PREVIEW: Diablo IV - Malá evolúcia, no žiadna revolúcia

Tak, uzatvorené beta testovanie Diablo IV máme úspešne za sebou a môžeme bilancovať.

Jedno je hneď zrejmé, Blizzard nechce s novým dielom vôbec experimentovať, nedajbože známu hrateľnosť série meniť. Ak si zapnete Diablo IV, ihneď budete vedieť, čo máte robiť, ako to máte robiť a čo je od vás očakávané. Veď ako by aj nie, predsa len je to už štvrtý diel. Chcel som tým jednoducho vyjadriť, že Diablo IV je po každej stránke moderné Diablo, ktoré si pamätáte od roku 2013, keď nás začala po nociach budiť tá hrôzostrašná hláška ERROR 37. Keď som už teda načal predchádzajúci diel, priznám sa, že na začiatku, pri pohľade na nastavenia a používateľské rozhranie, som skutočne nadobudol pocit, že sa pozerám na Diablo III v krajšej a o dosť temnejšej grafike. Hoci rozdiely medzi hrami sa, samozrejme, neskôr začali ukazovať.

Počas bety som mal k dispozícii celý prvý akt, tri classy na vyskúšanie (Barbarian, Rogue, Sorcerer) a levelovanie až do úrovne 25. Keďže klient Blizzard.net a ani samotný titul neponúkali časomieru, ktorá by zaznamenala čas strávený s hrou, neviem presne povedať, ako dlho mi trvalo prejsť príbehovú časť spolu s niekoľkými bočnými úlohami, no odhadom to mohlo byť 10 až 12 hodín. Ako primárnu triedu som si vybral mnou vždy preferovaného čarodejníka, teda Sorcerera, preto budem písať o hrateľnosti hlavne z jeho pohľadu.

Oproti trojke ma najviac zaujal nový skill tree systém, ktorý je o dosť lepší. Je prehľadnejší, robustnejší a predovšetkým lepšie navrhnutý. V predchádzajúcej hre, ktorá bola dizajnovaná na kategórie skillov a nie priamo stromy schopností, som mal pocit, že skôr odomknuté skilly strácali svoj význam v momente, keď ste si otvorili ďalšie. Strom schopností tu síce tiež funguje na princípe odomkýnania kategórií schopností, avšak skilly z jednotlivých kategórií už môžete odomykať podľa ľubovôle. Kategórie sú uzamknuté počtom samotných schopností potrebných na odomknutie, čo je pekne dokumentované pramienkom krvi, ktorý tečie od a k jednotlivým kategóriám.

Po bombastickom CGI úvode (CGI je kvalitatívne už tradične na tej najvyššej úrovni vôbec) som sa ocitol v chladnej jaskyni, zatiaľ čo vonku dokazovala svoju silu veľká fujavica. Netrvalo dlho a z úkrytu som vyšiel. Bolo treba nájsť niečo lepšie, ľudské obydlia. Robím prvé kroky, vidím prvých nepriateľov, kúzlim prvé kúzla, zažívam prvé slastné pocity po porazení pekelných monštier. Wargovia, vlkolaci, všemožná háveď, ktorej jediným zmyslom bytia bolo vám ísť po krku, padajú ako muchy. Teda niežeby mali až tak málo životov, to len proti mojim ohnivým projektilom nemali žiadnu šancu. V bete som mal na výber dve začiatočné obťažnosti, pričom ja som si vybral tú ťažšiu VETERAN, ktorá sa ukázala veľmi príjemne vybalansovaná. Aspoň počas bety.

Samotný čarodejník je, súdiac podľa mojich skúseností z testovania, zameraný hlavne na plošné kúzla, ktorými vie poľahky zničiť veľké hordy nepriateľov. A tie hordy sú tu skutočne veľkorozmerné. Prvá kategória skillov je zameraná na obyčajný útok kúzlami, ktoré nemíňajú manu. Sú to rýchle projektily, pričom tými môžete zasypávať nepriateľov. Každý zo skillov, nehľadiac na kategóriu, môžete vylepšiť až na 5 úrovní, pričom po odomknutí prvej sa vám sprístupnia nové skilly, ktoré dodávajú kúzlam nové atribúty. Prvý takýto skill je povinný odomknúť predtým, ako sa vám vetvenie rozdelí k nasledujúcim dvom, z ktorých si následne môžete vybrať len jeden. Pre lepšie pochopenie si radšej pozrite screenshot a hneď budete vedieť, o čom hovorím. Ďalšie kategórie odomykajú silnejšie útočné kúzla, obranné kúzla aj vyvolávacie kúzla, ako je napr. trojhlavá ohnivá hydra.

Keď som sa už napokon dostal k prvým obydliam a stretol prvých ľudí, nebol to dobrý prvý dojem. Diablo IV tu zastalo v čase a opäť ponúka taký dnes už dosť lacný MMO dojem, keď vás hra núti behať od jedného žltého výkričníka k ďalšiemu a tak posúva príbeh. Postavy sú teda, ako ste to už určite uhádli, patrične ploché, dialógy sú náležite krátke a celkovo to po tejto stránke nemá žiadnu hĺbku. Už len to, že po prvých udalostiach vás určitá pre príbeh dôležitá postava hneď „pasuje“ na hlavný vzdor voči zlu menom Lilith, vám napovie, že Blizzard na tomto štýle nemieni nič meniť. Diablo IV úplne rezignuje na nejakú príbehovosť či rozvíjanie deja. Expozícia tu prakticky neexistuje. Všetko sa tu deje veľmi rýchlo, spád je neuveriteľný. A to je škoda, pretože Final Fantasy XIV vo svete MMO dokázalo, že sa tieto hry dajú robiť aj úplne inak. Diablo IV je po stránke postáv a príbehu chladné ako psí ňufák. Možno si poviete, že Diablo bolo vždy také, prečo to meniť? Nuž, Diablo bolo taktiež aj také, že obsahovalo len jeden dungeon a primitívny rozvoj schopností, a predsa sa to v ďalších inštanciách zmenilo. Na to, ako temne svet hry pôsobí, aký pach všadeprítomnej smrti vo vzduchu prináša a hlavne ako filmovo titul pôsobí v cutscénach, je veľká škoda, že sa z príťažlivej premisy tvorcovia nerozhodli vytvoriť niečo hodnotnejšie.

Prečo som vlastne spomenul MMO v spojení s Diablom? Pretože Diablo IV MMO hra v podstate aj je. V hlavnom hube, kde sa dostanete tak zhruba za niečo hodinu, budete stretávať iných hráčov, budete môcť s nimi obchodovať, obdivovať ich výstroj, rozprávať sa s nimi v chatboxe a podobne. Teda, prečo píšem v hlavnom hube? Hráčov budete stretávať v celej hre, či už v mestách alebo v divočine – okrem dungeonov, kde by ste ich podľa informácií nájsť nemali nikdy. Počas testovania som ich tam skutočne nevidel, čiže Blizzard sľub, zdá sa, dodržal. Dôkazov, že ide o MMO, je, samozrejme, viac. Titul nemôžete hrať v offline móde a pred hraním sa pripájate na externé blizzarďácke servery. Môžete si vytvárať klany a pozývať do nich ľudí, pričom v klanoch taktiež existuje hierarchia a tituly. Diablo IV pre hráčov vytvára eventy, ktoré sa odohrávajú len v konkrétnom okamihu a na konkrétnom mieste. Ak som pár viet dozadu písal ohľadom žltých výkričníkov, že hra zachováva dojem MMO z trojky, tak ten sa postupne zmení na (takmer) reálnu MMO skúsenosť.

Ja z toho nadšený nie som. Je to asi logické, že hrateľnosť Diabla sa nakoniec spojila s MMO, keďže obe substancie majú v podstate rovnaký základ, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že tým séria ako keby stratila identitu. Zrazu to už nie je len Diablo, o ktorom ste síce vášnivo debatovali s kamarátmi, hovorili si stratégie a chválili sa dropmi, no počas hrania ste boli vždy stále sami v tom desivom a temnom svete. Už to je titul, kde vidíte hromadu hráčov a v ktorom pocit zo samoty úplne vyprchal. Bude sa vám stávať, že pri mordovaní monštier k vám zrazu pribehne iný hráč, ktorý je o desať levelov vyššie a zničí všetkých jedným, dvoma ťahmi. Vy potom len ostanete mlčky stáť na mieste s plačom na krajíčku a v duchu si budete hovoriť, že veď ste ich chceli poraziť sami. Nie je to však úplne pravý MMO zážitok, pretože hra neumožňuje vytvárať obrovské raidy. Do partie totiž môžete vziať len ďalších troch ľudí. Keby len Blizzard v plnej verzii umožnil vytváranie privátnych serverov a teda možnosť hrať sólo, to by bolo skvelé.

To, že svet leveluje s vami, ma taktiež veľmi nepotešilo. Je tu totiž prítomný nevypínateľný level scaling, čo znamená, že svet sa vám prispôsobuje. Čím vyššiu úroveň máte, tým vyššiu úroveň majú aj nepriatelia. Level scaling bol vždy kontroverznou súčasťou RPG žánru, pretože z jedného hľadiska to mohlo znamenať, že hráči necítili, že sa ich postava vyvíja. Niektoré hry to spravili lepšie (Final Fantasy VIII), iné zasa horšie (The Elder Scrolls IV: Oblivion) a niektoré sa s tým popasovali úplne najlepšie (Pillars of Eternity II: Deadfire). Záleží len na preferenciách jednotlivých hráčov. Mne asi najviac sedí taký systém, aký je možné vidieť v takom Shin Megami Tensei V, čiže nepriatelia na určitej úrovni pod vašou sa vám budú vyhýbať a snažiť sa neprísť s vami do kontaktu.

Páči sa mi, aký je svet zrazu vertikálny. Už to nie je len placka, keďže možnosť šplhania sa po rebríkoch či stenách mu dodáva nový rozmer. Nemôžete to ale robiť hocikde, teraz narážam najmä na šplhanie po stenách, ale len na vopred určených miesta. V každom prípade, už len to robí svet uveriteľnejším a variabilnejším miestom, ktoré je radosť skúmať. Celkom dobre navrhnuté sú aj dungeony. Sú variabilné, vcelku rozsiahle a hoci minimálne tie, čo som videl v otvorenej bete, neboli najprepletenejšie, stále to, našťastie, nebol len sled lineárnych chodieb. Dalo by sa povedať, že sú viac-menej na úrovni tretieho dielu. Z celej hry som v bete videl ani nie jednu pätinu, čiže nejaká kritika máp tu určite nie je na mieste.

Čo sa týka questov, tie sú tu také, aké by ste čakali od hry typu Diablo. Existuje tu veľa úloh, ktoré sú skutočne len nudnou výplňou, ako je napr. tá, v ktorej máte za úlohu pozdvihnúť morálku vojakov tým, že k nim prídete a vyberiete z menu pozdrav Cheers. To je všetko. Niektoré vedľajšie úlohy, hoci hernou náplňou nie sú najoriginálnejšie, mali vcelku dobre napísané príbehy, pričom zopár z nich obsahovalo aj veľmi zaujímavé zvraty a situácie. Ak by som mal odhadnúť, Diablo IV bude ponúkať menej kvalitné vedľajšáky na striedačku s tými, na ktorých si dali autori záležať o trocha viac.

Vôbec sa mi však nepáčilo, ako vás hra neuveriteľne vodí za ručičku. Na obrazovke máte minimapu a pod ňou vypísaný zoznam questov, pričom obe veci nemôžete vypnúť. Veľká mapa je posiata ikonkami a hoci oceňujem prítomný filter, neviete si vypnúť ukazovatele bočných úloh či quest markery. Tvorcovia proste chcú, aby ste vždy vedeli, čo máte robiť a boja sa situácie, že by ste si v nastaveniach nedopatrením ukazovatele vypli a nevedeli ste „kudy dál“. Ide teda o ďalší z titulov (naposledy to bol Hogwarts Legacy), ktorého tvorcovia neveria v inteligenciu hráčov a radšej ich vodia ako detičky do škôlky. Hranie Diablo IV sa dosť nebezpečne javí ako typ hrania, ktoré veľmi rád nazývam „ikonkové hranie“. To znamená, že nezáleží, o čo v questoch ide, čo hovoria postavy, dôležitá je ikona, ku ktorej máte ísť, aby ste niečo spravili a dostali odmenu.

Napr. na veľkej mape pokrytej klasickou fog of war máte automaticky roztrúsené modré výkričníky, ktoré dokumentujú prítomnosť sidequestu. K jednému z nich som prišiel a objavil tam knihu. Tá obsahovala asi dve vety, v ktorých sa spomínalo nejaké meno. Hra vtedy na mape ihneď ukázala nový modrý výkričník, kam máte ísť, aby ste pokračovali v úlohe. Žiadna investigatíva, žiadne skúmanie, jednoducho ďalšia ikonka na mape, ku ktorej sa máte dostať. A takto to je aj s hlavnými questmi. Je to proste ikonkové hranie, chodíte od ikonky k ikonke ako Pac-Man a len ich bez rozmýšľania požierate. Škoda tej nulovej imerzie. Aj to len ukazuje, že dizajnom a pravidlami Diablo IV akosi zastalo v čase. Zaklínač 3: Divoký hon bol zlomom, ktorý nastavil novú látku kvality bočných úloh a ponorenia sa do titulu bez zbytočných (hoci s možnosťou zapnutia kedykoľvek) ukazovateľov, markerov a ikoniek. Hry sa po tejto stránke od tretieho dielu posunuli o dosť vpred, len Diablo IV si to nejako nevšimlo.

Ovládanie je opäť prispôsobené konzolám. Diablo IV sa dá hrať buď ovládačom, alebo klávesnicou a myšou, no dva hlavné skilly plus štyri dodatočné sú nepochybne inšpirované vzhľadom ovládača. Čo sa týka k+m, prvý a druhý hlavný skill sú nastavené na ľavé a pravé tlačidlo myši, ďalšie štyri sú umiestnené na čísla 1-4. Prirodzene, ide o PC verziu a zmeniť ovládanie si môžete bez problémov. Pohyb je dizajnovaný na kliknutie myšou alebo jedno tlačidlo, ktorým ide postava vpred a pohybom myši sa koriguje smer pohybu. Pohyb do strán klasickým WASD nie je možný.

Aby som ale skončil v pozitívnom duchu, hra je návyková ako každé Diablo pre jeho jednoduchý a okamžite uchopiteľný súbojový systém. Ten pocit z ničenia pekelných príšer a nachádzania legendárnych predmetov je tu rovnako silný ako kedykoľvek predtým. Aj napriek neduhom, ktoré som spomenul, som sa na hru neustále tešil a ťažko som sa od nej odtrhával. Po tejto stránke Diablo IV funguje úplne parádne a nebudem ďaleko od pravdy, že mnoho ľudí (a asi aj väčšina) hráva tieto hry práve pre tento pocit. Ak požadujete od Diabla len to, môžete sa začať tešiť, pretože v tom vás štvorka určite nesklame. Rovnako musím dať palec hore aj robustnému systému craftingu plného materiálov a explorácii herného sveta v zmysle objavovania nových dungeonov a skrytých miest. Tie totiž na mape nevidíte, ak si ich vyfiltrujete, tým pádom môžete zažiť kopu momentov, keď nájdete tajnú jaskyňu či rozbitý dom uprostred ničoho a vy doň môžete vojsť.

Graficky je titul veľmi pekný, hoci nie je takou grafickou bombou, ktorú som možno tak trocha (a asi aj trocha viac) očakával. V každom prípade je to veľký posun oproti plasticky a farebne pôsobiacej trojke. Realistickejší štýl podľa mňa viac sedí temnejšie ladeným hrám, pretože s takou atmosférou sa viete prirodzenejšie stotožniť. Hudobne je hra úplne úchvatné, len mi prekážalo, že je až príliš posunutá dozadu. Podľa môjho názoru by jej prospelo, keby ju bolo viac počuť. Orchestrálne skladby, atmosférické ambientné, to všetko nádherne dopĺňa chladnú a ponurú náladu hry.

Čo sa týka craftingu, kováč je prístupný okamžite a môže vám opravovať opotrebované veci, prípadne vyrobiť nové. Následne je tu klenotník, ktorý je dostupný od levelu 20 a dokáže vyrábať prstene a náhrdelníky. Taktiež tu nájdeme alchymistu, ten zas vie vylepšiť potenciál vašich liečivých fľaštičiek, ak splníte určité podmienky. V Diablo IV neexistujú tradičné liečivé elixíry, ale len tie spomínané fľaštičky, ktoré si dopĺňate špeciálnou látkou, ktorá vypadáva z nepriateľov. V bete som ich mal štyri a predpokladám, že hra umožní určitým spôsobom zvyšovať ich počet, no možno sa mýlim. Napokon tu je okultista, ktorý očarováva predmety mágiou. Priznám sa, že som nenatrafil ani na jednu vec, ktorú by bolo pre odomknutie jej plného potenciálu identifikovať, takže sa zdá, že Blizzard túto klasickú vec vypustil.

Och, ešte jedna vec. Pevne verím, že Blizzard bude načúvať komunite a pridá možnosť väčšieho oddialenia kamery od hernej plochy. V bete bola kamera nalepená tak blízko na postave, až mi z toho občas prišlo zle. Hlavne to uberalo z prehľadnosti a kazilo orientáciu pri putovaní svetom. V určitých pasážach mapy sa však kamera oddialila takmer na takú vzdialenosť, ktorá by už bola podľa môjho názoru akceptovateľná. Neviem, či to bol zámer, alebo bug, no do 6. júna, keď oficiálne vyjde plná verzia, je stále dostatok času na nápravu.

Korekcia: Pavol Hirka

Informácie o autorovi

Maroš Goč Redaktor

Do sveta videohier som prvýkrát vstúpil už pred 18 rokmi prostredníctvom vietnamskej fake verzie konzoly NES. Počas tohto dlhého obdobia mi cez moje gamepadom pokrivené ruky prešlo mnoho žánrov, no skutočne som si obľúbil len pár z nich, JRPG (samozrejme, klasické RPG nevynímajúc), akčné adventúry a klasické point-and-click adventúry. Okrem hrania hier a písania o nich sa taktiež venujem komponovaniu symfonickej hudby a hraniu na gitare. Za najlepšie hry vôbec považujem Deus Ex, Resident Evil 2 a Final Fantasy VIII.

Ďalšie články od tohto autora

• Final Fantasy XVI predvádza jeden z posledných trailerov 24. máj 2023
• The Talos Principle sa (konečne) vracia 24. máj 2023
• Phantom Blade Zero z vás narobí sekanú 24. máj 2023
• Tajomné voodoo sa vracia v Shadowman: Darque Legacy 04. máj 2023