Stroj času vás vrátil späť, no zvedavosť vás ženie vpred.
Cestovanie v čase nás odjakživa fascinuje. V sci-fi žánri ide hádam o ten najklasickejší zo všetkých klasických motívov a zápletiek – možno ešte spolu s agresívnymi mimozemšťanmi.
Pokiaľ ide o tento pokultúrny fenomén vo filmoch a seriáloch, zoznam je masívny; od svetoznámeho Terminátora (1984), cez stredoveký Prúd času (2003) s Geraldom Butlerom, Davidom Thewlisom a Paulom Walkerom, až po nie príliš úspešných Lovcov dinosaurov (2005), ktorých väčšina z vás zrejme ani nepozná.
Megaúspešné sú filmy ako Návrat do budúcnosti, Planéta opíc, komediálni Návštevníci či fantastických 12 opíc s Bruceom Willisom a Bradom Pittom. Zo seriálov zase treba spomenúť napríklad Cestovateľov v čase, Terra Novu a Cudzinku.
V hrách už tejto tematiky nájdeme pomenej a keď už, zväčša ide skôr o aké „pozadie udalostí“. Samotná kauzalita – teda to, že jedna udalosť vyvolala druhú – má skôr len akýsi „podmazový“ účel, jednoducho nejde o hlavnú mechaniku. Skvelým príkladom je napríklad séria „Red Alert“ alebo „BioShock Infinite“ či „A New Beginning“.
„Z vašej strany bude potrebné logické uvažovanie, zvedavosť a najmä trpezlivosť. Nejde o šprint, ale skôr maratón.“
Základnou mechanikou hry je, že niektoré (kľúčové) momenty budete môcť zmeniť a následne pozorovať, aký vplyv to bude mať na časovú os udalostí.
Potom tu máme výnimky ako „Life is Strange“ či „Quantum Break“, ktoré mechaniky súvisiace s posúvaním času aktívne využívali v rámci gameplay – no vo všeobecnosti nejde o prvky rozšírené vo videohernom priemysle. Možno za to môže fakt, že ide o tematiku pomerne náročnú, a možno ju už vývojári a distribútori už považujú skôr za akési sci-fi klišé, kde nie je čo dodať a čo vymyslieť.
Navyše, ak to autori domotajú, majú na rováši úplný prepadák, a ak to až príliš „premakajú“, začne z toho bolieť hlava. Ani tak dobre a ani onak. Príliš náročné na kreativitu, príliš náročné na realizáciu, príliš mätúce pre hráča a náročné na pochopenie. Ak je totiž niečo, čo dokáže dej poriadne skomplikovať, sú to práve rôzne dejové roviny a skoky, veci ako „efekt motýlích krídiel“, „pralelelné“ či „alternatívne“ časové osi alebo „časový paradox“.
Pravda bude asi niekde uprostred – že cestovanie v čase je fajn, ak sa využije v rámci hrateľnosti a príbehu len ako akési „okorenenie“, no postaviť na tom celú hru je už asi príliš.
Alebo nie?
Postupnete si budete prehrávať jednotlivé momenty naprieč jedným týždňom, na konci ktorého v dome vypukne požiar. Vašou úlohou je vytvoriť také kombinácie týchto momentov, aby všetci nájomníci prežili.
Hurá do minulosti zachrániť budúcnosť
Tento nepísaný konsenzus (nazvime to tak) si k srdcu zjavne nevzalo nezávislé štúdio Cosmonaut Studios sídliace v anglickom Liverpoole. Ich herná prvotina s názvom „Eternal Threads“ je totiž práve o manipulácii s časom, o akcii a reakcii, o následkoch vašich rozhodnutí. Nečakajte preto akciu, ale pomalú, postupne sa rozvíjajúcu hru, kde tempo udávate vy.
Celá hra sa odohráva v areáli jedného domu v roku 2015 po tom, čo ničivý požiar zabil všetkých jeho šiestich obyvateľov. Vy a vaša postava nie ste nikto dôležitý – nie ste žiadny „chrono-Bond“, ale skôr niečo na štýl „mužov v čiernom“. Len s tým rozdielom, že váš skafander vlastne nie je čierny a vašou expertízou nie sú mimozemšťania a naprávanie škôd, ktoré spôsobia, ale akési opravovanie chybných segmentov v časopriestore, ktoré zapríčinilo počiatočné experimentovanie ľudstva s časom.
Ste v podstate akýsi futuristický „opravár“ z vládnej agentúry, ktorý nemá meno, len číslovku, a ktorého posielajú späť v čase, aby vymazal z histórie udalosti, ktoré sa nemali stať.
Bližšie vám to už vysvetlí krátky prológ v úvode hry, na konci ktorého sa z budúcnosti prenesiete do roku 2015. Tam vás už čaká záhada vyhoreného domu a najmä postupné odhaľovanie príbehov jeho okupantov.
„Nejde o hru, ktorú si zapnete na odreagovanie po náročnom dni.“
Vašou úlohou je zmeniť priebeh udalostí tak, aby osudový požiar všetci prežili. Samozrejme, najľahšie by bolo rovno zistiť, ako požiaru zabrániť, ale to práveže z nejakého dôvodu nesmiete. Oheň sa skrátka rozšíriť musí, vy len musíte zistiť, čo treba zmeniť, aby ho šestica ustála v zdraví.
Zvrátiť ich smrť však nie je vec jednoduchá, ba naopak – z vašej strany bude potrebné logické uvažovanie, zvedavosť a najmä trpezlivosť. Nejde o šprint, ale skôr maratón.
Atmosféra je mierne strašidelná a pochmúrna.
Časová os je vaším ihriskom
Kľúčovým prvkom hry je totiž časová os, z ktorej vedú hore a dole jednotlivé kľúčové momenty. Tých sú desiatky, prehrávať si ich môžete v ľubovoľnom poradí, no ísť na to inak ako chronologicky je podľa mňa krajný nerozum. Vzhľadom na množstvo jednotlivých okamihov, ktoré budete prehrávať (a niekedy aj meniť) s pomocou vášho fešného hi-tech sci-fi prístroja, budete mať zrejme aj tak dosť práce s tým, aby ste zvládli držať krok s hrou. Predsa len, kombinácií jednotlivých časosfér je dosť, rozhodnutia na seba navzájom vplývajú a vy musíte dávať bdelý pozor na to, čo sa kedy stalo, aby ste boli neustále v obraze.
Je to síce zaujímavý prvok navyše, no súčasne si viem predstaviť, že dlhšia prestávka od tejto hry a následny návrat môžu byť problematické. Sú skrátka hry, do ktorých sa po čase hráč dostáva ťažšie, a čím viac príbehových prvkov tam je, tým je to horšie.
Do istej miery to však kompenzuje pomerne jednoduché a prehľadné grafické znázornenie kľúčových udalostí. Na časovej osi máte pekne napísané, o čom ten-ktorý moment bol, čo ste zmenili alebo čo zmeniť môžete. Vytvárať alternatívne časové roviny môžete priamo počas mini-scénok, alebo, ak ste ich už videli a len experimentujete, jednoduchým prepínaním. Stredou cestou je, že scénu síce prehráte, ale rovno to „skipnete“ na moment, kedy musíte učiniť rozhodnutie „A“ alebo rozhodnutie „B“.
Grafické znázornenie mechaniky časovej osi, pomocou ktorej si budete prehrávať udalosti, ktoré viedli k finálnej tragédii. Sivé kruhy označujú bežné, menej podstatné momenty, kosoštvorce zase tie, kde je možné učiniť zmenu. Prerušované čiary ukazujú, kam sa až nesú následky danej udalosti.
Napriek všetkému nejde o hru, ktorú si zapnete na odreagovanie po náročnom dni, no niežeby to nejako vplývalo na jej hodnotu alebo kvalitu.
Eternal Threads javí ako veľmi solídny naratívny zážitok a osobne som bol veľmi zvedavý na to, čo sa dozviem v ďalšom momente. Ako budete totiž postupovať časovou osou (opakujem, prečo by to niekto robil inak ako chronologicky?), budete sa o hlavných postavách a ich vzájomných vzťahov dozvedať nové a nové skutočnosti. Najmä zistíte, že všetci majú svoje tajomstvá a každý predsa rád klebetí o druhých, nie?
Z príbehového hľadiska sú práve tieto osudy šiestich ľudí, ktorí počas požiaru zahynuli, alfou a omegou hry. Bohužiaľ, zhodnotiť komplexnosť ich osobností či dejové zvraty ešte nemôžem. Keďže hra vychádza až 19. mája a k dispozícii som ju mal už zhruba mesiac pred vydaním, embargo bolo pomerne prísne. Písať smiem len o zážitkoch z prvých dvoch hodín hrania, takže na hlbšie rozbory je ešte priskoro.
„Drží vás v napätí a vzbudzuje vo vás zvedavosť.“
Odkrývanie príbehov a interakcií hlavných postáv je hybnou silou
Z toho krátkeho času, ktorý som zažil v mierne strašidelnom, požiarom poznačenom dome, kde vyhasli životy šiestich ľudí, však môžem súdiť, že ide o napohľad prepracovaný, výkladovo jednoduchý a obsahovo zaujímavý titul. Jeho skutočná sila – alebo slabosť – sa nepochybne nachádza v neskoršej fáze hry, pretože čím viac momentov odkryjete, tím viac možností a kombinácii máte k dispozícii. Netrúfam si povedať, ako dobre je motív následkov zmeny času dobre prepracovaný, no minimálne postavy pôsobia tak, že majú svoje pre a proti, svoje muchy aj charakteristické črty, strasti a radosti, všedné aj nevšedné problémy, ktoré na prvý pohľad nie sú jasné.
Inak povedané, vývojári odviedli celkom solídnu prácu, pokiaľ ide o to, aby vás navnadili v pokračovaní hrania, a dobre zvládnuté je aj používateľské rozhranie. Ak som v úvode spomínal, že z tematiky cestovanie v čase môže človeka rozbolieť hlava, nemyslím si, že toto by bol ten prípad. Hoci si Cosmonaut Studios naložilo pomerne odvážne sústo, držia sa v rozumných medziach svojich možností a schopností.
Všetko sa deje v jednom dome (a záhrade), kde je počet postáv limitovaný. Hoci vaše zmeny jednodlivých rozhodnutí týchto postáv spôsobujú, že sa na časovej osi vytvoria nové body, ktoré môžete preskúmať (alebo aj nie – nikdy totiž nebudete mať naraz k dispozícii všetky alternatívne momenty), vo svojej podstate sa hra drží akýchsi „indie“ mantinelov. Naozaj rozumne dizajnovaná hra, ktorá sa na nič nehrá a aspoň na prvý pohľad spĺňa to, čo vývojári sľúbili.
Je to vlastne indie titul skrz naskrz; nenadchne vás veľkosťou či technickým spracovaním (ktoré naozaj nie je zlé a atmosféra je výborná), ale skôr nápadom a jeho realizáciou. Ak sa nebojíte pri hraní zapojiť mozog a chcete vyskúšať niečo pomerne nevšedné, Eternal Threads sa javí ako výborná vec. Vývojári navyše sľubujú, že jednotlivé hlavné postavy môžete zachrániť viacerými spôsobmi, z čoho súdim, že počet jednotlivých kombinácií na časovej osi je skutočné vysoký.
Zložitá zápletka a komplexný dej, ale jednoduché a prehľadné rozhranie
Prvé dve hodiny, počas ktorých som stihol preskúmať prvé dva dni z týždňa, ktorý predchádzal požiaru, to tak síce nevyzeralo, no ako som už spomenul vyššie – plne očakávam, že väčšina následkov jednotlivých zmien v časopriestore sa premietne až neskôr. Nie každá sa ukáže hneď, čo dáva zmysel – predsa len, bola by to nuda, ak by to tak bolo.
Ak sa bojíte, že by pre vás Eternal Threads bol až príliš komplexným sústom, je to strach zbytočný. Niežeby som teraz tvrdil, že ide o hlavolam ľahký, no na časovej osi udalostí si viete pomerne jednoducho pozrieť, ktoré rozhodnutie vplýva na ktoré ďalšie, takže si nemusíte príliš lámať hlavu nad tým, čo asi mohlo stáť za týmto či niečím iným.
Graficky máte navyše vyznačené a odlíšené aj momenty, kde sa dá učiniť aj alternatívne rozhodnutie, takže presne viete, ktoré body na časovej osi sú skôr pre zaujímavosť a ktoré majú aj praktický význam. Krátky sumár pod každým takýmto dôležitým bodom vás v prípade, že stratíte prehľad, vráti do obrazu.
Tento preview článok čerpal informácie len z prvých dvoch hodín hrania a použité boli výlučne foto a video materiály sprostredkované vydavateľom.
Eternal Threads možno nie je hrou pre deti či hráčov, ktorí si neradi za počítačom namáhajú šedú kôru, pretože predsa len ide o akési skladanie časového „puzzle“, no jednoznačne ide o projekt, ktorý sa oplatí všimnúť a čo-to si o ňom pozrieť.
Na rozdiel od mnohých iných, oveľa väčších a ambicióznejších hier totiž exceluje v jednej, aspoň pre mňa osobne veľmi dôležitej rovine; drží vás v napätí a vzbudzuje vo vás zvedavosť.
Indie titul Eternal Threads vychádza na PC, Xboxe One a PS4 už 19. mája 2022. Cenu zatiaľ vývojári neohlásili, vo vývoji je však aj verzia pre Nintendo Switch, ktorej vydanie je plánované ešte na tento rok. Od 2. mája by na Steame mala byť dočasne k dispozícii hrateľná PC demo-verzia hry.