Na balans vo svete ľudí kedysi dohliadali dva staroveké klany – čarodejnice Umbra a mudrci Lumen, ktorí vďaka vlastníctvu jedného z „Očí sveta“ udržiavali pomer medzi temnotou a svetlom v dokonalej rovnováhe. Jedného dňa sa ale dokonalosť stratila a nad slávou týchto kedysi legendárnych zoskupení zostal visieť len tieň dávno zabudnutej histórie. Fiktívny svet si žiada fiktívne udalosti, fiktívne miesta a fiktívne postavy. Tým fiktívnym svetom je tu svet rovnováhy svetla a temnoty, fiktívnou udalosťou je záhadná udalosť, ktorá sa takmer podpísala pod koniec sveta, fiktívnym miestom je mesto Vigrid, kde sa odohráva väčšina deja a tou fiktívnou postavou tu je jedinečná, neopakovateľná a rada sa predvádzajúca Bayonetta.
Šialené univerzum Bayonetty (a to vôbec nie je myslené v pejoratívnom zmysle slova) sa v žiadnom prípade neberie vážne a je mu úplne jedno, či spĺňa aspoň minimálne požiadavky pre dobrý vkus. Raz je pestrofarebné a malebné, inokedy tmavé a poriadne temné. Či už ale má nádych cukroviniek alebo satanistického hororu, odvšadiaľ je cítiť preháňanie a zveličovanie ako z argentínskych telenoviel. Bayonetta dokáže byť milučká ako mačiatko, zvodná ako Afrodita a nepríjemná ako vyrážka na zadku.
Hrať Bayonettu, to je ako hrať porno. Dej je nezmyselný, kostýmy vyzerajú akoby boli len zošité krajčírom neustále fičiacom na heroíne, správanie postáv je neuveriteľne naivné a drsné pózy všetkých zúčastnených len zakrývajú ich vlastnú rozpačitosť z projektu, ktorého sa zúčastňujú. Úprimne, ak by ste dostali za úlohu do piatich sekúnd vymenovať čo najviac najgýčovejších vecí, nepochybujem, že drvivá väčšina vašich slov by mala priamy súvis s Bayonettou.
Latex, vyzývavé pózy, ultradrsné pohľady po ultradrsných akčných scénach, lízanie lízanky s výrazom tváre roztomilého mačiatka po tom, čo ťažkým kladivom rozmliaždi hlavu svätému anjelovi, situácie popierajúce fyziku, čas i priestor, a to všetko len preto, aby to celé vyzeralo čo najviac cool, to je Bayonetta, postava vedomá si svojej sexuálnej energie a sexuálneho napätia, ktoré z nej srší. Robí to naschvál. Vytŕča svoju obtiahnutú zadnicu a absolútne bez hanby rozťahuje nohy neriešiac, že svoje prirodzenie má len zľahka prekryté vlasmi.
Bayonetta je dnes už kultovou postavou, ktorá sa môže smelo porovnávať s najväčšími bijakmi žánru, ako Dantem z Devil May Cry či Kratosom známeho z God of War, a teda kto som ja, aby som až práve teraz začal súdiť, čo je v medziach a čo je už mimo nich. Hovorím len svoj skromný názor na rozhodnutie tvorcov prepchať tento titul neskrývanou prvoplánovosťou zameriavajúc sa predovšetkým na dospievajúce, pubertálne publikum. Toto na mňa, ako ste už určite pochopili, nezapôsobilo. Vôbec.
Na druhej strane, hrateľnosť mi sadla neporovnateľne lepšie, obzvlášť explozívny súbojový systém. Ten ešte ani dnes nič neprekonalo, teda jedine Bayonetta 2. Iné hry sa možno snažia a celkom im to aj ide, no zadýchanú Bayonettu nakoniec neporazia. Rovnako šialený ako príbeh je aj hrateľnosť. Bayonetta nedáva vydýchnuť jednoducho nikdy a nikomu.
Milión kombinácií pohybov a úderov, možnosť využívať zbrane vypadávajúce z určitých nepriateľov, riešenie jednoduchých, aj keď osviežujúcich priestorových puzzle či spoznávanie zaujímavo napísaného lore, to všetko robí z Bayonetty viac než len priemernú reklamu na sado-maso. Keď sa k tomu pridajú ešte monumentálne boss-fighty a skvelo nadizajnovaní nepriatelia, tak sa vám počas hry nepochybne v niektorých scénach nekontrolovateľne otvoria ústa a vytečú sliny. A až uvidíte špeciálne údery zvané Torture Attack, ktoré sa pričinia o skutočne originálnu smrť vašich nepriateľov, budete sa škeriť od ucha k uchu.
Hra má viac než dve desiatky kapitol a každá obsahuje aj niekoľko podkapitol. Práve po tých podkapitolách vám hra premietne vaše počínanie si až do bodového ohodnotenia. Za tieto dosiahnuté body si kupujete nové údery alebo liečivé predmety. Nechýba tu dokonca ani crafting rôznych lektvarov v podobe lízaniek z rôznorodých farebných orbov. To dodáva hrateľnosti ešte viac hĺbky, čo je, samozrejme, veľmi fajn.
Na druhej strane, hrateľnosť netvorí len súbojový systém či upgradovanie schopností. Hra sa totiž snaží ponúknuť hráčom rôznorodé nápady a s tým, paradoxne, prichádzajú aj problémy. Vďaka tomu totiž hra pôsobí rozbito a nekonzistentne potvrdzujúc staré dobré pravidlo – menej je niekedy viac.
Ponad strieľanie do démonov v FPS pohľade ako na strelnici by sa dalo ešte preniesť, hoci ide jednoznačne o najnudnejšiu časť hry. Počas úmorne dlhej pasáže na motorke po stále rovnako vyzerajúcej diaľnici som však naozaj začal pochybovať, či to už vývojári neprehnali a definitívny zlom prišiel s jednou z posledných misií, v ktorej ovládate vystrelenú jadrovú hlavicu odkazujúc na staré arkádové strieľačky z automatov. Časom prídete na to, že to už začína trvať akosi dlho a že ste z dookola sa opakujúcich vĺn nepriateľov už unavení. To vás ale ešte nedorazí, nakoľko posledný úder vám zasadí až zistenie, že po smrti musíte opakovať celý nudný, fádny a otravný, viac než 10-minútový segment hry ešte raz.
Podľa môjho názoru mohli tvorcovia menej experimentovať a skôr sa zamerať na kvalitu dizajnu levelov ako takých než len napchať do hry toľko navzájom nesúvisiacich elementov. Ako rozptýlenie na krátku chvíľu a oddych od rovnakých súbojových situácií by som to bral, no ako samostatné úrovne s patričnou dĺžkou je to až priveľmi silené. Samotné levely by si zaslúžili viac než len lineárnu priamku, kde raz za čas niečo vybuchne, pred niečím utekáte alebo sa len venujete vlnám nepriateľov a prerušujú vás pri tom trápne cutscény. Občas sa ale zablysne aj originalita, napríklad keď vám spln mesiaca umožní behať po stenách.
Vzhľadom na to, že sa na PC objavuje Bayonetta po prvý raz, mnohí PC-čkári môžu mať s celkovou štylizáciou hry veľké problémy. A to sa netýka len grafiky, artštýlu či odvšadiaľ sálajúceho fetišického gýču, ale taktiež aj hudby. Orchestrálny soundtrack je fantastický, s ním problém určite nie je. Krvácanie z uší spôsobuje až japonský pop, ktorý je plný presladenej dievčenskosti. Aj j-pop dokáže byť dobrý, napríklad v DS pecke The World Ends With You, no v prípade Bayonetty sa tento žáner neprezentuje práve v dobrom svetle.
Port sa tvorcom podaril skutočne na výbornú. Hru netrápi plynulosť, problémy s grafikou a ani stabilita. Bez problémov ju môžete hrať na klávesnici, s myšou a rovnako tak aj na gamepade. Osobne mi vadilo uzamknutie snímkovania počas cutscén na 30 fps a občasné miznutie celého HUD-u, ktoré sa mi podarilo dostať naspäť až prácnym vypnutím a opätovným naštartovaním HUD-u z hlavného menu.
S plynulosťou hry som nemal žiadny problém ani na starom stroji s grafikou GTX 760 (2 GB VRAM) a procesorom Intel Core i5-4690. Iste, ide o staršiu hru, no aj v tomto prípade by sa dali veci poriadne skaziť, ak by si tvorcovia nesadli a nevenovali dostatok času optimalizácii. Bindovanie klávesov nechýba, nastavovanie rôznych PC nastavení taktiež nie a v rozlíšení 4K sa hra cíti ako doma.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Bayonetta 2017
Vysoko štylizovaná akčná hra od tvorcu Hideki Kamiya (stojaceho za takými hernými ikonami ako Okami, Resident Evil 1 a 2, či Devil May Cry). Čarodejnice ovládajúce sily, ktoré ďaleko prevyšujú možnosti smrteľníkov, bojuje s nepriateľmi s anjelskou tvárou a s rozmermi doposiaľ nevídanými.
- Platforma: PC
- Žáner: hack'n'slash
- Výrobca: PlatinumGames Inc.
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Prvá ukážka hrateľnosti z Final Fantasy VII: Rebirth 08. jún 2023
- The Man Who Erased His Name prvýkrát predstavuje svoju hrateľnosť 08. jún 2023
- Akčný Banishers od DONTNOD sa po čase opäť pripomenul novým videom 08. jún 2023
- Baldur´s Gate 3 predstavil druhého hlavného zloducha Envera Gortasha 08. jún 2023
- Sonic Superstars je novou 2D hrou série so štyrmi hrateľnými postavami 08. jún 2023
