S britským vývojárskym štúdiom Rebellion to ide dolu vodou, o tom niet pochýb. Potvrdzujú to aj hodnotenia ich posledných hier ako NeverDead alebo príšerný Rogue Warrior. No svoju reputáciu majú šancu vylepšiť pokračovaním veľmi kvalitného titulu z roku 2005, Sniper Elite. Ako obstojí v porovnaní s konkurenciou a svojí m predchodcom?
Berlín, rok 1945 a dôstojník Karl Fairburne
Rovnako, ako v prvom dieli Sniper Elite, sa ocitnete v koži Karla Fairburnea, príslušníka špeciálnych jednotiek OSS (predchodca terajšej CIA). Vašou úlohou je počas posledných dní druhej svetovej vojny odstrániť alebo zajať nacistických vedcov, ktorí navrhli a skonštruovali raketu V2. No Berlín zažíva svoje posledné chvíle pred pádom a Sovieti, ktorí majú na vedcov a plány k raketám rovnaký zálusk ako USA, sú už nablízku. Sovieti sa ani k jednému nesmú za žiadnu cenu dostať, a tak vám ako hráčovi pribudol ďalší nepriateľ. Celý dej sa inšpiruje reálnou operáciou s krycím názvom Paperclip, ktorú USA utajovali až do roku 1973. Paperclip nasleduje po udalostiach Sniper Elite 1 (tiež reálna operácia pomenovaná Overcast). Príbehová línia a zasadenie deja znie veľmi zaujímavo. No napriek tomu je cutscén alebo detailov rozvíjajúcich príbeh poskromne. V podstate to málo, čo sa pred každou misiou dozviete, si prečítate počas loadingu. Počas hrania nenájdete žiadne dokumenty alebo nahrávky, na aké sme zvyknutí z väčšiny hier. Je to škoda, ale stále je na tom Sniper Elite V2 lepšie, než 90 percent titulov, odohrávajúcich sa za druhej svetovej vojny.
Hlavným lákadlom je, samozrejme, hra za ostreľovača. Hier so sniperom v hlavnej úlohe je naozaj veľmi málo a skôr, než v singleplayeri, sa ním môžete stať v multiplayerových tituloch ako Battlefield alebo Call of Duty. Z poslednej doby si spomínam na jediný titul, a to od poľského City Interactive, Sniper: Ghost Warrior. Síce je najlepšou hrou štúdia, no stále patrí medzi priemerné tituly. Sniper Elite V2 vám v úvode kampane ponúkne tri stupne náročnosti a jeden modifikovateľný, ponúkajúci tri možnosti, ktoré si upravíte tak, ako vám to vyhovuje. Prajete si slabších nepriateľov, ale realistickú balistiku projektilov? Nech sa páči. Avšak pokiaľ si chcete užiť rolu snipera naplno, odporúčam najťažšiu možnosť, pretože poskytuje najlepší herný zážitok a dobrú atmosféru.
Realistická streľba je najlepšou zložkou akcie
Pocit zo streľby je v Sniper Elite V2 vynikajúci. Môžu za to hlavne animácie letu a dopadu guľky, nazvané kill-cam. Predstavte si, že ležíte v zdemolovanej budove a číhate na akýkoľvek pohyb pred vami. Pod strechou domu oproti vám sa objaví krátky odraz svetla. Priložíte oko k optike a zbadáte nemeckého vojaka, vyzbrojeného puškou Gewehr 43 a mieriaceho na vás . Sekunda môže rozhodnúť o tom, kto prežije. Nádych, krátke zaostrenie na cieľ a výstrel. Projektil z vašej ostreľovačky letí v spomalenej animácii, sprevádzanej efektným zvukovým sprievodom. Nemecký vojak nemá šancu zareagovať a guľka preletí jeho hlavou, čo detailne uvidíte vďaka rontogenovému pohľadu, znázorňujúcemu presnú trasu náboja. A v určitých prípadoch aj vitálny orgán, ktorý ste zasiahli. Brutálne, ale efektné. Sniper Elite nie je pre žiadne padavky a prestrelené hlavy, končatiny a polámané kosti uvidíte skoro pri každom vydarenom výstrele. Autori sa chvália až piatimi stovkami rôznych animácii zásahov. Bohužiaľ, ku koncu hry už začnú byť trošku otravné, pretože sa nedajú nijak preskočiť a po dvestom zabití vám prídu na jedno kopyto.
Ak očakávate podobné správanie sniperiek ako v Call of Duty alebo Counter-Strike a nebodaj myslíte aj na nejaké tie “no-scope“ zabitia, radšej Sniper Elite ani neskúšajte. Pred výstrelom musíte hľadieť na niekoľko faktorov, ovplyvňujúcich let guľky. Rýchlosť a smer vetra, tep srdca a vzdialenosť cieľa hrajú hlavnú úlohu. S klesajúcou úrovňou náročnosti je požiadaviek na úspešný zásah, samozrejme, menej a aj na strednej obtiažnosti je streľba až príliš jednoduchá. Práve preto som v úvode spomínal, že čím vyššiu náročnosť hry si zvolíte, tým lepší bude herný zážitok. A to radšej nespomínam tú najľahšiu, ktorá pripomína Moorhuhn, odohrávajúci sa za druhej svetovej. No nech si vyberiete ktorúkoľvek možnosť, ku koncu sa neubránite pocitu stereotypného strieľania jedného nepriateľa za druhým, v meniacom sa prostredí. Lokality, v ktorých sa Sniper Elite V2 odohráva, zväčša zahŕňajú rozpadnuté budovy a zdemolované námestia, občas poskytujúce viac ciest, ako sa dostať bližšie k cieľu. Avšak veľkosť bojiska nesiaha ani po päty prvému dielu a predurčenú trasu vám neustále ukazuje otravný žltý kosoštvorec a žltý krúžok, ktoré navyše nie je možné vypnúť.
Občas sa dostanete do situácie, ktorú nemožno vyriešiť puškou, a tak na rad prídu zbrane s vyššou kadenciou. Samopaly sú dostupné tri (každý za jednu stranu) a môžu vám zachrániť život, keď už ide naozaj do tuhého a nepriatelia sú už za dverami. No pozor na vysoký rozptyl a pomerne malé množstvo nábojov. Preto treba po budovách hľadať debne s muníciou, ktoré vám niekedy poskytnú aj trošku silnejší arzenál. Míny, dynamit, výbušné pasce a granáty, vzbudzujúce istotu, že sa k vám nikto spoza chrbta nedostane. Je ale škoda, že vás hra nijak nenúti do ich používania, pretože väčšinu hry môžete prejsť jednoduchým vystrieľaním všetkého, čo sa pohne.
Veľkým problémom hry je AI nepriateľov. Raz sa kryjú za najbližšie zdemolované autá a zrúcané múry a poskytujú kryciu paľbu ďalšiemu vojakovi, ktorý sa vás snaží obehnúť z inej strany. No inokedy sa zasekávajú o prekážky alebo len tupo stoja na mieste a čakajú na ranu z milosti. Rovnako aj ostreľovačom chýba pud kryť sa. Nemilé prekvapenie mi hra nachystala pri strete nacistickej a sovietskej armády. Po niekoľkých zostrelených vojakoch sa všetka pozornosť obrátila na mňa a ako Nemci, tak aj Rusi, ma mali za nepriateľa číslo jedna. Zmätene pobehovali po bojisku, občas strieľali po sebe a o dve sekundy neskôr zase po mne. Rovnako nepochopím, ako je možné, že keď ma zbadá jeden vojak, vidia ma aj všetci ostatní a to aj tí, čo sú napríklad za rohom inej budovy. Alebo žeby som nevedel o špeciálnych telepatických schopnostiach, využívaných za druhej svetovej vojny? Tu som si spomenul na skvelého Saboteura, v ktorom bol podobný problém vyriešený píšťalkou, ktorú vojaci používali na varovanie ostatných. Podobných kiksov som zažil niekoľko a čo sa týka umelej inteligencie, autorom by sa zišiel ešte nejaký čas navyše na odstránenie chýb.
Najväčším sklamaním pre mňa bola dĺžka kampane. Síce už je zvykom, že terajšie hry neponúkajú viac, než desať hodín čistého herného času, ale päť až šesť hodín je naozaj veľmi málo. Hlavne, keď Sniper Elite neposkytuje žiadny príbeh, ktorý by natoľko zaujal, že by sa mu herná doba dala odpustiť. Bohužiaľ, v novinárskej verzii ešte nebol sprístupnený multiplayer, na ktorom autori pravdepodobne pracujú do posledného dňa pred vydaním hry. Ani co-op som nemal možnosť okúsiť, keďže sa titul medzi hráčov ešte nedostal a každý deň som mohol maximálne sledovať vetu: „waiting for one player.“
Grafickú prezentáciu sprevádza niekoľko technických problémov
Po grafickej stránke nemôžem zakrývať mierne sklamanie. Rebellion už pred dvomi rokmi s Aliens vs Predator dokázali, že práca s Unreal Engine 3 im nerobí problémy. Ako jedno z prvých štúdii do hry implementovali DirectX 11 efekty, ktoré boli naozaj viditeľné. Sniper Elite V2 je pravý opak. Nefunkčný antialiasing, zasekávanie sa o rohy rôznych schodísk alebo múrov (kto hral Riseofthe Argonauts, tiež poháňaný UE3, vie, o čom hovorím), trhanie obrazu a poklesy fps pri väčšej akcii na obrazovke. To sú len niektoré z maličkostí, ktoré som zaznamenal. Našťastie, väčšina problémov nie je vážneho charakteru a stačí jediný update na ich vyriešenie. Nájdu sa aj individuálne problémy ako spomínané trhanie obrazu, ktoré postihlo niektorých hráčov skúšajúcich demo na Steame, takže ak nič podobné nezbadáte, môžete byť radi. Textúry prostredia a hlavne postáv sú kvalitne spracované (napríklad detaily na uniformách vyzerajú skvele). Zvuková stránka hry je na veľmi vysokej úrovni. Zvuky zbraní, výkriky vojakov a bombardovanie na pozadí bojiska skvele dotvárajú atmosféru. Podobne aj padajúce tehly a ozveny krokov v interiéroch. Naopak hudba je skôr otravná, a spustí sa vždy v momente, ako je vaša pozícia kompromitovaná. Dovolím si povedať, že vypnúť ju kompletne je možno lepšie, ako byť z nej zakaždým nervózny.
Ako obstojí v porovnaní s konkurenciou a svojim predchodcom? To bola moja otázka v úvode recenzie. S konkurenciou, keďže je naozaj minimálna, obstál Sniper Elite V2 veľmi dobre. Ale ak porovnám prvý diel a V2, rozdiel je enormný . Pokračovanie je krátke, ľahké a povedal by som, že v niektorých momentoch až primitívne. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že som, hlavne kvôli niekoľkým technickým chybám a nedostatkom v AI, nehral finálnu verziu. Akcia je na druhú stranu výborná, rovnako aj atmosféra. Vynikajúce sú aj animácie zabití a všetky “kill-cams“. Stačilo viac popracovať a Sniper Elite V2 by na tom bol omnoho lepšie. Potenciál tu bol, no zostal premrhaný. Verím, že aspoň multiplayer zvýši hernú dobu, a tým pádom aj hodnotenie, v ktorom nech akokoľvek chcem, nemôžem ísť vyššie.
|
slušná atmosféra skvelé animácie a pocit zo streľby na najvyššom stupni náročnosti je hra výzvou |
|
AI a niekoľko technických problémov stereotyp dĺžka kampane jednoduchosť |
65% | |
ŽÁNER | akčná/stealth |
VÝROBCA | Rebellion Developments |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Hypermax |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|