adventúry začalo akosi zabúdať. Českí a slovenskí vývojári sa síce snažili ďalej a napríklad hra Ve Stínu Havrana (1999) z dielne Rainbow Rhino bola akýmsi posledným výkrikom do tmy. Príbeh hry sa točil okolo mnícha Severína, ktorý to jedného dňa vo svojej "práci" nezvládol a rozhodol sa ujsť z kláštora. Počas svojho putovania narazil na nespočetne veľa vtipných situácií a postáv. Nechýbal tu ani na tú dobu kvalitný český dabing v podaní Jířiho Lábusa, ktorý hre dodal perfektný šmrnc a chuť ju hrať. Vývojári vtedy sľubovali, že riešenie celej hry a hádaniek v nej vám zaberie až 20 hodín hrania a bolo to naozaj tak. Samozrejme, hra sa dala prejsť za 15 minút s návodom, ale kto by to robil, však?

O návrat ku koreňom adventúr sa pred pár rokmi pokúsila hra Machinarium z Česka, ktorej sa na indie scéne dokonca podarilo preraziť a vyslúžia si aj veľmi dobré hodnotenia. Naviac stavila na kartu nových technológií, a tak si ju môžete zahrať nielen na PC, ale aj na iPade či tabletoch s Androidom. Rovnako musíme pochváliť aj hru Samorost 3, ktorá sa na Steame dočkala naozajstného úspechu a o jej kvalite hovoria aj recenzie, ktoré sú hodnotené "Veľmi kladne".

A čo vy? Akú adventúru ste hrávali či hrávate dodnes? Podeľte sa s nami v komentároch.

Korekcia: Peter Vnuk

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Odber noviniek

Gamesite.sk
Zoznam.sk