Existujú remastery, ktoré nadčasovú hrateľnosť hier obohacujú o modernú grafiku, vďaka čomu si ich môžu v plnej paráde užiť aj súčasní hráči. Existujú taktiež remastery, ktoré síce neprinášajú legendárne hry, no v modernej grafike sa pôvodné, staré hry zrazu zdajú byť hrateľnejšie a celkovo lepšie. Napokon existujú aj remastery, o ktoré nikto nikdy nežiadal, neprinášajú veľa nového a pri ich hraní zistíte, že tak, ako tie hry za veľa nestáli ani vo svojej dobe, tak za veľa nestoja ani dnes. Voodoo Vince: Remastered patrí, žiaľ, do tretej kategórie.
Hra vyšla pôvodne v roku 2003 na prvý Xbox a podľa môjho názoru boli už vtedy jej neohrabanosť, amaterizmus a prázdnota akýmsi ostrým kontrastom k takým vyšperkovaným kúskom, akými boli Ratchet & Clank: Going Commando či Jak II. Nie, prázdne levely, nevynaliezavých a okamžite zabudnuteľných nepriateľov či kostrbato pôsobiace boss fighty lepšou grafikou určite nezlepšíte. A Voodoo Vince: Remastered je toho jasným dôkazom.
Voodoo Vince bola už pred 14 rokmi len priemerná záležitosť a po toľkých rokoch sa jej fádnosť ešte viac prehĺbila. Veľmi jej nepomáha ani fakt, že hra bola zremasterovaná, nakoľko sa o ňu tvorcovia postarali tak „ukážkovo“, až mám pocit, že ich k tomu len niekto donútil. Xbox One, resp. PC, prišlo o Stormlands, prišlo o Scalebound a namiesto toho dostalo toto čudo vytiahnuté z akejsi dávno zabudnutej hromady prachom zapadnutých hier.
Že nie je čosi s kostolným poriadkom, vám napovie už úvodná animácia, ktorá vďaka svojmu amatérskemu spracovaniu a lacnému dabingu pôsobí neuveriteľne rozporuplným dojmom. Vďaka tomu vám hra vlastne už ani neprivodí mylný dojem, že sa dívate na pôvodnú verziu, pretože vás doslova presvedčí o tom, že sa pozeráte na nejakú skutočne starú hru s ranou 3D grafikou. Oproti lahodne pôsobiacim animáciám z vyššie menovaných plošinoviek, ktoré vyšli v tom istom roku, pôsobí Voodoo Vince doslova ako z praveku.
A nejde len o úvod. Celé ovládanie, ktorého kamera sa dá nahnúť hore a dole len do určitého uhlu, pôsobí poriadne zatuchnutým dojmom a skákanie by len ťažko uspelo v súťaži precíznosti. Neživým dojmom pôsobia nevynaliezavo navrhnutí nepriatelia bez štipky charizmy, ktorí sa po prostredí len tak dookola poflakujú a vyzerajú, akoby tam vlastne ani nepatrili. Dizajnovo je v tomto smere na tejto plošinovke čosi zlé, čosi ozaj nedomyslené.
Počas levelov zbierate všemožné krámy, aby ste si zvyšovali počet životov. Medzitým vás otravuje rôzna háveď, ako žaby s krídlami, rôzne lietajúce muchy či poskakujúci žltí diablici. A všetci patria medzi tých najmenej zaujímavejších nepriateľov, akých som v plošinovkách mal možnosť vidieť. Nuž, možno len séria Hugo ich má ešte horších. Boss fighty sú kapitola sama o sebe, nakoľko boss je vždy len akýsi objekt naanimovaný nešikovným nadšencom počítačovej animácie, ktorý je vo fachu len nejaký ten týždeň.
Na druhej strane, jednotlivé levely často ponúkajú zaujímavé nápady. Napríklad môžeme spomenúť ovládanie hodín. Po ich nastavení na správny čas sa vám otvoria stále nové a nové dvere. Zapálením seba samého môžete postupne prejsť až k dvom drzým benzínovým pumpám, ktoré zničíte práve tým ohňom. Nechýbajú ani minihry, napríklad let počas dlhej pasáže v podzemí. Toto sú, bohužiaľ, jediné svetlé chvíľky tejto hry, ktorá mala navždy ostať pod nánosom prachu, len v spomienkach hráčov.
Vince má k dispozícii len veľmi sparťanské množstvo zbraní. Môže udierať päsťou, spraviť zo seba tornádo alebo môže spraviť hlavičku do zeme. Z tých troch možností budete využívať len tú druhú menovanú, nakoľko využívanie zvyšných dvoch len zbytočne zvyšuje frustráciu pri hraní. Okrem toho má Vince k dispozícii aj špeciálne schopnosti. Je ich celá kopa, no problém je, že sa vám nikam nezaznamenáva schopnosť, ktorú aktuálne máte a ak získate inú, jednoducho sa vám prepíše, čo značne komplikuje a robí poriadne neprehľadnou túto inak jednoduchú mechaniku.
Samotným problémom je aj Vince. Táto herná postava sa snaží byť vtipná a nad vecou, no robí to tak otravným spôsobom, navyše opakuje trápne hlášky, že som sa hanbil aj za tvorcov. Hovorím o hláškach typu: „A nabudúce ostaň vyhynutý!“ po tom, čo znesiete zo sveta bossa v podobe kostry Tyranosaura rexa. Problém tkvie v tom, že hra vám poriadne postavu ani nepredstaví, neexistuje tu žiadne dávkovanie odkrývania jeho charakterových čŕt. Na začiatku hry sa totiž len postaví z police a ide okamžite zachraňovať svoju paniu, ktorú uniesli kumpáni akéhosi zlosyna Kosmosa.
Tvorcovia sa z Vinceho snažili vytvoriť hláškujúcu mašinu vytvárajúcu dojem úplného borca, ktorý zvládne každú jednu situáciu ľavou zadnou, no skončili tak na pol ceste, respektíve len kdesi na jej začiatku. Vince nemá charizmu Spyra, nemá ten dobrácky výraz Crasha a už vôbec nemá sympatickosť Ratcheta. Hovorí sa, že keď hra nemá dobrého hrdinu, tak tým celá trpí a Voodoo Vince to len potvrdzuje. Veď čo si len pomyslieť o jedincovi, ktorý po predslove svojej práve unesenej stvoriteľky žiadajúcej ho o záchranu len pokrčí plecami a povie: „Uhm, okey,“? Nie, ja som sa nesmial.
Z technického hľadiska je hra poriadne podpriemerná. Remaster obsahuje tu či tam podarenejšie textúry, no mnohé z nich sa nachádzajú v pôvodnej low-res podobe, čo pôsobí veľmi rušivým dojmom, hlavne keď sa vedľa nich postaví do kvalitných textúr odetý Vince. Hra pri svojom vydaní trpela mnohými nedostatkami, no ich veľká časť je už, zdá sa, odstránená. Osobne som mal veľký problém s ukladaním pozícií, nakoľko hra vôbec neregistrovala môj postup a jednoducho ho nesejvovala. Vyriešiť sa mi ho nakoniec nepodarilo, a tak som bol nútený hrať hru znova a znova, až kým som sa nedostal dostatočne ďaleko na to, aby som vedel o hre povedať svoj názor. Priznávam, neprešiel som ju, no nie kvôli svojej lenivosti, ale kvôli radikálnemu bugu.
Artštýl hry pôsobí fádne a nezaujímavo. Hre chýba mnoho moderných prvkov, ktoré by prostredie oživilo a dodalo mu šťavu, ako napríklad bloom, lens flare, ambientná oklúzia či správne použitá hmla. Ruka v ruke s týmto štýlom ide aj hudba, o ktorú sa postaral Steve Kirk. Jeho barové, až jazzové rytmy mi doslova trhali uši a melódie sa rýchlo stávali otravnými. Nie, nie, toto nie je v žiadnom prípade taká hra, v ktorej slabú hrateľnosť zachraňuje aspoň podarená hudba.
Voodoo Vince: Remastered pôsobí, ako keby tu ani nemal byť a sám ani nevie, prečo bol vlastne vytvorený. Skutočne by stačilo popracovať na poriadnej grafike a vylepšiť ovládanie kamery na modernú úroveň, aby išlo aspoň o hru celkom hrateľnú v krátkych intervaloch. Vzhľadom na to, že ide o remaster a nie remake, nemožno čakať výsadné zásahy do hrateľnosti a prvkov hry, no to je zrejme kameň úrazu. Ak je základ hry dobrý, remaster je zväčša tiež, no ak základ už poriadne páchne hnilobou, tak nový náter ten zápach len na určitý čas zakryje, no po istej dobe sa tak či tak opäť prederie naspäť a odhalí, že pod tým náterom je stále rovnaká zahnívajúca kostra.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Voodoo Vince: Remastered 2017
Klasický charakter platformy sa vracia po prvýkrát po viac ako 13 rokov, a teraz v nádhernom vysokom rozlíšení! Vinceho dobrodružstvo ho vezme z ulíc New Orleans do hlbín bažiny v Louisiana pri hľadaní správkyne, pani Charmaine.
- Platforma: PC
- Žáner: plošinovka
- Výrobca: Beep Games, Inc.
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Beep Games, Inc.