Ak ste ešte nepočuli o Pillars of Eternity, kickstartovanom projekte, ktorý sľuboval návrat ku koreňom klasických Infinitiy Engine hier, je čas zbystriť pozornosť. Je totiž krásnou ukážkou toho, že herný priemysel nie je len o zarábaní peňazí, ale aj o tvorbe niečoho, na čo bude herný vývojár hrdý. Projekt nazbieral niečo cez 4 milióny dolárov od 77 000 „backerov“, čo ukázalo investorom, že staré dobré izometrické RPG-čka ešte nevymreli.
Pillars of Eternity sa drží starého modelu hier, ako Baldur’s Gate, Icewind Dale, Planscape Torment a myslím, že sa nikto nenahnevá, keď spomeniem aj staré Fallout a Fallout 2. Základom týchto hier bolo niekoľko pilierov tak komplexných, že dnešné hry by mohli závidieť. Prvým pilierom bol príbeh, ktorý pozostával nie len z hlavnej zápletky a tých vedlajších, ale aj z vytvorenia celého sveta, histórie, kníh, malých príbehov, a pravidiel – zákonov. Dá sa povedať, že každé dnešné kvalitné RPG ponúka to isté, no veľkosť obsahu pri týchto hrách bola enormná a prepletená.
Druhým pilierom bola tvorba postavy, ktorá umožňovala úzku kostumizáciu najrôznejších aspektov, ktoré počas dobrodružstva využije, nie len čo sa týka boja, ale aj hádaniek, dialógov a rôznej interakcie so svetom. Známa bola aj tým, že každý bod, ktorý ste zadali do vašich atribútov bol nesmierne cenný, preto ľudia trávili (a do dnešnej doby mnoho ľudí aj trávi) tvorbou postavy niekoľko hodín. Tretím pilierom bol pravdaže súbojový systém, ktorý bol neúprosný. Hádzanie „virtuálnymi kockami“, využívanie každej schopnosti, či určovanie formácií vašej skupiny bolo natoľko dôležité, že pokiaľ ste to odflákli, mohli ste načítať poslednú uloženú hru a ísť odznova… asi tak dvadsaťkrát.
Ach tie časy… ktorý RPG hráč by na ne nespomínal rád, že? Tak si zaspomínajte znovu, pretože Pillars of Eternity ponúka presne to, čo ste zažívali pätnásť až dvadsať rokov dozadu. Približne 80 hodín, ktoré vás nepustia od obrazovky, či už ide o konverzácie s neskutočne prepracovanými postavami, súboje, ktoré budete opakovať stále dokola, kým ich nevyhráte, porovnávanie štatistík pri zbrojení vašej partie, hľadanie pascií a tajných chodieb v najtemnejších kobkách.
Je pri tom očividné, že titul neosloví každého hráča. Je určený presne pre ľudí, ktorí na týchto tituloch vyrastali, nie pre mladšie obecenstvo, ktoré si zvyklo na quest marky, stručné a výstižné konverzácie, akčný gameplay a lineárne smerovanie progresu hry. Priznám sa, že občas som aj ja mal problém naladiť sa späť, či už šlo o čítanie siahodlhého textu, zisťovania pravidiel hry, ktoré som v konečnom dôsledku musel „gúgliť“, alebo samotné hľadanie bočných príbehov v meste plnom najrôznejších postáv. Hra ma nedržala za ručičku, ako tomu dnes býva zvykom, čo môže mať za následok aj to, že budete potrebovať viac psychickej energie, a tú nie každý po dni v práci/škole má nazvyš.
Príbeh sám o sebe je tak komplexne spísaný, že hoci má hlavnú príbehovú líniu, budete potrebovať približne 20 hodín čistého času, aby ste pochopili „vo-co-go“. Ako som už spomenul, svet je nesmierne komplexný, má v sebe implementovanú históriu a pravidlá správania sa, čo vám bude chvíľu trvať naštudovať. Ďalší rozmer pridáva jedna z hlavných príbehových čŕt – čítanie duší, schopnosť, ktorou bol obdarený váš hlavný hrdina. Vďaka tejto schopnosti môžete čítať osudy duší ostatných postáv a v podstate neviete, či sa jedná o nedávnu minulosť, alebo dávne minulé životy. Až po pochopení, či namemorovaní stručnej histórie budete schopní ako tak začleniť tieto mini-príbehy do obrovskej mozajky časovej línie. Je jasné, že všetok text čítať nemusíte, no sila Pillars of Eternity sa schováva práve v príbehu a bola by škoda ho ignorovať. Spoilovať ďalej ale už nebudem.
Čo by to bolo za oldschool-ové RPG, keby sme si nemohli vytvoriť bandu dobrodruhov a vyzbrojiť ich po zuby zbraňami, kúzlami, schopnosťami a škálou jednorázových flaštičiek, či pergamenov… Obsidian si povedal, že keď už robia RPG podľa svojho gusta, urobia si aj vlastné pravidlá. Hra nevyužíva koncept DnD, čo je na jednej strane fajn pre nových hráčov, na strane druhej sa pripravte aj vy, ostrieľaní „dí-en-dí-čkari“, že sa budete musieť učiť nové veci. Paradoxne, aj keď sa to nezdá, je systém pravidiel jednoduchší na pochopenie. Stále máme základné atribúty, ktoré modifikujú tie bočné (napr. Might modifikuje silu útoku atď), traity, ktoré umožňujú užšiu špecializáciu na zbrane, bojové štýly, obranu a pestrú škálu kúziel a schopností, ktoré budete využívať neustále, no opatrne.
Zbrane, brnenie, prstene, retiazky, a iné módne doplnky zase určujú, koľko toho znesiete, koľko neznesie váš oponent a ako často tým mečom teda môžete máchať. Každú schopnosť a kúzlo môžete využívať len niekoľkokrát za súboj, alebo deň a rozdelenie indikátora života do dvoch kategórii pridáva ďalšiu vrstvu, čo sa týka rozhodovania. Vaše postavy majú určitý počet životov, ktoré, keď sa minú, zomriete. Druhý stat, takzvaný „endurance“, je oveľa nižší a keď počas súboja dosiahne nulu, je postava vyradená zo súboja. A aby toho nebolo málo, vaše postavy sa časom unavia, čo má negatívny následok (a.k.a. Debuff) na ich výkonnosť. Preto budete musieť čas od času odpočívať, buď v miestnej krčme, alebo na výletoch pomocou stanovania. Problém je, že zápaliek a dreva máte len limitovaný počet, takže si nemyslite, že po každom súboji si oddýchnete a spravíte kotlíkový guláš.
V samotných dungeonoch to častokrát ani možné nebude, takže budete odkázaní na to, že určité kúzla bude potrebné použíť len vo výnimočných situáciach. Je síce možné vrátiť sa späť do mesta, vyspať sa a nakúpiť, no je to zdĺhavé a budete mať pocit, že podvádzate. Na druhej strane, hra to od vás niekedy priamo žiada. Stretnete sa s príliš silnou partou nepriateľov, ktorú neviete zničiť? Nevadí, pokiaľ ste čo-to investovali do plíženia, môžete ich obísť. Vedie úzka chodbička do obrovskej miestnosti s veľkým počtom nepriateľov? Využite ju, postavte svoj tank dopredu a spamujte obranné kúzla o sto šesť, zatiaľ čo zbytok party opráši kuše, pušky a luky, na ktoré síce nie sú špecializovaní, ale občas niečo trafia. Týchto situácií bude mnoho, na rôzne situácie sa budete musieť rôzne pripraviť, pri čom až neskôr pochopíte, že vy nepodvádzate, ale hráte titul tak, ako zamýšlali tvorcovia. A to v dnešných hrách chýba.
Zaujímavým spestrením je aj vaša pevnosť, ktorú môžete vylepšovať a v podzemí ukrýva spleť kobiek a nástrah. Jedná sa o bočné mechaniky, ktoré vám predĺžia hraciu dobu, poskytnú pocit domova vo svete a pridajú na plecia pár ďalších starostí. Každopádne sa jedná o pridanú hodnotu, ktorú do sveta Obsidian zakomponoval. A povedzme si narovinu. Kto by nechcel mať vlastnú pevnosť vo fantasy svete?
Grafická stránka hry je na dnešné pomery dosť nezvyčajná. Na jednej strane sa jedná o 2D izometriu, v dnešnej dobe takmer nevyužívaný model, na strane druhej je titul prekrásny a čo sa týka textúr samotných, ostrý. Využitie našlo aj množstvo efektov, ktoré robia svet živším a pozoruhodne dobre pasujú aj 3D postavy. Takýto typ grafiky pravdaže prináša aj negatíva. Kvôli nemožnosti rotácie kamery a rôznym grafickým efektom, ktoré rozžiaria obrazovku, je niekedy nemožné odsledovať priebeh súbojov, či všimnúť si určitý objekt. Pri tvorbe postavy je vidieť nízku kvalitu charakterov a nemožnosť užšej vizuálnej kostumizácie. S vyhraním, čo sa týka vzhľadu vašej postavy, sa teda môžete rozlúčiť, možností je žalostne málo.
Stránka zvuku tiež nie je dokonalá. Hudba je, hoci atmosferická, rýchlo zabudunuteľná a občas nesedí do danej lokácie. Jedná sa síce o osobné preferencie, avšak s istotou sa nejedná o hudbu porovnateľnú s Divinity: Original Sin. Zvukové efekty, ako by z „ucha vypadli“ starým Infinity hrám, vrátane zvukov zbraní, divných slov znejúcich pri kúzlení, ako aj cvakaní pri úspešnom vyradení pascí. Toršku zamrzí, že nie je titul plne nahovorený, no čiastočne to je pochopiteľné pri toľkom texte a udržaní si atmosféry starých odschooloviek. Hlavné príbehové questy pravdaže nahovorené sú (hoci nie vždy), no pôsobí trošku mätúco, keď sa v texte nachádza aj narátor, ktorý nahovorený nie je. Na druhej strane dodáva „bonusový text“ väčšiu atmosféru do konverzácií a vkladá do postáv viac života. Je len škoda, že budete nútení pri nahovorených sekvenciach narátora preskakovať, alebo čítať text s ním na dvakrát.
Aký je teda Pillars of Eternity v konečnom dôskedku? Je zrejmé, že sa nejedná o hru, ktorá ulahodí každému. Skôr sa jedná o titul určený pre užšiu skupinu hráčov, ktorí si hru užijú viac, ako ktorékoľvek iné RPG tituly. Je šitý na mieru všetkým ľudom, ktorí milovali Baldur’s Gate-y a hry im podobné a chcú si zahrať niečo, čo im staré časy pripomenie. V tomto smere neexistuje lepší titul. Pre ľudí, ktorí obľubujú akčnejšiu stránku RPG hier, hra neulahodí. Komplexnosť u nových hráčov môže spôsobiť ťažkú frustráciu a enormné množstvo textu bez vodenia za ruku mnoho ľudí odradí. Pillars of Eternity je skrátka hrou pre hard-core RPG fajnšmekrov. Otázkou ale ostáva, či ním ste aj vy.
Informácie o hre
Pillars of Eternity 2015
Nechajte si učarovať svetom, kde voľby, ktoré urobíte a cesty, po ktorých sa vydáte, určujú váš osud. Obsidian Entertainment, autori Fallout: New Vegas a South Park: The Stick of Truth spoločne s Paradox Interactive predstavujú Pillars of Eternity.
- Platforma: PC
- Žáner: Izometrické RPG
- Výrobca: Obsidian Entertainment
- Distribútor v GB: Paradox Interactive
- Distribútor v SR: CENEGA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA