Pikes Peak, Monte Carlo, ale aj skoky na zasnežených fínskych cestách či vyprahnuté peklo u protinožcov. Keď som si prvýkrát čítal informácie o novej pretekárskej hre zo sveta rally, neskrýval som nadšenie. Už sa mi totiž zajedalo stále sa vracať k obľúbeným titulom zo série Dirt alebo nebodaj Colin McRae. Nová herná séria krytá menom ďalšieho legendárneho rally pretekára, vytvorená štúdiom s dlhou históriou automobilových a motorkárskych hier. Čo sa na tom dá vôbec pokaziť?
Za týmto titulom stojí taliansky developer menom Milestone S.r.l., ktorý fanúšikov silných motorov už potešil napríklad hernou sériou MotoGP alebo hrami zo sveta WRC. Takisto stojí za motorkárskou hrou Ride, ktorú som mal možnosť recenzovať ešte minulý rok. Hoci ma Ride: Game úplne neočaril a odniesol si domov známku 3/5, nešlo o zlú hru. Preto som ku Sebastien Loeb Rally Evo pristupoval síce s nadšením, ale aj s dávkou skepsy a dával som si pozor na všetky maličkosti, ktoré mi pri predošlých hrách od tohto štúdia prekážali.
Ťažké začiatky a sláva reštartom
Nepovažujem sa síce za toho najlepšieho pretekára, ale v rozličných tituloch mám odjazdených už tisíce hodín. Bez prílišného vychvaľovania môžem napríklad povedať, že v dobách najväčšej slávy pôvodného titulu Trackmania som sa dlhodobo držal na priečkach od 3- do 5-tisíceho miesta, čo bol veľký úspech. Bola to prvá, naozaj súťažná hra zameraná na schopnosti hráčov a nie na tuning vozidiel. Preto som bol nadmieru prekvapený, keď som sa po stiahnutí takmer 30GB súborov, nastavení ovládania a vzhľadu, výbere tímových mien a vizuálov ocitol po prvých 30 sekundách šoférovania s autom zapichnutým v priekope pri ceste. Ďalších 30 minút frustrácie, množstvo spotrebovaných „flashbackov“, ktoré umožňujú vrátiť auto späť v čase, a začať tak napríklad brzdiť skôr, rad úplných reštartov a konečne som sa dostal do cieľa v jednom kuse. ALE NA 3. MIESTE!? Niečo tu nehrá…
Nastavenia a spása menom volant
Prvá vec, ktorú som ešte v hre spravil, bolo skontrolovanie všetkých nastavení. Čo sa tých týka, je ich požehnane, takže aspoň týmto si ma zatiaľ Loeb získal. Prestal som si tak veľmi dôverovať a pozapínal som niektoré šoférske pomôcky ako ABS, pretekársku stopu a kontrolu stability a skúsil som prvý pretek opakovať. O čosi lepšie, s odratými ušami na prvom mieste, ale stále sa mi zdalo, akoby sa auto nesprávalo podľa toho, čo mu na klávesnici prikazujem. Vybrakoval som teda krabicu so starými hernými perifériami a konzolami a našiel staručký volant s pedálmi značky SpeedLink určený pre PS2. Pár minút nutných na zžitie sa s kúskom hardvéru, ktorý som nikdy nejako často nevyužíval, a zrazu som bol schopný prísť do cieľa s náskokom päť a viac sekúnd. Neviem síce, prečo to tak je, ale Rally Evo si doslovne pýta ovládanie cez volant a klávesových hráčov čaká, aspoň podľa môjho názoru, iba sklamanie a reštarty.
Lepší volant, lepšie časy?
Keď som už bol schopný predriftovať a preskákať cez prvých pár tratí a volant sa osvedčil, prečo neskúsiť kvalitnejší výrobok? Najprv som zisťoval, či niektorý z mojich známych na sociálnych sieťach nevlastní nejaký novší volant, nanešťastie takmer nikto z môjho okolia buď nie je až taký fanatik do pretekárskych hier, aby vlastnil kvalitný volant a pedále, alebo je naopak až takým fanatikom, že bez nich nedokáže týždeň či dva prežiť. Šťastie sa na mňa nakoniec usmialo v podobe kúsku od spoločnosti Logitech, model G920 Driving Force. Nebudem v tejto recenzii nejako príliš ospevovať tento kvalitnou kožou potiahnutý volant, kovové pedále a prídavnú radiacu páku, o nich si budete môcť už čoskoro prečítať hardvérovú recenziu, ale tam, kde som predtým získaval náskok pár sekúnd, to boli zrazu desiatky. Okamžitá odozva, ergonomický dizajn a optimalizácia pre túto hru sa naozaj podpísali na lepšom zážitku.
Vizuálna stránka hry
Keď som sa už dostatočne posťažoval na veľké ublíženie môjmu egu, radšej spomeniem niečo o krásnych prostrediach, namakaných modeloch áut a realistických fanúšikoch stojacich popri tratiach. Teda, spomeniem niečo o ich absencii. Nechápte ma zle, Rally Evo nie je škaredá hra, na najvyšších detailoch si drží svoju latku oproti titulom zo súčasnej generácie. Hneď ako som ale znížil niektoré nastavenia, pretože sa mi zdalo, akoby hra nebežala plynulo, okamžite mi do očí udrelo množstvo hranatých a zubatých textúr so strašidelne nízkym rozlíšením. Tieto päste na oko sa týkajú hlavne nápisov na autách, ale pokiaľ neplánujete jazdiť iba s pohľadom z kokpitu a pri pretekoch viacerých áut mať zatvorené oči, sa im jednoducho nevyhnete. Naposledy som také textúry videl niekedy v dobách Need for Speed II SE, a to už je pekných pár rokov.
Autá, trate a herné módy
Odhliadnuc od náterov, ktoré na automobily nanášal nejaký umelec so štikútkou pomocou pravítka, sú modely áut celkom pekné a ich ovládanie aspoň také blízke skutočnosti, ako môže povedať niekto, kto v reálnom svete jazdí na malom aute s výkonom 70 koní. Hneď ako som jednému autu venoval viac ako dve trate, bol som schopný odhaliť väčšinu nedostatkov, ktorými trpí, alebo, naopak, zistiť, kde si môžem viac dovoliť. Z tratí som si veľmi obľúbil napríklad snežné brodenie vo Fínsku, aj keď mojou srdcovkou stále ostáva pretek do vrchu na Pikes Peak. Ďalej sa dá pretekať na rally tratiach v Anglicku, Švédsku, Austrálii, Taliansku či v Monte Carle, takže obľúbený povrch si nájde každý.
Určite som uvítal aj nočné jazdenie, keď sa okolo auta mihajú stromy na jednej strane, priepasť na druhej a všetko sústredenie v tej chvíli patrí hlasu navigátora a tomu, čo sa ukáže za ďalšou zákrutou. Čo ma istý čas hnevalo a nevedel som tomu prísť na chuť, je mód Rallycross, keď je na jednom okruhu, pozostávajúceho z asfaltovej a prašnej časti, viacero áut. Umelá inteligencia v tejto hre, to sú čistí samovrahovia, ktorí očividne nevedia, na čo sú tie sklíčka, rozsvecujúce sa na červeno, na zadku auta. Ak som si totiž dovolil pred zákrutou alebo prekážkou pribrzdiť a neriešiť spomaľovanie až na poslednú chvíľu, takmer vždy som bol zozadu nabratý počítačovým súperom. Hlúpym na všetkých takýchto situáciách bolo, že vo väčšine prípadov skončilo moje auto natočené opačným smerom a súperovo (ktorý sa určite škeril na celé ústa) na pódiu víťazov.
{embed_video }
Rally prvky, kariéra a Loeb experience
Nebola by to ale správna rally hra, keby v sebe neukrývala tradičné prvky rally. Tým mám na mysli napríklad hlas navigátora, nutnosť opravovať si auto po náročných etapách a takisto rozdelenie vozidiel do viacerých tried. To znamená, že do garáže mi v krátkom časovom slede pribudli okrem základného Peugeot 205 aj rally ikony ako Lancia Fulvia, Toyota Corolla či Subaru Imprezza. Všetky veľké ikony zo 70., 80. aj 90. rokov si našli cestičku do ponuky, hoci z celej hry je cítiť silné zameranie na značku Citroën, s ktorou Sebastien Loeb zažil tie najlepšie okamihy svojej kariéry.
Apropo, keď už spomínam tieto okamihy, môže ich zažiť každý hráč tohto titulu, v nadpise spomínanom Loeb Experience. Tieto preteky sa odomykajú postupne, počas prechádzania kariéry, ktorá je naozaj dlhá a rozmanitá. Nanešťastie som mal po istej dobe pocit, akoby práve jej rozmanitosť mala za následok jej jednotvárnosť, ako tomu bolo aj v titule Ride. Hra totiž nikam hráča netlačí, stačí si požičať, alebo kúpiť vozidlo a hneď sa dajú jazdiť všetky trate proti súperom z rovnakej triedy.
Celkový pocit z hry
Keď som si na Rally Evo zvykol, odhalil systém za náletmi súperov na rallycross tratiach a zžil sa s volantom, veľmi rýchlo som si uvedomil, že si odo mňa tento titul nepýta nič navyše. Neviem ako iní, ale mňa po hodine vždy prestalo baviť počúvať navigátorov hlas a točiť volantom raz doprava, raz doľava. Áno, autá sú fajn, ale po čase moja chuť odomykať stále ďalšie vozy do mojej digitálnej garáže akosi opadla. Trate sú príjemné a dá sa na nich, až na pár výnimiek, vyblázniť, ale po prvých pár hodinách som mal pocit, akoby som už všetky prešiel tisíckrát. Možno za tým bol aj fakt, že autá sa dajú za menšiu čiastku zapožičať a mohol som si tak takmer okamžite vyskúšať všetky trate, ktoré ma zaujímali. Množstvu hier lineárnosť ubližuje, ale Rally Evo sa jej vyhlo až tak, že prešlo na tú temnú stránku voľného postupu, kde chýba akákoľvek motivácia pokračovať.
Keď sa už človek naučí na malé výstrednosti v ovládaní tohto titulu, nie sú potrebné už ani flashbacky, ktorými sa dá vrátiť čas. Ešte teraz si napríklad pamätám moje prvé stretnutie s touto hernou funkciou v sérii Dirt, keď som takmer každú trať opakoval do zblbnutia, a za jej pomoci naprával akékoľvek chyby, či spomalenia, len aby som zlepšil výsledný čas o pár desatín či stotín. Sebastien Loeb Rally Evo ma k ničomu takému nevyhecovalo a so smútkom môžem povedať, že už pár hodín po skončení mojich pretekárskych posedení som si nevedel spomenúť na žiaden výnimočný moment.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Sebastien Loeb Rally Evo 2016
Meno. Legenda. Jedna z najviac strhujúcich pretekárskych výziev na svete. Štyri kolesá. To sú prísady, z ktorých štúdio Milestone uvarí svoju prvú značku venovanú autošportom, ktoré hráča vrhnú do sveta pretekov spolu s jednou z najikonickejších postáv v histórii tohto športu: Sébastienom Loebom.
- Platforma: PC
- Žáner: Rally
- Výrobca: Milestone
- Distribútor v SR: COMGAD
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: COMGAD