Hoci žáner Souls hier, subžáner definovaný náročnými akčnými RPG titulmi Demon’s Souls a Dark Souls, už dnes nie je také terno, aké bolo pred rokmi (keď podobné hry vychádzali ako na bežiacom páse), stále sa o neho zaujímajú niektoré herné spoločnosti a udržiavajú ho nažive. Rozhodne medzi ne patrí aj nemecké štúdio Deck13 Interactive, ktoré sa dostalo do povedomia práve titulom z tohto žánru – Lords of the Fallen. Nebola to zlá hra, no minimum inovácií oproti vyššie spomenutým Souls hrám ju odsúdilo na život vo večnom šedom priemere. Avšak čo nevidieť vyšiel ich druhý pokus, The Surge, ktorý zanechal fantasy a prechádzajúc do sci-fi priniesol aj kopec zaujímavých RPG mechanizmov.
Možno si pamätáte na pozitívnu recenziu môjho kolegu Riša, ktorý bol z hry právom nadšený. Samozrejme, teraz môžeme debatovať, či prvý The Surge bola aj s odstupom toľkého času naozaj trefa do čierneho. Či príbeh nebol predsa len viac než len ošúchaný, či ovládanie nebolo predsa len neohrabanejšie, či to herné prostredie nebolo predsa len sterilnejšie, než si pamätáme. Za seba poviem, že rozhodne nie. The Surge je aj podľa môjho názoru jednou z najnápaditejších Souls hier vôbec, ktorej mechanizmy si zaslúžili preskúmať ich potenciál v prípadných ďalších dieloch. To si, našťastie, uvedomilo aj štúdio Deck13 a okamžite začalo práce na druhej časti. The Surge 2 je tak nakoniec tu a to je len dobre. Možno trocha sklame v tom, že sa takmer vôbec nelíši od predchodcu, hoci nejaká tá novinka sa tu nájde.
The Surge 2 je v prvom rade príbehovejšia hra. Dej tu už neodhaľujete len z nahrávok nájdených kdesi na kope trosiek, ale posúva sa dopredu aj pomocou rôznych scén, v ktorých sa deje niečo zaujímavejšie. Zdráham sa ale tomu hovoriť prestrihové scény, keďže strih nenastane nikdy a vlastne tie scény ani nemusíte pozerať. Z času na čas sa na obrazovke objaví príslušné tlačidlo, po ktorého stlačení (a držaní) kamera plynule prejde na dané miesto, kde sa dialóg odohráva. Je len na vás, či ho budete pozerať, alebo tlačidlo pustíte, kamera sa vráti späť za chrbát vašej postavy a pôjdete si po svojom. Je to veľmi zaujímavý a chvályhodný konsenzus medzi priamou hrateľnosťou a tým, ako vás z nej hra vytrháva.
To, že príbeh je klišéovitejší než romány Daniele Steelovej, je už druhá strana mince. Dopravné lietadlo stroskotá priamo v meste zvanom Jericho City. Zrazu sa ocitáte na lôžku, z ktorého vás vytrhne hluk z kdesi opodiaľ. Nič si nepamätáte, neviete, kde ste, neviete, kto je to tajomné dievča, ktoré sa objavuje vo vašich snoch, viete len, že sa musíte vzchopiť a bojovať o svoj život. The Surge 2 je teda hra o hľadaní vlastnej identity a o hľadaní informácií, čo sa stalo s vašim letom 221. Nie je to veľmi objavné, no je to funkčné, čo v prípade tejto hry stačí. Teda aspoň podľa mňa. Viac ma však mrzelo vykreslenie samotného sveta.
Hra sa už neodohráva v mamutej továrni, v dvojke sa totiž ocitáme v mestskom prostredí. Uličky, budovy, byty, rôzne nákupné centrá, prístav či malé obchodíky, to dodáva pokračovaniu na živote. Už to nie je len o pobehovaní medzi výrobnými halami, ale o boji o prežitie v skutočnom ľudskom prostredí. Jericho City je znamenite navrhnuté. Je prepracované, má dostatočné množstvo odomykateľných skratiek, skrytých bočných uličiek, mnoho viacpodlažných budov a magnetických teleportov, a to všetko potvrdzuje slová tvorcov o vertikálnejšom zážitku. A je to tak. Veľakrát môžete napadnúť nepriateľov z výšky a nechýbajú ani monumentálne výhľady na mesto a uličky pod vami, kde si môžete naplánovať svoj postup.
To všetko je fajn, viac než fajn, problém je ale inde. To musia byť všade pchané náboženské kulty? Vo Fallout 3 sme mali Church of the Atom Children, v Deus Ex: Mankind Divided zasa The Singularity Church of the Machine God a v The Surge 2 máme Church of the Spark. Neviem ako vy, ale na mňa takéto kulty v hrách pôsobia už veľmi unavujúco, keďže je to stále o tom, ako sa nejaký vodca snaží presvedčiť svoje ovečky o tom, aby uctievali to a to, a taktiež všade hlása to a hento a za opustenie radov sekty sa trestá tak i hentak. V Surge 2 je to oproti tým vymenovaným hrám navyše jedna z hlavných tém, nielen niečo vedľajšie. Chápete ma, že? Nemám nič proti tomu, aby sa poukazovalo na fanatizmus siekt a náboženstiev, ja len, že je to už tak trocha vycucané z prsta.
Ďalej tu máme karanténu, pre ktorú nemôžete z mesta utiecť. Z neznámych príčin sa v Jericho City rozmohla zvláštna choroba Defrag, a tak bola časť mesta úplne izolovaná od okolitého sveta. Preto vznikli rôzne frakcie, mocenské plány na ovládnutie tohto miesta a, samozrejme, aj spomínané náboženské kulty. Aby toho ešte nebolo málo, v uliciach sa rozmohli špeciálne drogy, po ktorých je tu teraz vysoký dopyt. Tak tu máme karanténu, choroby, sekty i drogy. Ruku na srdce, koľkokrát ste toto už v hrách videli? Aha, ešte aby som nezabudol, jeden z prvých bossov v hre, ktorým je miestny mafián, sa volá Malý Johnny. Toľko k tej originalite z mojej strany.
To najdôležitejšie, a teda hrateľnosť, je ale našťastie úplne parádna. Je vlastne rovnaká ako v prvom diele, hoci obsahuje pár zmien. Vzhľadom na to, že odsekávanie končatín a inštalácia modulov od výmyslu sveta sú také zábavné a stále tak neopozerané, ale dokážem v prípade tohto pokračovania s čistým svedomím prižmúriť oči. Je to zábavné, originálne a neopozerané. A preto je to stále výborné. The Surge posunul hrateľnosť Souls hier vpred veľmi zaujímavými mechanizmami a hoci The Surge 2 ich len udržiava a neposúva ďalej, stále je to veľká zábava.
Opäť tu máme zameriavanie sa na jednotlivé časti nepriateľov (ruky, nohy, hlava, trup), ktoré môžu byť obrnené, ale nemusia. Platí, že ak útočíte na neobrnenú časť, dokážete nepriateľa zničiť rýchlejšie, no zároveň tým prídete o zaujímavý loot. Ak totiž útočíte na obrnenú časť, trvá vám zničenie nepriateľa dlhšie, no tesne pred jeho smrťou môžete stlačiť príslušné tlačidlo a danú končatinu mu z tela odseknúť. Tým získate plány na výrobu jeho zbroje, a tá je jednoducho neuveriteľná. Toľko rôznych kombinácií, toľko rôznych nastavení, toľko vizuálnych zmien. Jednoducho úplná nádhera. Svoj postavu si môžete vylepšiť tonami rozličných brnení a stále bude vyzerať skvele. Hra vás navyše odmeňuje bonusovými štatistikami pri nosení vecí rovnakej sady, a to dokonca dvojnásobne. Ak nosíte tri časti sady, dostanete bonus. a potom dostanete ďalší, ak nosíte kompletnú sadu zloženú zo šiestich častí.
Zbrane? Tie sú tu fenomenálne. Oproti The Surge 2 pôsobia zbrane z takého Dark Souls ako špáradlá na zuby. Zabudnite na jednoduché mečíky, táto hra vám predstaví taký arzenál, až vám padne sánka na zem a jazyk sa vyroluje ako červený koberec pred slávnou filmovou hviezdou, v tomto prípade zbraňou, a s visačkou pozývajúcou ju do útrob vašich úst hovoriac „Poď sem, chcem ťa zjesť!“. Rôzne vrtáky, elektrinou nabité ťažkotonážne zbrane, megalomanské zbíjačky, bodáky, rezáky, obrovské kladivá. Doslova čo zbraň, to skvost. Niektoré môžete pri rýchlom útoku rozložiť na dve časti a doslova rozsekať nepriateľa na franforce.
Mám pocit, že hra je o niečo rýchlejšia a taktiež si myslím, že je aj ťažšia. Už na začiatku, keď nemáte poriadne vybavenie, na vás hra vyšle bossa správcu menom Garcia, ktorý po vás bude s radosťou strieľať vybuchujúce projektily a používať dron, ktorý po vás bude páliť laserové strely. Mimochodom, tento bojový dron si potom privlastníte a budete si ho môcť vylepšovať rôznymi súčasťami. Je to výborný doplnok, ktorý budete využívať často napríklad na nalákanie nepriateľa do vami určenej zóny alebo na zničenie turretov. Každopádne, dron je tiež prvok už videný v The Surge. Súbojový systém ostal nedotknutý. Máte možnosť horizontálneho a vertikálneho útoku, čo dáva základ rôznym kombináciám, a taktiež môžete útoky blokovať a odrážať.
Po novom v hre môžete viesť dialógy s NPC postavami. Iste, aj v predchádzajúcej hre ste sa mohli rozprávať, no tu je to viac prepracované. Dialógy sú pekne vetvené a často sa z nich dozviete rôzne zaujímavosti o svete. Takto sa navyše môžete dostať k vedľajším úlohám. Potešilo ma, že nie sú v štýle fetch questov (zabi desať potvor alebo prines mi toľko a toľko šrotu), ale že sa s nimi tvorcovia vyhrali. Teda, v rámci medzí. Budete napríklad zisťovať, prečo dala mechanikovi jeho priateľka kopačky. A takýchto vecí tu je viac. Berte na vedomie, že takýto „vedľajšák“ sa môže skončiť neúspechom. Keď som šiel dohovoriť úžerníkovi, aby nepýtal od jednej ženy peniaze, tak som následkom mojej nešikovnosti padol dole a kým som sa vrátil naspäť, tak úžerník už dávno vzal nohy na plecia. Do žurnálu sa mi napísalo, že bola úloha neúspešná a pri návrate k danej žene ma čakala spŕška jedovatých slov a nadávky. Na moju adresu, samozrejme.
Opäť je tu systém vylepšovania štatistík a výroby brnení a zbraní cez šrot, čo robíte v na to určených lekárskych stanoviskách. Tu si levelujete postavu, vyrábate veci a tie veci aj vylepšujete. Postavu si opäť zdokonaľujete cez všemožné moduly od výmyslu sveta, presne ako v predchádzajúcej časti. A presne ako v predchádzajúcej časti, aj tu sú tie moduly vizuálne tak ťažko odlíšiteľné. Pre mňa bolo hororom orientovať sa v tej hŕbe modulov, keďže všetky sú si podobné ako vajce vajcu. Ich funkcia je, našťastie, parádna a veľmi originálna. Zďaleka nejde o generické veci typu „Zvyšuje zdravie o 15%“, to ani náhodou.
Zdravie, výdrž a energiu batérie tu už nezískavate cez moduly, ale priamym levelovaním šrotu. Ten tu teda nevyužívate len na výrobu, ale aj na zvyšovanie štatistík. Každý nový level obnáša stále viac a viac šrotu a každý level vám umožní pridať si dva body do spomínaných trochu štatistík.
Druhov nepriateľov je tu viac ako v predchádzajúcom diele, hoci nie oveľa. Od malých otravných lietajúcich robotíkov až po doslova ľudské tanky. Niektorí sú ťarbavejší, iní zase rýchli ako blesk. Obzvlášť nebezpeční sú tí, ktorým ak vezmete asi polovicu životov, prepnú na berserker mód, začne sa im pariť z očí a naberú na rýchlosti a sile. Ak sa proti vám postaví niekoľko takýchto šialencov naraz, šance na vaše prežitie sa blížia definitívne k nule. Bossovia sú tu rozmanití, výborne navrhnutí a hlavne obrovskí. Spomínaný Malý Johnny je napríklad veľmi tuhý boss, no so zaujímavou pointou. Namiesto toho, aby ste do neho búšili a znižovali HP, mu musíte zničiť chladiaci systém, aby sa vo svojom pavúčom skelete doslova uvaril vo vlastnej šťave.
Nakoniec sa ako vždy dostávame k technickej stránke. Graficky hra neurazí. Nie je to žiadne veľdielo, no príjemne sa na to pozerá a aj skvelo beží. Navyše sú tu tony grafických nastavení, pri ktorých som si všimol, že sú úplne totožné s predchádzajúcim dielom. Pribudla ale možnosť nastavenia dynamického rozlíšenia, ktoré zabezpečí stabilné snímkovanie tým, že sa vám pri zakolísaní frameratu zníži rozlíšenie. Hudba je ale výrazne slabá. Hlavné menu oplýva krásnou, len niekoľko tónovou zasnenou melódiou akoby vystrihnutou z Deus Ex: Human Revolution, no zvyšok soundtracku je len agresívne generické techno bez nápadu, vkusu a snahy priniesť výraznejšie hudobné prvky. Pochváliť musím skvelý český preklad, ktorý skvelo dopĺňa celkovú atmosféru hry.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Surge 2 2019
- Platforma: PC
- Žáner: akčné RPG
- Výrobca: Deck 13
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad