Nová expanzia pre Destiny 2 s názvom Forsaken sa blíži. Už len niekoľko hodín a budeme môcť pomstiť Cayda a uloviť Uldrena. No aj napriek tomu, že Raid bude odomknutý až o takmer dva týždne, myslím si, že je vhodný čas cestovať späť v čase a prezentovať vám môj názor na to, ako sa mi pozdávali Raidy v Destiny a vytvoriť z nich kvalitatívny rebríček.
Predtým si však ujasníme zopár vecí:
1. Do Destiny univerza som naskočil až v The Taken King, no raidy som hral všetky
2. Je to subjektívny rebríček a budem rád ak sa podelíte o ten svoj v komentároch
3. Poradie je od najhoršieho po najlepší
4. Aj ten najhorší Raid v Destiny je skvelým kúskom obsahu
Tak poďme na to:
7. Crota’s End
Väčšina Destiny komunity volá tento lov na boha Hive veľký Strike, alebo malý Raid. A nie je sa čo čudovať. Aj napriek veľkej intenzite pri jednotlivých častiach ide o dosť krátky Raid. Navyše, bol často zabugovaný a veľmi ľahko sa dal v niektorých pasážach oblbnúť (prechod cez most). Plus jeho existencia znamenala, že každá LFG skupina od hráčov chcela, aby mali Gjallohorn. A jeho náročnosť spočívala prakticky iba v tom, že všetci hráči boli pri vydaní podlevelovaný. To však vynahrádza svojou priamočiarosťou, a skvelým úvodným segmentom.
6. Leviathan
Prvý Raid v Destiny 2 je takým divným miš-mašom. Na jednej strane, záverečný súboj s bossom bol skvelý. Veľmi záležalo na exekúcii, aj keď stratégia bola relatívne jednoduchá. „Baths súboj bol skvelý. No zvyšné dva súboje, Pleasure Gardens a Gauntlet sú presne tými typmi súbojov, ktoré v Raidoch nemám rád. Sú to typy súbojov, kde vôbec nezáleží na tom, akí šikovní ste, ale iba na tom, ako dokonale viete komunikovať. Sú nie testom šikovnosti ale trpezlivosti. A preto sa v nich ani neviete zlepšovať. Lebo tým, že ste v skupine šiesti, vždy tam bude niekto kto to po***ie.
5. Eater of Worlds
S príchodom Destiny 2 DLC, Bungie predstavilo nový koncept. Tzv. Raid Lairs. Menšie, no intenzívnejšie raidy, stále pre 6 hráčov. Prvým pokusom bol Eater of Worlds. Ten je viac-menej super. Nebyť prvej nudnejšej časti. Finálny boss je jeden z najlepších v histórii dizajnov Raid bossov v Destiny, no tá cesta nie je práve najzábavnejšia. Bohužiaľ. Celé to pôsobí, ako keby prvá polovica Raid lairu bola vytvorená len na to, aby ste sa dostali k bossovi a to vám vývojári jemne spestrili. Ale nie veľmi :D.
4. Spire of Stars
Druhý pokus o Raid Lair bol omnoho lepší. Všetky súboje v ňom vyžadovali nie len komunikáciu, ale aj skvelú exekúciu. Čo je však asi najlepšie je štýl, akým vám autori predstavili jednotlivé mechaniky, kde vám v jednom súboji predstavili jednu mechaniku, a následne na ňu nabaľovali ďalšie a ďalšie, čo vyvrcholilo skvelým súbojom s Bossom. Jediným problémom tohto Raid Lairu je slabý loot a fakt, že pri vydaní boli všetci podlevelovaný. Tým pádom prvý týždeň po vydaní Raid Lairu to bolo búchanie si hlavy o stenu.
3. Vault of Glass
Tri Raidy na úplnom vrchole bolo ťažké rozlúsknuť. Všetky sú famózne. No nejak som to musel rozdeliť a preto je na tretím najlepším Raidom Vault of Glass. Prvý Raid v Destiny. Legendárny výlet na miesto, kde sa vás rasa Vex pokúša vymazať z reality. „Oh boy,“ to bol výlet. Skvelé súboje, kde bola exekúcia rovnako dôležitá ako plánovanie. Skvelý vizuál, hudba a atmosféra. A k tomu veľmi hlboký lore pre tých, ktorí mali o takéto veci záujem. A famózne zbrane ako odmena.
2. King’s Fall
Toto je Raid s ktorým som mal skúsenosť ako s prvým. A že to bol zážitok. Toto je najdlhší a najkomplexnejší Raid v Destiny. Tri veľké súboje s bossmi, každý z nich jedinečný, nádherné gotické prostredie, perfektné previazanie s hlavnou príbehovou kampaňou. Asi jediné, čo mi na tomto Raide trochu prekážalo bola prvá „skákacia“ pasáž s loďami. Nakoľko je Warlock môj BFF a má asi najproblematickejšie skákanie, tak to bola pre mňa pravidelne nočná mora. A k tomu fakt, že v momente, keď jeden z hráčov zomrel, mohli ste súboj s posledným Bossom reštartovať od začiatku. Nevadí. Daddy Oryx za to stál.
1. Wrath of The Machine
Keď som nad týmto listom začal uvažovať, začal som si v hlave ukladať fakty. A potom som si položil otázku. „Ak by som už do konca života mohol hrať už len jeden Raid, ktorý by to bol?“ Odpoveď je posledný Raid v prvom Destiny, Wrath of the Machnine. Pre mňa je toto ideálny pomer nutnosti komunikácie a toho, že na vašej šikovnosti veľmi záleží. King’s Fall bol trochu viac mechanicky náročný, čo však neznamená, že WoTM bol jednoduchý. Práve naopak. Ale ten rockový štýl Raidovania je pre mňa asi najideálnejší.