Thimbleweed Park - Recenzia

Thimbleweed Park - Recenzia

Kráľovský žáner klikacích adventúr zažíva od začiatku tohto storočia veľmi zlé časy. Doby, kedy podobné hry vychádzali na dennej báze a prinášali jeden klenot za druhým, sú podľa všetkého už nenávratne preč a prežívajú len v mysliach verných fanúšikov. Svet sa zmenil, všetko sa nejako zrýchlilo, hráči už pri hrách nechcú toľko premýšľať, chcú totiž dostať okamžitú frenetickú zábavu, a takýto trend point-and-click adventúram ani náhodou nepraje.

Existuje meno, ktoré tento druh hier preslávilo azda najviac. Ron Gilbert, tvorca nezabudnuteľných titulov, ako Day of the Tentacle, Maniac Mansion alebo Monkey Island. Ten sa svojho času zapríčinil obrovskou mierou o to, prečo bývavali „klikačky“ jedným z najobľúbenejších žánrov a prečo mu dnes vlastne hovoríme kráľovský. I ten ale skôr či neskôr podľahol tlaku vývoja a svoje zameranie zamenil z detských na edukačné tituly. Ruku na srdce, niet sa jemu a ani nikomu inému čo čudovať, nakoľko časy adventúram jednoducho nepriali.

Všetko ale zmenil príchod Kickstartera, služby, pomocou ktorej môžu tvorcovia vyzbierať peniaze priamo od fanúšikov a spraviť hry, po ktorých hráči i oni samotní túžia a to bez starostí o to, či sa hre bude dariť medzi širokou verejnosťou. Gilbert po 24 rokoch prichádza s novou hardcore adventúrou Timbleweed Park, ktoráje úžasným počinom, nádherným návratom do minulosti, inteligentným titulom a jasným dôkazom, že ľudia takéto hry stále milujú.

Na začiatku hry sa stane brutálna vražda a na miesto činu prichádzajú nezávisle od seba dvaja detektívi, Reyes a Ray, ktorí na seba už od prvého momentu zazerajú s určitým opovrhnutím. Aj keby sa mohlo zdať, že hlavným námetom hry je vyšetrovanie, po prvej kapitole sa ukáže, že dej nie je taký priamočiary. Tá mŕtvola, koniec koncov,nikoho ani tak nezaujíma. Reklamný slogan hry:„V Thimbleweed Park bude pre vás mŕtvola tým najmenším problémom.“teda treba brať doslovne.

Hra je založená na prechádzaní prostrediami, dialógoch, zbieraní rôznych vecí a ich používaní na správnych miestach. Začiatok sa síce nesie v komornejšom duchu, no nebude trvať dlho a hra sa vám úplne otvorí, a to vravím fakt úplne. Thimbleweed Park je akýmsi otvoreným svetom, kde sa môžete túlať hneď, ako vám to príbeh dovolí. Rozšíri sa vám aj množstvo hrateľných postáv a k detektívom Reyesovi a Rayovi sa pridá mladá programátorka Dolores, vulgárny klaun Ransome a duch.Medzi týmito postavami si môžete voľne prepínať.

Každá z postáv je nejakým spôsobom prepojená a ani nie tak minulosťou ako momentálnymi záujmami, pričom je skutočne fascinujúce,ako to všetko Ron Gilbert vymyslel, navrhol a vytvoril, aby to dávalo zmysel. Nechýbajú vynikajúce rozhovory, skvelé hlášky, výborný, a v prípade Ransoma dokonca až hrubozrnný, humor a pre adventúry typické bláznivé situácie. Znamenitá je atmosféra všadeprítomných konšpirácií, pochybností a všeobecnej nevery voči ostatným. Tvorcovia hry sa nechávali počuť, že ich hlavnou inšpiráciou boli seriály Twin Peaks a Akty X, čo je hneď vidieť. Hra seriály nevykráda, skôr spracováva ich motívy svojím spôsobom a dodáva im originálny nádych.

Takéto adventúry boli často kritizované za to, že riešenia problémov si vyžadovali rôzne nelogické kombinácie, na ktoré prišli len tí majúci až priveľmi pokrútené mozgové spojenia. Thimbleweed Park ide na to úplne inak.Drvivá väčšina z nich má základ v úplne logickom vysvetlení a aj keď sa našlo niekoľko situácií, pri ktorých som si povedal: „Ale však toto nie je fér!“, vo väčšine prípadov som si len buchol hlavu o stôl, pretože mi taký logický krok nenapadol. Hra stavia na logike, čím nestráca na náročnosti. Tak by to malo stále byť.

Hra doslova vyžaduje, aby ste pozorne načúvali, zapamätali si postavy a to, čo hovoria, lebo sa k nim budete často vracať, aby vám poskytli veci potrebné navyriešenie situácií. Zároveň musíte mať oči na stopkách a nebrať do inventára všetko, nakoľko sa vám môže ľahko zaplniť zbytočnosťami, ktoré nikdy nevyužijete. Thimbleweed Park vám umožňuje vziať mnohé, no len zlomok z toho skutočne využijete.

Aj keď je hra skutočne výborná, príbehom upúta a nepustí, graficky je na vyššej úrovni než väčšina pixel artových hier, dabing je úplne perfektný (Ransom si jednoducho berie každú scénu pre seba) a hudobne nádherne dokresľuje celkový obraz, je niekoľko vecí, ktoré sa mi na hre až tak nepáčili, respektíve,u mňa nefungovali tak, ako by si tvorcovia možno priali.

Hneď na začiatku môžete ovládať oboch detektívov,a tak som s nimi po jednom kráčal z miesta na miesto, až kým som nezistil, že to nie je potrebné.Chyba lávky. Postavy sa vôbec nevnímajú, ako keby sa ani nevideli. Komunikujú, len keď si predávajú veci, no inak sa správajú, ako keby boli pre seba len vzduch. To dosť zamrzí, nakoľko hra doslova kričí, že chce, aby boli osudy postáv viac prepletené, aby bolo pozadie postáv hlbšie a aby sa interakcia medzi postavami zmohla na viac, než len na obyčajné: „Thank you.“

Ak máte viac hrateľných postáv pri sebe, uvedomíte si, žemožnosť ľubovoľného prepínania medzi nimi len sekunduje hrateľnosti ako jedna z jej prvkov, no nedokáže z potenciálu vytrieskať viac.Aj z toho dôvodu mi prišiel koniec hry zvláštny.Zrazu sa všetci stretnú na jednom mieste a začnú spolupracovať, ako keby boli najlepší kamoši, pritom však hru môžete zahrať aj tak, že sa niektoré postavy dovtedy ani nestretnú.Ron tu jednoznačne doplatil na prekombinovanosť, ktorú si nedokázal ustrážiť.

Celkom dosť ma otravovali neustále narážky na predchádzajúce tituly, ako napríklad na spomínaný Maniac Mansion či určité druhy vtipov, ktoré sú dnes už otrepané (napr. vo vypätej situácii hrá nervydrásajúca husľová hudba a postava zrazu povie, prečo pri takých situáciách stále počuje tú istú melódiu). Pachuť v ústach mi zanechal aj samotný koniec, nakoľko pointa ma priveľmi neohúrila a nie preto, že by som ju odhalil predčasne, ale preto, že nie je z tých najoriginálnejších. V hre taktiež existuje niekoľko pasáží, na ktoré sa ako keby z konečného hľadiska nejako pozabudlo. Čo sú to signály? Načo vlastne slúži „Secrit meeting“ a čo je úlohou toho spoločenstva? Prečo sa šéf skupiny objavil na obrazovke len raz?

Naše hodnotenie

Ron Gilbert sa vracia vo vynikajúcej forme! Jeho prvá klasická adventúra po rokoch, Thimbleweed Park, spĺňa najvyššie kritériá žánru a milovníkov takýchto hier uspokojí kráľovsky.Hra neobsahuje nezmyselné kombinácie, ale náročnosť stavia na logických situáciách.Nie je však dokonalá, keďže sa časom trochu stratí v prekombinovanosti, no to by pre vás nemalo byť prekážkou. Ak do nej pôjdete, odmení sa vám parádnym príbehom, skvelými postavami a relaxačnou hudbou. Thimbleweed Park je ďalším jasnozrivým dôkazom, že z Kickstarteru stále môžu vzísť nezabudnuteľné klenoty.

Klady

  • bohatá hrateľnosť stavajúca na logike
  • dĺžka atakujúca 20 hodín
  • výborné postavy a dabing
  • skvelo fungujúci príbeh
  • príjemná hudba
  • krásny artštýl

Zápory

  • niekoľko nedotiahnutých častí príbehu i hrateľnosti
  • určité vtipy a narážky až priveľmi tlačia na pílu
  • absurdná pointa a koniec

Informácie o hre

Thimbleweed Park

Thimbleweed Park 2017

V Thimbleweed Park je mŕtve telo vašim posledným problémom. Prepínajte medzi piatimi postavami a odkryte tajomstvá mesta v tejto modernej mysterióznej adventúre.

  • Platforma: PC
  • Žáner: poin-and-click adventúra
  • Výrobca: Terrible Toybox
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Terrible Toybox

Trailer GameExpres.sk

Korekcia: Simona Beňová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Odber noviniek

Gamesite.sk
Zoznam.sk