Blackhole - Recenzia

Blackhole - Recenzia

Nevidím dôvod, prečo to hernej obci nevykričať hneď a z plného hrdla: České štúdio FiolaSoft vie, čo na hráčov zaberá. Na hardcore hráčov! Proste tých milovníkov poriadnej výzvy, ktorí si radi dopujú svoj um / skill, a radi sa k jeho dokonalosti prekopú holými rukami skrz žulu. Vedia totiž, že po všetkých tých mukách a neznesiteľnom martýriu ich čaká nevídaná zábava a príjemný pocit zadosťučinenia, keď tomu všetkému konečne prídu na kĺb. P.S. Áno, je to prípad Blackhole.

Taktiež by som rád hneď takto začiatkom na seba "doniesol", že mierne ľutujem, že sa mi titul Blackhole dostal do rúk ešte pred samotným vydaním, a to vo forme preview verzie. Tá mi totiž odkryla plnohodnotné posolstvo tohto počinu a ja som sa ho tak mohol slušne nabažiť už približne päť mesiacov dozadu. Je však rozdiel medzi nabažiť a prejesť, čo znamená, že vyššie slová nemajú implikovať sťažnosť na repetetívnosť alebo, nedajbože, návaly nudy. Majú len upozorniť na fakt, že moje výroky v zmieňovanom preview sú stále platné a popravde, keby jeho názov prepíšem na "recenzia" – nič by sa, de facto, nestalo.

"Veľa si požičiava, no ešte viac dáva..."

Posolstvo titulu sa nemení a stále ide o klasickú hardcore plošinovku, ktorá si toho veľa požičiava, no vo výsledku ešte viac dáva. To zahŕňa v prvom rade dostatočne veľkú výzvu, ktorá síce dokáže človeka priviesť až k šedinám, no o to nám, koniec koncov, ide, nie? Bavil vás Super Meat Boy, Spelunky alebo taký Rayman? Tu ste doma.

Všetko to stojí na kvalitnom dizajne svetovej úrovne. Ten ako taký pred vás vo väčšine prípadov stavia hru rýchlych prstov a umenia presného načasovania, ktoré pri Blackhole považujem za základný stavebný kameň. Je jasné, že z času na čas vám autori hodia pod nohy aj nejakú tú hádanku a vy pár minút povenujete problému zapojením šedej kôry mozgovej. Nemusíte sa ale báť, že by titul staval vyložene na nejakých sofistikovaných logických hádankách – skôr som to bral len ako také okorenenie tej neustálej rýchlej akcie, ktorej alfou a omegou je precíznosť a zmienené načasovanie. Bez týchto dvoch vás totiž čaká len smrť, reštart, smrť, reštart...

K tomuto cyklu vám dopomáhajú okrem vašej omylnosti všadeprítomné nástrahy nepriateľského sveta. Najlepšie na tom všetkom je, že tieto nástrahy len tak ľahko neokukáte, pretože ešte skôr ako už začnete ako-tak spolu fungovať v nejakej prijateľnej symbióze, otvorí sa vám ďalšia dimenzia, ktorej zákony nikdy nie sú rovnaké ako tej predtým. Od lávou posiatých jaskýň, cez laserové lúče v akejsi sci-fi knižnici, po odpadávajúce stalaktity v ľadovej krajine. Okrem výmeny nástrah však dochádza aj k prídavku nového herného prvku, ktorý so sebou prináša aj o trochu zmenenú hernú dynamiku. Hlavnou divíziou je rotácia herného prostredia, čo už iste väčšina z vás vie, no tiež je dobré spomenúť kladkový systém v prostredí džungle, alebo wall jump, ktorý prichádza na radu s príchodom do zmienenej zasneženej oblasti.

Po stránke hrateľnosti tu Blackhole skutočne nie je čo zásadné vytknúť. Stránku vyváženosti podľa mňa nemá zmysel rozoberať, keďže pri hardcore tituloch sa nezvykne často riešiť. Maximálne môžem spomenúť časové rozmedzia splnenia určitých úrovní, podľa ktorých môžete nadobudnúť trefnú predstavu, čo po stránke náročnosti tohto opisu môžete čakať. Keďže prvé úrovne dimenzií predstavujú len akési tréningy a zoznámenie s novým mechanizmom, zaberú vám v priemere zhruba dve až tri minúty na zozbieranie všetkých selfburnov (zberateľský prvok – k tomu sa ešte dostaneme). Postupne to ale naberá na grádoch a preto si pre finálne úrovne pokojne vyhraďte aj desiatky minút. Na skrz celou hrou sa tým pádom bavíme o slušných deviatich až jedenástich hodinách, pričom túto cifru po čase dokáže slušne natiahnuť ponuka "Challenge", ktorá ponúkne výzvy všetkého druhu.

Nízkorozpočtový Interstellar

Herný scenár v prípade Blackhole demonštruje cestu posádky vesmírnej lode Endera, určenej k uzatváraniu pre Zem nebezpečných čiernych dier. Samotné uzatváranie však autorom neprišlo pravdepodobne dosť atraktívne, a preto sa z vcelku rutinnej misie stáva misia samovražedná. Popravde ale nemáte moc na výber, keďže sa bavíme o nečakanom stroskotaní na mieste zvanom Entita, kde sa z vás, obyčajného nosiča kávy, postupne stáva pravý hrdina. Na vaše plecia sa prenáša všetka ťarcha a vy sa tak v sprievode umelej inteligencie, lode – Auriel – vydávate za záchranou stratenej posádky a nájdenia dostatku nanobotov, tzv. selfburnov na opravu zničenej lode.

Príbeh nepredstavuje žiadnu mysterióznu drámu v zmysle filmu Moon, ale naopak vzhľadom aj k svojej vizuálnej stránke využíva prevažne prvky humoru, ktoré dávkuje prostredníctvom dialógov medzi jednotlivými členmi stratenej posádky, tvorenú z väčšej časti veľkými menami československej YouTube komunity. Dodať k ním môžeme, že sa taktiež podieľali na tvorbe ich charakterov a vlastnom nadabovaní, ktoré sa oproti preview verzie výrazne zlepšilo a jediný, ktorý nám z partie vyčnieval (bohužiaľ, v negatívnom zmysle) bol Smusa.

Nakoniec zmienime možno jedno z najväčších možných negatív titulu, a to štýl humoru. Ešte raz hovoríme "možných" negatív, pretože humor je, samozrejme, čisto subjektívna záležitosť, no popravde nám osobne v tomto prípade moc nesadol. Hovoríme to ale z pozície, v ktorej komunitu let´s playerov nijak aktívne nesledujeme, tým pádom sme k samotným postávam žiadny vzťah ešte pred začatím hry vytvorený ani nemali. Čo je škoda, keďže nám prišlo, že štúdio FiolaSoft si na totmo vzťahu zakladá.

Tu finálne hlásenie, prepínam!

Pokiaľ pôjdete do Blackhole len s tým, že chcete svojho obľúbeného Selassieho / ATI-ho / Smusu / Naprosto Retardovaného vidieť, resp. počuť v hre – môžete, no nemusíte byť uspokojený. Prednosti titulu pramenia oveľa viac zo samotnej hardcore hrateľnosti a prítomnosť známych mien, i keď im hra poskytuje dostatok priestoru, považujte len ako istý bonus. Do stĺpca BONUS si tiež môžete pripísať soundtrack, ktorý aj pri nekonečnom opakovaní nejakej pasáže dokáže zaujať a minimálne teda nezačať liezť na nervy, čo u plošinoviek takéhoto typu býva často problém. Pochváliť si určite zaslúži aj technická stránka, ktorá síce v čase vydania trochu pokrivkávala (občasné frame dropy a pády hry), no po drobnej a rýchlej aktualizácii už ide všetko tak, ako má.

Zrátané, podčiarknuté: Blackhole síce nemôžeme odporučiť všetkým, no rozhodne môžeme povedať, že ide o plošinovku svetovej úrovne, ktorá ešte aj do budúcna toho môže veľa ponúknuť prostredníctvom rôznych výziev. K tomu si prirátajte skvelú štylizáciu, zmienený soundtrack, dostatočnú výzvu a vyjde vám, že aj napriek prítomnosti pár drobných záporov ide o skvelý počin, ktorému nie je čo vytknúť. Pre všetkých milovníkov hardcore plošinoviek rozhodne povinnosť.

Informácie o hre

Game Cover GameExpres.sk - predaj hier - hry pre PC a konzoly
Blackhole
Platforma: PC
Žáner: Hardcore plošinovka
Výrobca: Fiolasoft
Distribútor v SR: Playman
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Playman
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

80%
 
"Čierne diery už nie sú záhadou! Skrývajú zábavu v náročnosti!"
Klady
  • štylizácia a s ňou spojitá atmosféra
  • náročnosť
  • soundtrack a dabing
Zápory
  • sčasti humor
  • občasné bugy
korekcia: Nikoleta Janková

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk