Tak, a máme to tu. Špionážne RPG od Obsidian Entertainment sa nám po preview prezentuje vo svojej plnej kráse. Otázkou však je, či táto krása bude ako umelecké dielo škôlkara, alebo da Vinciho.
Pôvodne mala táto hra vyjsť už v prvej štvrtine roka 2009, no vydanie sa posunulo o celý jeden rok. Nie je jasné, prečo sa tak stalo, no jeden z vývojárov hry tvrdí, že hre sa od začiatku menilo jej vedenie a design, kvôli čomu mala byť radšej zrušená. Osobne si myslím, že na samotnej hre vidieť rôzne tímy, čo vo výsledku kvalite veľmi neprospieva, ale nebudeme predbiehať. Alpha Protocol je špionážne RPG (to je vlastne uvedené aj v kompletnom názve hry) z pohľadu tretej osoby. Chopíte sa role Michaela Thortona, vysokého mládenca, aj keď osobne som videl už aj sympatickejšie charaktery (okrem iného, aj v tejto hre). Mimochodom, Alpha Protocol je názov tajnej spoločnosti (nevie o nej ani CIA), ktorá rieši rôzne prípady po celom svete a vlastní „to najlepšie, čo doma máme“ (čítaj ako: najlepších agentov sveta). Zo začiatku v podstate ani neviete, kto ste, prečo ste do Alpha Protocolu prišli, a čo je váš cieľ, no postupom času vám hra tieto fakty podkladá, vďaka čomu sa sympaticky skladá celá mozaika príbehu. Ten vám popisovať nebudem, pretože tvorí dosť podstatnú časť hry, lenže nie v pravom slova zmysle. Alpha Protocol podáva príbeh ako obyčajnú, predpísanú dejovú linku, ktorú postupom hry dotvárate svojimi akciami a rozhodnutiami. Máte tak vo svojich rukách, kto bude váš priateľ, kto nie (aj keď, veriť sa tu nedá skoro nikomu) či koho zabijete. Vďaka tejto rozmanitosti ponúka hra niekoľko koncov, ktorých je tu naozaj požehnane. Ako som spomínal, táto hra je RPG. Teda (ako stále), získavate skúsenosti, vďaka ktorým postupne levelujete a získavate body, ktoré využijete na vylepšovanie schopností, ako napr. zručnosť so zbraňami, zakrádanie, odolnosť atď. Možností, kam poctivo vybojované bodíky umiestniť je naozaj veľa. Okrem toho si na začiatku hry vyberiete svoju minulosť, a teda či ste pracovali pre CIA ako tichý záškodník, na voľnej nohe ako „Rambo“, či ako vojak alebo tehnický expert. Podľa toho sa vám na začiatku rozdelia body do určitých oblastí, ktoré s vybranou minulosťou súvisia.
V Alpha Protocol ale chýba jedna vec, ktorá k RPG neodmysliteľne patrí (aj keď, uznávam, niektoré hry z tohto žánru ju nemajú, druhé naopak ju majú prepracovanú až príliš), a to je úprava charakteru. Môžete si akurát vybrať pokrývku hlavy, farbu očí, typ vlasov a brady a okuliare. Posledne spomínanú vec by som osobne odporúčil, lebo oči hlavného hrdinu hry sú snáď až odpudivé. Myslím si, že úprava charakteru by sa tu hodila, ale čo už. Poďme ale ešte späť ku „talentovému stromu“. Možno si pamätáte, ako som v preview spomínal, že jeho využitie, resp. prenesenie utratených bodov do hry bolo zatienené tým, že ste mohli každého postrieľať a bol pokoj. Neviem, či stihli za mesiac (kedy bola preview verzia vydaná) chlapíci z Obsidianu urobiť kus práce, alebo sa stal zázrak, ale teraz sa bez vylepšovania svojich schopností už nezaobídete. Ak si napríklad dáte body do presnosti s pištoľami, nebude problém zabiť ňou ani plne ozbrojeného protivníka so samopalom. Taktiež získavate rôzne schopnosti, ako „vycítenie“ nepriateľov na diaľku, tichý šprint apod. Celkovo mi pripomína RPG systém prvý diel Mass Effectu. A keď sme už pri ňom, Alpha Protocol si z neho nepožičiava len toto. Hra ponúka systém dialógov, kde sa môžete rozhodnúť, ako zareagujete. Agresívne? Sarkasticky? Sebavedomo? Alebo rovno zaútočíte? Je to len a len na vás, a ako vám vraví tréner na začiatku hry „Neexistuje zlé rozhodnutie – iba následky.“ A presne na tomto princípe funguje hra. Môžete si niekoho omotať okolo prstu, vyťažiť z neho informácie a následne ho zabiť. Narozdiel od Mass Effectu máte pri výbere možností len obmedzený čas, a hneď ako dorozpráva druhá osoba, musíte odpovedať. Osobne ma obmedzený čas skvelo prikoval ku dialógom, no niekto tak môže mať problém naraz čítať titulky, a možnosti, ako zareagovať. T
itulky a menu s možnosťami sú totiž trocha ďalej od seba, než v Mass Effecte, a tak vám budú oči prebehávať sem a tam dosť často. Celkovo sa mi ale systém dialógov páči, aj keď, už sme ho v podstate videli, no spolu s príbehom vytvára skvelý pocit, že ste naozaj tajný agent. Presne taký, akého môžeme vidieť v slávnych amerických filmoch ako Bourne, Bond či Bauer. A ani samotní vývojári sa netaja tým, že práve týmito postavami sa pri hre nechali inšpirovať. No narozdiel od týchto charakterov, do ktorých sa zamilujete na prvý pohľad, budete ku Michealovi cítiť pravdepodobne spočiatku chlad a bude trvať, kým si ho obľúbite. Ak ste videli film Into the Wild, pravdepodobne viete, o čom hovorím. Čo sa týka arzenálu zbraní, máme tu pištole, samopaly, brokovnice a odstreľovačky. Tie si kupujete na „čiernom trhu“ za peniaze, ktoré sú rôzne roztrúsené po leveloch. Taktiež si pre nich môžete kúpiť vylepšenia ako zameriavač, tlmič, väčší zásobník apod. Okrem zbraní môžete nakupovať aj zbroj, ktorú môžete vylepšovať taktiež, aby vám zväčšila zdravie apod. No, a aby toho nebolo málo, môžete nakupovať aj rôzne špeciálne vybavenie, aké je u agentov zvykom – odpočúvadlo, zameriavač nepriateľov, nálož, deaktivátor elektrického obvodu atď. Osobne sa mi nápad s obchodom páči, lebo musíte peniaze zbierať, a nedostanete od svojej spoločnosti to najmodernejšie vybavenie len tak, pre nič – za nič. Bohužiaľ, oproti preview verzii nebola doladená AI, a niekedy si tak nepriateľ nevšimne, ak mu pred nosom odpravíte kamaráta, na druhú stranu ak vás niekto zahliadne čo i len na sekundu, vie o vás celá budova. V hre sa taktiež nachádzajú hádanky (ak sa to dá tak nazvať), ktorých typy sú tri: páčenie zámkov, hackovanie počítačov a prehriatie elektrických obvodov. Páčenie prebieha obyčajným posúvaním kolíkov do správnej polohy. Pri hackovaní máte dva kódy, ktorým musíte nájsť v zašifrovanej spleti kódov dvojníkov (hore máte dva kódy, dole sa vám mihajú čísla/písmená, a vy musíte nájsť, miesto, kde sa znaky nestriedajú) a prehriatie obvodov spočíva v nájdení správnych cestičiek ku elektrickým zdrojom. Samozrejme všetky tri hádanky sú časovo obmedzené a postupne sa ich obtiažnosť zvyšuje. Oproti Mass Effectu 2 sa mi hádanky páčia omnoho viac. Čo sa týka grafickej stránky hry, príde mi divná. Samotné postavy (najmä ich tváre) sú vypracované do najmenšieho detailu, zatiaľ čo okolie pôsobí plocho, mŕtvo, a je zložené zo vcelku nekvalitných textúr. Mimochodom, keď sme už pri tých postavách, v hre ich je naozaj veľa, a niektoré sú veľmi dobre napísané, takže na nich po dohraní len tak nezabudnete. Design levelov ničím neoslní, v podstate máte vždy len jednu cestu, ako levelom prejsť (zopár krát sa ale naskytne aj možnosť výberu). Striedajú sa tu interiéry a exteriéry, takisto aj počasie. Dabing postáv mi príde vo väčšine prípadoch suchý a necítiť z neho emócie, čo je vzhľadom na ich dobré napísanie škoda.
Po preview verzii som si myslel, že Alpha Protocol bude hra, ktorú nad vodou drží len príbeh a systém dialógov. No v kútiku duše som stále veril, že sa stane niečo, čo ma vyvedie z omylu. Keď sa mi do rúk dostala review verzia, rozhodol som sa, že sa na chvíľu odpojím od reálneho sveta a na pár hodín sa ponorím do toho agentského. Zo začiatku som mal pocit, že hra sa od preview verzie nezmenila, no po pár hodinách som si ani neuvedomil, že ma tá hra neskutočne baví. Mám pocit, že u každého bude chvíľu trvať, kým si tú cestu k hre nájde, no keď ju nájde, hra sa mu za to v plnej miere odvďačí.
Príbeh Dialógy Postavy Systém nakupovania Znovuhrateľnosť |
|
Grafika Dabing AI |
|
80% | |
ŽÁNER | Akčná RPG |
VÝROBCA | Obsidian Entertainment |
VYDAVATEĽ | CDPROJEKT |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |