Šindži Mikami ako jeden z otcov survival a hororových hier už dávnejšie opustil sériu Resident Evil, ktorá sa v poslednej dobe vydala smerom, s ktorým sme si ju donedávna nespájali. A preto, aby naďalej robil na hrách v žánri, v ktorom sa preslávil, rozhodol sa pod hlavičkou bethesdy založiť si nové štúdio a prvým produktom štúdia nazvaného Tango Gameworks sa stala hra The Evil Within.
A ak vám to ešte z úvodu nedošlo, hra je presne tým, čo nám po transformácii série Resident Evil na trhu chýbalo. Hra tak očividne vykráda to, čo v žánri funguje už dlhé roky a ani sa za to nehanbí. No napriek tomu je to mix, ktorý má potenciál stať sa kvalitným titulom. Hra vám dá k dispozícii postavu detektíva Sebastiana Castlellanosa, s ktorým zažijete strmý pád hneď v úvodných minútach hrania. Totiž, expozícia v ústave trvá iba krátku dobu a hneď na to je detektív vhodený do víru divných udalostí a divných nepriateľov, ktorí mu pôjdu nemilosrdne po krku. To, aby vás v prvých minútach od začiatku hrania naháňal maník s motorovou pílou, sa tak často nestáva.
Prím teda hrá prvok prežitia. Ste vhodený do sveta, ktorého princípy potrebujete pochopiť a kde vás nečaká šípka, ktorá znamená spásonosný smer a svetlo na konci tunela pre vaše trápenie. Domorodí obyvatelia, ktorým niekto zabudol povedať aby sa pozreli do zrkadla totiž využijú každú príležitosť, aby vás poslali k zemi a ukázali vám tak, že tu nie ste vítaný. Kvôli povinnosti manažovať svoje zdroje, si musíte pri súbojoch s nimi veľmi dobre rozmyslieť, či sa vám vôbec oplatí sa s nimi púšťať do súboja, a ak sa rozhodnete, že áno, musíte si dávať pozor na každú vystrelenú guľku, lebo práve tá, ktorou ste minuli cieľ, vás môže o niekoľko sekúnd na to vyjsť poriadne draho.
Tým hra získava jedinečnú atmosféru, ktorá je podporená striedaním lokácií, rôznorodými nepriateľmi, ktorí so sebou prinášajú obrovskú variabilitu a to všetko zaručuje, že skoro po každom ťažkom súboji sa budete vracať do svojho dimenzionálneho úkrytu, aby ste si vylepšili základné ukazovatele a zbrane, ktoré máte k dispozícii. Na to slúži zelený gél a ten padá z nepriateľov, no nájdete ho aj voľne pohodený v hernom prostredí a motivuje tak k explorácii hernej mapy, ktorý bude vďaka výbornému leveldizajnu potešením. Stealth postup je prakticky jedinou možnosťou a to aj vzhľadom na pasce rozmiestnené po okolí, ktoré vás s radosťou pošlú na druhý svet. A ak po úmrtí zistíte, že musíte opakovať dosť veľký úsek, tak sa tomu rozhodne nepotešíte.
To, že na princípy fungovania sveta musíte prísť sami, to som myslel doslovne. Áno, hra vám dá jasné pokyny v oblastiach ovládacej schémy, vyrábania šípov pre kušu atď., ale nepovie vám, prečo sa nepriatelia, ktorých ste už raz zabili stále oživujú a ani to, ako ich zlikvidovať. A keď už prídete na to, že zápalky asi nie sú tak zbytočné ako vyzerajú a zrátate si počet mŕtvych, ktorých ste za sebou zanechali, tak zistíte, že o tie zdroje, ktoré vám hra ponúkla, sa treba skutočne poctivo starať. Po príchode hlavného antagonistu, ktorý sa môže zjaviť hocikedy a prakticky nie je možné ho zabiť, zistíte, že ani v polovici hry vám všetko ohľadom hry nie je jasné a nasleduje len staré-známe opakovanie od posledného checkpointu. No aby ste sa necítili tak osamotený, hra vám občas do cesty podhodí druhú postavu, ktorá je prekvapujúco dosť kompetentná a nemusíte sa hrať na opatrovateľa.
Aby sa herná obec nesťažovala, že všetko je len o plížení sa a vraždení nepriateľov strelnými aj ručnými zbraňami, (ktoré sú mimochodom na jedno použitie) hra strieda často tempo a niekedy pred hráča postaví aj logickú hádanku. A aj v hlavnej činnosti dokáže niekedy ubrať, aby nechala vyniknúť atmosféru a niekedy medzi vás pustí desiatky nepriateľov a vy budete mať plné ruky práce. Dôsledkom toho sú situácie, že máte plný inventár nábojov a lekárničiek, no aj tak sa strachujete, že vám to na prejdenie levelom nemusí stačiť, lebo neviete, čo vás čaká za rohom.
Tieto prvky sú podporené výborným vizuálnym spracovaním, pričom je dôraz kladený skôr na hru svetiel a tieňov, nakoľko technický výsledok hry nie je až taký okúzľujúci. Všetko opäť raz spískal neslávne známy idTech 5 engine, ktorý začína byť tak trochu postrachom hlavne v oblasti kvality textúr a ich doskakovania. K tomu je potrebné si prirátať aj divný pomer strán (2,35:1) v kombinácii s plávajúcou kamerou a nízkym FoV, ktorá mnohým hráčom nemusí robiť dobre. A je mi jedno, že sa autori ohradzujú filmovosťou, lebo jediné čo mi toto rozhodnutie prinieslo je zopár bolehlavov. (Na PC platforme sa však dá pomocou rôznych úprav všetko nastaviť.) Naopak, zo zvukových efektov a minimalistického ambientného soundtracku naskakujú tie správne zimomriavky, ktoré bičujú atmosféru do ešte vyššej úrovne.
Tých 14 hodín kampane považujte za minimum, nakoľko hra vás často prekvapí a tak budete často opakovať tie isté pasáže, no tentokrát už budete vedieť, kde ste spravili chybu. Hra totiž chyby neodpúšťa (o to viac na vyšších náročnostiach), no aj napriek svojej nemilosrdností je férová. Chce od vás iba to, aby ste pristúpili na pravidlá hry, ktoré znamenajú hromadu odstrelených hláv a podpálených tiel, kopu zbabelých útekov pred nepriateľmi. The Evil Within totiž nie je najstrašidelnejšou hrou na svete, no nekomfortný pocit tu spôsobuje skôr pohľad na ukazovateľ zdravia a náhľad do inventára pri strete so zmutovanými hordami, ktoré vašu existenciu odsudzujú na zánik. No to iba v prípade, že jej odpustíte zvolený engine a s tým spojené problémy a slabo rozvinutý príbeh, ktorý je prakticky iba koloritom toho, čo sa deje na obrazovke. Niekedy dosť naštve aj nie príliš šťastné rozmiestnenie checkpointov.
Informácie o hre
Žáner: akčná survival hra
Výrobca: Tango Gameworks
Distribútor v GB: Bethesda Softworks
Distribútor v SR: CENEGA
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk