V roku 1994 sa na franšíze Warhammer a „novej vlne“ RTS (real-time stratégií) zviezla aj dovtedy relatívne neznáma firma Blizzard. Vytvorili produkt, respektíve značku, ktorá má už dnes legendárny status vďaka svojim online nástupcom (Heroest of the Storm a World of Warcraft) pod menom Warcraft. Hra mala prvky nielen top-down RTS, ale aj dungeon crawlerov, ktoré boli ešte viac rozvinuté o rok v druhej časti a v roku 2002 naplno v tretej, ktorá sa vlastne stala základom pre moby, pretože už sa odkláňala k trendu hry so špecializovanými hrdinami.
Ako dieťaťu mi, samozrejme, takáto alternatíva k Dune 2 veľmi učarovala svojim fantazijným svetom, hoci povedzme, že prvý a druhý diel neboli až tak veľmi herne vyladené a často dochádzalo k frustrujúcim momentom – hlavne vďaka „cheatovaniu“ umelej inteligencie – respektíve k reštartom (alebo reloadom) levelov. K jednotke a dvojke som sa preto nejako výraznejšie nevracal, skôr som hral českú lokalizáciu Warcraft 3 a vesmírny Warcraft – Starcraft.
Príbeh a lore Warcraftu sa každým novým prídavkom do série rozširoval a začal vyznievať v duchu satirickej fantasy, čo nebolo na škodu. Satira relatívne odľahčovala nedostatky hier (hlavne ich mechanizmy) a povedzme generickú tému boja dobra a zla (ľudí a orkov). Najviac ma asi bavil perfektný a jednoduchý editor levelov (od druhej časti), čo zabezpečovalo znovuhrateľnosť relatívne donekonečna. Samozrejme, v tých rokoch pôsobili zázračne aj voice-over a kinematické brífingy, ktoré sa neskôr stali trademarkom Blizzardu.
Dodnes však existuje po svete a aj na Slovensku veľa fanúšikov prvých dvoch klasických dielov. Evidentne sú to ľudia, ktorí taktiež nielenže mali radi pôvodné dve časti, ale aj spomínaný editor levelov. Relatívne nedávno sa „pozbierali“ do firmičky Loria, ktorá si povedala, že na svete asi existuje veľa fanúšikov pôvodnej dilógie a preto sa rozhodli urobiť jej „remake“ či skôr poctu pod rovnakým názvom Loria.
Rozumie, že dnes vznikajú rôzne napodobeniny alebo remastery klasických old school hier a u niektorých skupín hráčov sú mimoriadne populárne, najmä pre pamätníkov a nostalgikov ako ja. To je jedna vec. Druhá vec je kopírovať hru so všetkými mechanizmami a aj „chybami“ (hlavne podvádzajúcou AI), ktoré sú tam dnes, dúfam, zámerne kvôli spomínanému old school pocitu. Samozrejme, toto je moment, ktorý buď spôsobí totálnu imerziu, alebo totálne znechutenie. Ja som bol najskôr na vážkach. Na Loriu ma nalákalo hlavne demo, ktoré by grafikou a obťažnosťou akoby z oka vypadlo Warcraft 1. Špecializáciou jednotiek a prístupu k jednotkám hrdinským skôr ako z Warcraftu 2. Obťažnosť bola síce pekelná, ale to nebolo nič, čo sa nedá jej odstupňovaním ešte vyladiť.
Prešiel nejaký čas a hotový produkt sa začal predávať na Steame bez nejakej väčšej kampane. Prvé, čo mi bilo do očí, bol reskin grafiky na štýl „SVGA“ z Warcraft 2. Prvá chyba. No prvý „dungeon“ level ma nalákal titul si zahrať. Absencia nejakej výuky či „hintov“ by mi tak neprekážala, pretože na ovládanie cez myš a klávesové skratky z Warcraftu sa len tak ľahko nezabúda, ale čo hráči, ktorí sa s touto RTS vetvou Warcraft franšízy nestretli? Skôr mi prekážalo, že levely začali byť úplne generické. Ich podobnosť kompenzoval iba príbeh s celkom slušným rozbehom a in-game animáciami tiež okukanými z Warcraf 2 aj s určitou dávkou sebaparódie. Aby ste chápali, príbeh vychádza z premisy boja dobra a zla, čiže Poriadku a Chaosu – ľudí a démonov. V tomto momente som nepochopil, prečo sa tvorcovia tak vehementne držali herných mechanizmov Warcraftu, keď vlastne použili „rasy“ z Heroes of Might and Magic. Postupne aj toto ironické vyznenie príbehu stratilo nejaký šmrnc, absentovali kinematické animácie (jedinou „skutočnou animáciou“ je tu len intro pozostávajúce zo slidu skíc) a brífingy sa obmedzili na dve-tri vety na obrazovke.
Najviac však zamrzela nemožnosť výberu strany boja podobne ako v pôvodných hrách, kampaň za démonov sa totiž sprístupní až po dohraní ľudskej. Potom zamrazil počet levelov, za každú stranu je ich totiž celých osem! Titul sa hrá po vzore rokov 90-tych a Duny, Warcraftu, Starcraftu, čiže je to tzv. klikfest. Za obmedzený počet zlata, neobmedzený počet stromov (som rád, že tvorcovia ponechali len základné dve suroviny plus ešte manu pre jednotky) si musíte relatívne rýchlo vybudovať čo najsilnejšiu základňu a čo najviac jednotiek. Nejaká špecializácia armády tu nemá zmysel a taktiež ani piplanie hrdinov, ktorí sú tu vlastne len na to, aby prežili (aj to nie vždy, lebo ich môžete oživiť) a over the top hláškovanie. Ešteže vás technologický strom nepustí hneď k všetkým jednotkám a ich vylepšeniam, ergo najmä budovám a konkrétne k obranným vežiam, pretože by sa to zvrhlo na „tower defense“, ako si mnohí isto pamätáte zo série Command & Conquer alebo teda toho Warcraftu.
Toto sa prejavuje najmä v móde skirmish, ktorý je akousi náhradou online multiplayeru, relikt rokov 90-tych. Hráte na sade máp proti rôznemu počtu nepriateľov či spojencov ovládaných AI. Paradoxom je, že už prvý Warcraft obsahoval multiplayer pre dvoch hráčov (cez LAN), pretože Blizzard považoval sieťovú hru už v roku 1994 za progresívnu záležitosť. Autori Lorie mulťák ešte len sľubujú „do budúcnosti“. V skirmish misiách Lorie máte zlatých baní viac a tak môžete tower defense taktiku kombinovať s výrobou obrovskej armády, hoci len základných jednotiek. Navyše variácia skirmish módov (napr. dungeon a iných ako vo Warcraft 1 a 2) tu nie je žiadna, autori zas len sľubujú.
Je na mieste povedať, že autori zrejme mali veľké oči a po schválení peňazí z Fondu na podporu umenia (Slovak Arts Council) zrejme „narýchlo“ urobili reskin grafiky a doplnili „full“ voice-over. Na to, aby bola Loria plnohodnotná a konkurencieschopná hra v kategórii „retro remake“, jej chýba veľa obsahu, variability a tým pádom znovuhrateľnosti (jedine na vyšších obťažnostiach?). Navyše je zabugovaná (deň po jej vydaní vyšli dva patche) a podľa mojej mienky mala ešte dlho ostať v early access.
Môžeme len špekulovať, či bola firma Loria tak sebavedomá alebo ju tlačili termíny a produkt vydala v takejto mierne povedané „nedotiahnutej“ podobe. Ďalšími paradoxmi sú absencia lokalizácie (hra je len v anglickom jazyku, hoci je financovaná cez slovenský fond), chýbajúce titulky v intre, ale hlavne to, že bol použitý akýsi „pa-lore“, mix Warhammeru, Warcraftu a Heroes of Might and Magic namiesto toho, aby Slováci načreli do nášho bohatého folklóru či histórie, podobne ako to urobila v roku 1997 česká firma Phoenix Arts pri remaku Warcraftu s názvom Husita.
Škoda, takto je to len Kocúrkovo alias LOLRIA, ktorému youtuberi hovoria druhýkrát v živote Wacraft 1. Ale na Slovensku je to tak. Teším sa už na remaster originálneho Warcraftu a čo vy?
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Loria 2018
Loria je totálny remake klasických RTS Warcraftov (1 a 2) s kopou (dúfame) nie zámerne nedotiahnutých či nevyladených vecí a absenciou akejkoľvek motivácie hru hrať znova. Dúfajme, že autori si dajú povedať a hru dajú do podoby, keď si zaslúži byť pohrobkom zlatej klasiky.
- Platforma: PC
- Žáner: RTS stratégia s minimalistickými prvkami fantasy RPG a tower defense
- Výrobca: Loria
- Distribútor: Loria