Tvrdiť, že Metro 2033 bolo revolučnou hrou, je príliš odvážne. Avšak povedať, že hra od prakticky neznámych ukrajinských autorov z 4A Games presne spĺňala parametre dané slovným spojením „vynikajúca FPS“, je už presnejšie. No o 3 roky neskôr čaká autorov ešte väčšia výzva. Presvedčiť, že prvé Metro nebola náhoda a že nám dokážu ponúknuť rovnaký, ak nie lepší zážitok z prostredia postapokalyptického sveta moskovského metra.
Najlepšie je stavať na vlastnostiach, ktoré sa pri Metre 2033 označovali ako kvalitné. Takže príbeh. Metro: Last Light priamo nadväzuje na predchodcu. Opäť sa vcítime do kože Artyoma, na prvý pohľad bežného obyvateľa moskovského metra, ktorý má však s tzv. „temnými“ vzácne spojenie, ktoré ho robí výnimočným. V jednom z koncov prvého dielu hlavný hrdina zlikvidoval raketami miesta, kde žili títo „temní“. Teraz si spokojne žije s v oblasti D6, prichádza však Khan, aby mu prezradil, že jeden „temný“ prežil. Nakoľko vie o schopnosti Artyoma, verí v to, že „temný“ je budúcnosťou ľudstva. Arytom sa vydá na cestu, aby ho odchytil, no nič nedopadne tak, ako je plánované, čo spúšťa sled udalostí, v strede ktorých vždy stojí Artyom. V metre hrozí občianska vojna medzi frakciami a „temný“ sa zdá ako posledná nádej na jej odvrátenie. Priority jeho chytenia zostávajú. Počas putovania stretne priateľské tváre, no aj zradcov, pokochá sa niekoľkým miestami metra. To všetko preto, aby zachránil budúcnosť ľudstva v tomto divnom svete.
Metro: Last Light sa podobne ako predchodca opiera o niekoľko základných pilierov, ktoré ho odčleňujú od hromady generických akčných strieľačiek. V prvom rade je to pomalým tempom hrania na rozdiel od šialeného tempa arkádovej konkurencie. Každý výstrel sa počíta, najmä na vyšších náročnostiach.
Na tomto mieste sa zastavím. Vydavateľ, Deep Silver, sa rozhodol, že v rámci predobjednávky ponúkne záujemcom Ranger mód, ktorý je niečo ako hardcore mód. To znamená hranie bez HUDu s menším množstvom nábojov, teda pravý survival zážitok. Problémom je, že pre ostatných ho ponúka ako platené DLC. Náročnosť hry ako platené DLC…
Nepriatelia toho vydržia veľa, najmä z radov mutantov. Nie je to vedené až do takých extrémov ako v 2033, kde bežný mutant niekedy „spapal“ aj dva zásobníky z útočnej pušky. O Knihovníkoch ani nehovoriac. Spolu s menším recoilom zbraní sa to môže zdať ako krok k „mainstreamovému“ publiku, no to sa stalo bez nejakých výrazných dopadov na hrateľnosť a celkové vyznenie hry. Na normal náročnosti síce hra nepredstavuje nejakú výzvu, avšak na vyšších je už postarané aj o to. Featurky ako dobíjanie baterky prostredníctvom dynama, napumpovanie plynu do plynových zbraní a podobné špeciality, pripomínajúce obmedzené zdroje v tunajšom prostredí, iba zdôrazňujú jedinečnosť hry a stavajú ju na špeciálne miesto popri ostatných strieľačkách.
Hru ako celok tvorí kombinácia lineárnych pasáží s tými, kde sa môžete pokochať jednotlivými „mestami“ v metre. Buď si doplňujete zásoby, alebo sa kocháte životom v metre. Môžete vymeniť vojenské náboje, plniace funkciu platidla, za muníciu do vašich zbraní, kupovať nové alebo si prostredníctvom vylepšeného systému upgradov „vytuniť“ svoju zbraň podľa toho, na čo ju budete chcieť používať. Pozoruhodný je vylepšený systém manažovania inventára, čo spôsobuje rýchlejšiu možnosť navolenia príslušenstva pri boji (granáty, zápalné granáty, nože na vrhanie). Dokonca hra ponúka aj pasáže, ktoré sa tvária ako lineárne, ak idete priamo za cieľom, no ponúka aj kopu odbočiek, kde si môžete vyskúšať svoju odvahu a čeliť fyzickému prejavu hnusných pazvukov na pozadí.
Rovnako aj leveldizajn je tvorený s ohľadom na rôzne typy hráčov. Svoje si tu nájdu fanúšikovia bezhlavého postupu vpred, ale aj stealth zameraní hráči, ktorí si to radšej s nepriateľmi vybavujú za prítomnosti noža. Zamiloval som si kombináciu oboch, kedy som najprv stealth štýlom vyzabíjal, čo sa dalo, aby som následne vystrieľal zvyšok. Táto kombinácia však funguje iba na ľudských protivníkov. Zároveň tento model hrania ukázal slabinu hry a tou je AI. Je všeobecne veľmi dobrá, nepriatelia sa kryjú, používajú svoje vybavenie, aby vás zahnali do úzkych, snažia sa vás obísť, no najväčší problém im robí promptne reagovať na to, že vás odhalili, alebo všeobecne reagovať na vašu prítomnosť. Často im to trvá neúmerne dlho a niekedy to vytvorí zábavné situácie.
S mutantmi je to o čosi ťažšie. Jedinou možnosťou je strieľať, dokiaľ nepadnú na zem. Zároveň však boli autori veľmi rozumní, čo sa týka ich variability. Rôzne typy mutantov tu nie sú iba na okrasu. Na každý typ platia trochu špecifické pravidlá boja. Napríklad pri prechádzkach metrom natrafíte na typ mutantov, ktorý je citlivý na svetlo a najlepšou taktikou na jeho zdolanie je odstrelenie prednej časti panciera, posvietiť na neho baterkou, čo ho prinúti otočiť sa bruchom nahor. To uľahčí likvidáciu.
Prechádzky metrom sú atmosférické, za čo môže kombinácia strachu z neznámeho, divné zvuky na pozadí, skombinované s grafickou nádherou, ktorú vyčaroval 4A Engine. To je však nič oproti tomu, čo vás čaká na povrchu, kde sa menia podmienky boja a aj celková atmosféra. Artyom s ťažkým dýchaním v plynovej maske, na ktorú si musíte dávať pozor, lebo nielenže v nej treba raz za čas meniť filtre, ale pri streľbe či pri útokoch nablízko sa môže rozbiť. Autori navyše zlepšili jednu z mála slabín pôvodného Metra – grafické spracovanie exteriérov. Keď však uvidíte exteriéry v Last Light, tak pravdepodobne budete zbierať sánku zo zeme. Nádherné močariská, kde kombinácia dymových efektov, efektov dažďa na vašej maske a celkového pochmúrneho vzhľadu močarísk (šedé odtiene) vytvára nezabudnuteľný zážitok. To všetko je doplnené o špecifiká daného prostredia, kedy si v interiéroch musíte dávať pozor na pasce, položené vašimi nepriateľmi, no napríklad v spomínaných močariskách sa musíte pohybovať najmä podľa značiek, aby ste nespadli do bahnistých a zozelenených močiarov, čo sťažuje boj, ale zároveň ho robí neskutočne atmosférickým.
Hra neobsahuje multiplayer. Celú ťarchu hry musí na svojich pleciach niesť kampaň. Dĺžka je na pomery FPS nadpriemerných osem a pol hodiny na normálnej náročnosti. Hra dáva možnosť stráviť v staniciach metra aj viac času, všetko záleží na preferovanom hernom štýle či na tom, koľko času strávite v jednotlivých staniciach. Počas celej hry budete navyše čakať, čo sa v príbehu stane ďalej. To len potvrdzuje fakt, že autori scenára odviedli dobrú prácu. No ak si to všetko budete chcieť vychutnať v plnej kráse, tak si pripravte poriadne železo. Na i7, 4GB a GTX470 vo FullHD rozlíšení sa hra síce hýbala na plné detaily, no to som nezapol troch podstatných žrútov výkonu, konkrétne SSAO, antialiasing a tessaláciu. Po aplikácii týchto efektov som mal z hry slideshow. No aj na minimálnych detailoch vyzerá hra parádne. Ak ste vlastníkmi slabších PC, tak to nie je prekážkou. Hra trpí aj malým problémom. A to keď sa občas neprehrá celá zvuková slučka určitého úkonu, čo to pôsobí trochu rušivo.
Metro: Last Light zobralo to najlepšie z predchodcu, premixovalo so zaujímavým príbehom a navrch pridalo novinky, z ktorých ani jedna vyslovene nesklamala. Herná doba je vzhľadom na dnešný trend popoludňajších kampaní nadpriemerná. Atmosférická, graficky okúzľujúca a maximálne hrateľná.
Informácie o hre
