RECENZIA: Disco Elysium mi ponúklo najpohlcujúcejší RPG zážitok za posledné roky

RECENZIA: Disco Elysium mi ponúklo najpohlcujúcejší RPG zážitok za posledné roky

 

Zobudili ste sa niekedy ráno, s poriadnou opicou, neznesiteľným zmätkom v hlave a únavou ako keby po vás prešlo stádo slonov? Že sa vôbec pýtam. Tak to skúsim takto. Zobudili ste sa niekedy ráno s poriadnou opicou, neznesiteľným zmätkom v hlave a únavou ako keby po vás prešlo stádo slonov, pričom si uvedomujete, že si nespomínate nielen na to čo sa stalo počas noci, ale ani kto vlastne ste a čo robíte? Počkajte ešte!

K tomu navyše počujete rôzne hlasy, samému sebe sa hnusíte až tak, že by ste sa najradšej odstrelili, a okrem iného taktiež nachádzate vašu hotelovú izbu rozbitú na franforce. Kravata sa točí na stropnom ventilátore, nohavice sú len tak pohodené na zemi a okno má v sebe takú dieru, že by ste sa cez ňu sami dostali von. Čo majú byť tie pohľady a hrobové ticho? Nuž, tak sa proste stalo no... Nesúďte ma... Ale aspoň že mi rozumiete, ako sa teraz cítim.


A poviem vám narovinu, nie je to veru med lízať. Heh, a obzvlášť vtedy, ak máte za barákom obeseného muža a zisťujete, že vy ste detektív, ktorý má túto údajnú vraždu vyšetriť. To sa vám potom vskutku ťažko vstáva z postele. Aj keď tou posteľou vlastne myslím dotrhanú pohovku, ktorá smrdí od zvratkov a moču, no tiež je nasiaknutá niekoľkoročným prachom. Do akého sveta som sa to zobudil... Tak si sám odpovedám, že do sveta, ktorý som si chtiac-nechtiac vytvoril sám.

No teda, Disco Elysium... To je teda vec.

Odmlčím sa, hľadajúc správne slová, ktorými by som pokračoval. Zrazu mi niečo príde na um, otváram ústa od nádeje, oči sa mi začínajú trblietať ako lampióniky a práve v tom najlepšom ich rýchlo zatvorím a uvoľním všetky tvárové svaly. Celý si dám pohov. Planý poplach.

KONCEPTUALIZÁCIA [Stredná: Úspech] Pokračuj v tom, čo si načal. Rozhovor sa ďalej o tom ako ťa táto hra očarila, nezabudni použiť fantáziu. Tá je dôležitá.

LOGIKA [Jednoduchá: Úspech] Je to pravda. Čitatelia navyše ľahšie strávia text, ktorý je jednoliaty a neskáče sa v ňom z témy do témy.

+ 5 EXP

To vyššie, to je Disco Elysium. Rozoberanie vašich myšlienkových pochodov a využívanie štatistických hodnôt vašich najväčších intelektuálnych predností na čo najtriezvejšie (ak teda to takto chcete), najzrozumiteľnejšie (opäť len ak to teda chcete) a najúspešnejšie (to rozhodne určite chcete) zvládnutie konfrontačných rozhovorov a hlbokého precítenia prostredia navôkol vás z konceptuálneho hľadiska najskrytejších zákutí vášho mozgu, ktoré sú vo vašom prípade až tak mimoriadne živé, že sa často medzi sebou hádajú a snažia sa vám podsunúť do podvedomia ich videnie reality. Ktoré je samozrejme podľa nich to najsprávnejšie.

Čo je to...? RPG? Klikacia adventúra? Textovka s animáciami a rozvojom postáv? Čo to vlastne je? Tak ale vážne. Disco Elysium je RPG a to pravé RPG v tom najčistejšom zmysle slova. Ak by som mal ísť do konkrétnej definície, veľmi sa mi zapáčila myšlienka, že by som to nazval role-playing adventure, teda RPG adventúra. Táto definícia má v sebe tú správnu silu, to správne definovanie základnej podstaty tohto diela. Je to izometrické RPG založené na štatistikách a viditeľných hodoch kociek determinujúcich úspech vášho rozhodnutia. Je to zároveň detektívna point-and-click adventúra založená na textoch, ktoré sú tvorené obrovskou, ale skutočne obrovskou, hromadou dialógov, monológov a rôznych situácie opisujúcich pasáží.

Disco Elysium je úplný klenot a nebojím sa povedať, že aj okamžitá klasika, ktorá sa zapíše do dejín žánru. Prepáčte, že som hneď taký priamy, no musím zo seba spontánne dostať to nadšenie. Je to noirová melancholická nádhera, drahokam komornej detektívky i diamant rozboru ľudskej psychológie. Disco Elysium búra hranice a posúva dopredu možnosti interakcie pri rozhovoroch, o čo sa doteraz pokúsilo len málo hier, nakoľko zvládnuť tak zložitú problematiku, to si nepochybne žiada veľkú dávku talentu a stopercentného úsilia. A početného množstva scenáristov.

Základ hry tvoria vlastne dialógy a snaha vyťažiť z nich toľko, koľko sa len dá. Ste predsa detektív, nie? Síce pochybný, ale stále detektív. Je človek, ktorého vypočúvate, čistý? Skrýva niečo? Prečo zahmlieva? Má to s tým niečo spoločné? To môžete, no i nemusíte, zistiť, záleží od vašich štatistík. Rozhovory sú samozrejme rozhovormi, to znamená otázky a odpovede, vetvenie tém a ich prepájanie. Čo ale robí Disco Elysium navyše, je, že do nich pridáva premenné, takzvané checky a pasívne výzvy. Hra necháva na pozadí neustále bežať hodnoty vašich skillov, ktoré sa porovnávajú s vopred určenými skrytými hodnotami, a ak je vaša hodnota určitého skillu vyššia alebo rovnajúca sa hodnote aplikovanej na odpovedi alebo situácii, nadíde jej chvíľa. V takýchto prípadoch vám do reči skočí myšlienka objasňujúca určité okolnosti, čo vám nakoniec môže pomôcť spojiť súvislosti. To sú pasívne výzvy. Samozrejme, tých druhov prípadov je neporovnateľne viac, nakoľko je v hre až 24 skillov.

Tieto výzvy, ktoré v originále majú názov challenges, na vás môžu vybehnúť zovšadiaľ, úplne nečakane a pri rôznorodých príležitostiach. Osobne milujem, keď ma hra dokáže neustále prekvapovať, a keď ponúka mechaniky, ktoré musíte objaviť sami bez toho, aby vám to naznačila hra. Spustenie pasívnych výzviev môže byť determinované celou škálou rôznych vplyvov. Ak splníte podmienky. Niekedy je potrebné mať oblečené určité oblečenie, alebo nejaké oblečenie nemať, niektoré si žiadajú špecifický dialóg iniciovaný predtým, niektoré determinujú vaše politické názory, niektoré zas nepolitické. Niekedy sa výzvy spustia, ak nemáte pri sebe partnera, detektíva Kima, niektoré sa môžu spustiť dokonca len pri určitom počasí, či hodine dňa. Sami nikdy nezistíte, kedy sa výzvy spustia, no aj v tom tkvie to čaro Disco Elysium. Čaro neustále prekvapovať.

Uvedomujem si, že to znie mätúco. Ako by aj nie, veď už len keď to hráte prvýkrát a zrazu máte pred očami dve desiatky úplne originálnych schopností, neviete hneď čo od nich očakávať a ako sa vlastne prejavia. Platí, že čím viac sa do hry ponoríte, tým viac si ju užijete. Pretože ju pochopíte. Skúste sa preto ešte raz pozrieť vyššie, na začiatok recenzie, kde som simuloval tento herný systém a možno vám to bude jasnejšie. Takýmto štýlom totižto skilly môžu zasiahnuť do rozhovorov a zásadne vám spravidla pomôcť v postupe. Ale nejde len o rozhovory s postavami. Vaše schopnosti sa môžu odzrkadliť aj pri prieskume prostredia alebo keď robíte nejakú činnosť, napríklad obhliadku mŕtvoly.
RPG systém ponúka 4 atribúty (Inteligencia, Psychológia, Stavba tela a Motorika) a na každý atribút je naviazaných 6 skillov. Výška jednotlivých atribútov determinuje, kedy môžete bodíkmi po levelovaní navýšiť jednotlivé skilly. Tak napríklad dajme tomu, že máte Inteligenciu 4 a pri tvorbe postavy ste si vyrolovali hodnotu 5 pri skille Logika. Logiku si teda budete môcť navýšiť v základnom stave o 4 body, ak nepočítame rôzne modifikátory a činnosti, ktoré môžu ešte viac navýšiť základný stav štatistiky. Čo sa týka samotných skillov, tak nájdete tu už okrem spomínanej Logiky aj Rétoriku, Konceptualizáciu (tú som použil na začiatku textu), Vôľu, Autoritu, Vnímanie, Vyrovnanosť alebo Elektrochémiu. Napríklad posledný menovaný skill vás bude často nabádať, aby ste brali drogy. Nečudujte sa. Robiť to samozrejme nemusíte.

Musíte si uvedomiť, že všetko je vo vašej hlave. Skilly sa v skutočnosti medzi sebou nerozprávajú a nekonkurujú si. To všetko je len o podvedomí hlavnej postavy, o jej myšlienkových pochodoch, ktoré sa u nej prejavujú, keď sa na niečo sústredí alebo sa nad niečím zamyslí. Preto vás aj váš partner Kim často pristihne pri dlhom zamyslení, z ktorého vás dostane, až keď pridá na dôraze. Však práve taký začiatok je geniálnym príkladom. Vidíte čiernu obrazovku a filozofický rozhovor medzi časťami vášho mozgu. Zatiaľ čo vy, detektív, chrápete po bujarej noci. Neviete síce, čo sa deje, no je to tak podmanivo napísané, že budete chcieť o tom zistiť viac a viac. Fascinujúce.

Späť ale k rozhovorom. Spomínal som takzvané checky. Tak na rozdiel od výšky atribútov, ktoré bežia na pozadí a aktivujú sa, keď sa minimálne rovnajú danej hodnote, ktorú vy nevidíte, checky k tomu pridávajú ešte aj hodnotu kociek. Existujú biele a červené checky. Sú to vlastne také výzvy, ktorým musíte čeliť, ak chcete byť úspešní pri určitých veľmi dôležitých otázkach a momentoch. Ak sa vám nepodarí dosiahnuť stanovenú hodnotu, biele checky si môžete zopakovať. V drvivej väčšine sú spojené s postavou alebo vecou, ku ktorej sa môžete vrátiť, pričom hra vám dané miesta, kde na vás čaká biely check, prehľadne zobrazí na mape. Jediná podmienka pre opätovné aktivovanie bieleho checku je navýšenie skillu zodpovedného za predchádzajúci neúspech minimálne o jeden bod. Vtedy sa znova odomkne.

Červené checky sú najriskantnejšie a opakovať ich nemôžete. Patria medzi kritické záležitosti, ktoré vám môžu otvoriť dvere k hlbšiemu poznaniu, no taktiež tie dvere navždy zamknúť. Pred aktivovaním každého checku vám hra zobrazí pravdepodobnosť, s ktorou daný check zvládnete, ak sa k výške vášho skillu pripočítajú aj hodnoty z kociek. Pravidlá hodu sú jednoduché. Sú dve kocky d6, ktoré sa hádžu súčasne a ich výsledná hodnota sa započíta k vášmu skillu. Na hre je krásne aj to, že do týchto checkov sa môže odzrkadliť vaše počínanie v minulosti.

Stačí, že sa predtým budete pýtať veľa, alebo že o sebe prezradíte niečo konkrétne, a to môže oponentská strana „využiť“ vo svoj prospech, ergo, pri percentuálnom zhodnotení checku dostanete penalizáciu a úspešnosť bude mať nižšiu pravdepodobnosť, než ak by ste predtým reagovali inak. Tieto veci sa stávajú. Často. Z toho dôvodu nie je Disco Elysium len o prostoduchom odklikávaní všetkých možností. Veľakrát musíte rozmýšľať krok dopredu. Napríklad v jednom rozhovore som bol na koni preto, pretože pred príchodom k postave som v skrinke našiel určité dokumenty a snažil som sa pochopiť ich význam (opäť cez debatu v mojej hlave a zároveň aj s Kimom), čo mi pri checku pridalo plus jeden bod a teda sa zvýšila aj percentuálna úspešnosť. Naopak napríklad prezradenie, že nemám pri sebe odznak sa negatívne prejavilo v ďalšom priebehu rozhovoru.

Možno teraz máte zlú predstavu, že Disco Elysium je o nudnom, stereotypnom rozprávaní sa. Tieto predstavy hoďte okamžite za hlavu. Tak po prvé, dialógy sú napísané skutočne excelentne a, aj napriek svojej dĺžke, veľmi bavia. A po druhé, rovnako dôležitý je aj prieskum prostredia. Hra je v podstate open world, ktorý vám umožňuje ísť všade, kam vám to momentálny stav príbehu umožňuje. Je len na vás, čo budete robiť. Teda, nie že by tu boli možnosti ako v GTA, no môžete sa rozhodnúť, že sa dozviete viac o svojom partnerovi, alebo budete robiť niektorý z početných sidequestov, alebo sa vydáte zistiť viac o histórii miesta a pozadí lore. Čo takto počkať, kým pôjde Kim spať a za jeho chrbtom si ísť trocha povyraziť do miestneho baru alebo zaspievať si karaoke? Môžete. Stačí byť len šikovný a vedieť pracovať s možnosťami.

Početnosť skillov a štatistík, z ktorých vychádzajú rôznorodé možnosti, má samozrejme dopad na to, akým smerom sa hra poberie. Stačí, že máte skill Fyzický nástroj na vyššej hodnote a hneď môžete naučiť nadradeného, takmer 2 a pol metra vysokého rasistu menom Measurehead slušným móresom, čo následne odzrkadlí ďalší postup jednoducho inak, než ak by ste vašou päsťou nezabili ani muchu a museli ste problém vyriešiť intelektom. Všetko samozrejme stále závisí od úrovne vašich skillov a ich kombinácií. A narkotík, ktorými si môžete konkrétne atribúty zvýšiť, respektíve znížiť.

Hra má vynikajúci systém striedania dňa a noci, nakoľko je to asi prvá hra, pri ktorej to má aj dopad na vás samotných. Oproti iným hrám tu deň a noc trvajú niekoľko hodín skutočného herného času, čo znamená, že keď si hru zapnete a máte práve ráno, tak kým sa v hre zotmie, budete sami na sebe pociťovať únavu ako zo skutočnej vyčerpávajúcej detektívnej práce. Nič podobné som pri žiadnej hre s dynamickým cyklom fáz dňa ešte nezažil. Okolo 21:00 sa už Kim poberá do svojho apartmánu a po 02:00 v noci už na ulici nestretnete nikoho. Kvôli tomu som si vždy naplánoval, čo budem cez deň robiť a ako si rozvrhnem čas tak, aby som všetko stihol a nakoniec deň uzavrel so zaslúženým pocitom dobre vykonanej práce. Ak chcete čas preskočiť, kúpte si knihu a pri nej vám zbehne čas rýchlo. Myslím tým priamo v hre, nie doslova.

Asi ste si už všimli, že zatiaľ som sa stoj čo stoj vyhýbal predstaveniu príbehu. Na to mám pádny dôvod. Disco Elysium je hra o príbehu a vyzradiť niečo podstatné, to by mohlo výrazne narušiť zážitok z hry. Viete už, že ste detektív a že vyšetrujete vraždu obeseného muža. Jedno je ale vražda, no druhé zase vysporiadanie sa s nespokojnými pracovníkmi miestneho prístavu, ktorí štrajkom blokujú dopravu. To, čo sa bude diať následne, to už nechám na hre samotnej, aby vám to naplno predstavila. Je to dospelá hra, plná hlbokých myšlienok, prepracovaného pozadia deja, výrazných charakterov a bohatého vykreslenia sveta. Hra sa možno neodohráva na obrovskom poli, no aj na tak pomerne malom území dokáže sprostredkovať niekoľko desiatok hodín hrateľnosti. Navyše malé územie vyvoláva pocit komornosti a komplexnosti. Koniec koncov, to vlastne ani nie je pocit, ale skutočný stav.

Svet Disco Elysium je zvláštnym spojením súčasnosti a futurizmu, s nádychom porevolučnej atmosféry Veľkej francúzskej revolúcie, okorenený ranným obdobím 20. storočia. Znie to veľmi bláznivo, no funguje to prekvapivo výborne. Na prvý pohľad nespojiteľný mix, no zreteľne v ňom uvidíte odraz modernej doby, reflektujúci dnešné problémy. Liberalizmus, fašizmus, komunizmus, drogy, lacný sex, znásilňovanie, chudobu, opilectvo, domáce násilie, pokrytectvo. Disco Elysium pracuje so súčasnosťou na pozadí avantgardy priamo a bez príkras. Aj kvôli tomu by som vyzdvihol túto hru. Nejde pri tom o žiadne primitívne snahy šokovať, ale o inteligentné rozpracovanie ťažkých tém.

Hra vám umožňuje vytvoriť hrdinu, akým chcete sami byť. Iste, budete vždy policajtom, no môžete byť dobrým, zlým, pochabým, hlúpym, slabým, môžete byť komunista, fašista, či liberál, alebo všetko úplne dokopy. Môžete riešiť situácie násilím, alebo môžete byť morálne tak na dne, že vás rozplače aj primitívna nadávka od malého fagana a zavesíte detektívnu kariéru na klinec. Možnosti, akou cestou sa poberiete a akého detektíva nakoniec zo seba vyformujete, sú v Disco Elysium priam nekonečné. K tomu dopomáha aj Kabinet myšlienok, respektíve Thoughts Cabinet, ako sa tomu hernému prvku povie v originálnom znení.

Kabinet myšlienok sú vlastne perky, ktoré máte všetky vypísané pekne zaradom. A že je ich teda poriadna kopa, doslova niekoľko desiatok. Vtip je, že aj keď ich všetky vidíte, odomknúť si ich len tak nemôžete. Tieto perky sa totiž odomykajú predovšetkým po vašich rozhodnutiach v rozhovoroch, pričom vy netušíte kedy sa to stane, a či sa to vlastne stane. To dáva hre punc tajomna. Že hra stále pred vami niečo skrýva a že má stále čím prekvapovať. Až sa vám myšlienka odomkne a vy si ju umiestnite do slotu, najprv sa musí aktivovať, čo trvá určitý čas. S tým nemôžete nič robiť, len pracovať medzitým na niečom inom. Taktiež je zaujímavé, že vás hra penalizuje za to, že si perky aktivujete.
Počas „čakacej doby“ tak môžu byť ovplyvnené niektoré vaše skilly zníženým levelom. Je to však len dočasné, po dokončení aktivovania sa penalizácia zruší a odomknú bonusy vyplývajúce z daného perku. Je to trošku zvláštny systém a je treba si naň zvyknúť, no do celkového štýlu hry zapadá. Čo mi trocha vadilo, že ako odomykanie slotov na perky, ako aktivovanie perku a ako aj zrušenie perku (čo je trvácne a nemôžete ho dostať späť), aby ste ho mohli nahradiť iným, to všetko vyžaduje bodíky získavané levelovaním. Vzhľadom na to, že levelovanie nie je v hre otázkou pár minút, mal som vždy ťažké chvíle pri rozhodovaní sa, či drahocenný bod nevyžujem skôr priamo do skillov a budem ignorovať perk v Kabinete, ktorý by mi na začiatku na niekoľko hodín tak či onak priniesol najprv penalizáciu. Možno, že je ten Kabinet prísnejší, než by snáď mal byť?

Aj keď v hre nie je žiadny súbojový systém a nie sú v nej súboje, ako v iných izometrických RPGčkách, máte ukazovateľ života a môžete dokonca aj zomrieť. Niekedy sa môžete dostať do potýčky, respektíve sám ju vyvolať, a keď je fyzička na nízkej úrovni, tak to ste v poriadnom maléri. Zomrieť ale nemusíte len pri bitke. Moja postava dostala srdcový infarkt, pretože nedokázala z rozbehu vyvaliť dvere z pántov. Áno, aj toto vám môže znížiť HP. Dostať „Game Over“ môžete aj vtedy, ak vám klesne morálka na nulu. Počas rozhovorov sa môžete tak zamotať sám do seba alebo vás môžu tak zdeptať, že vám začne klesať morálka až do takého bodu, že si vaša postava uvedomí, že ako detektív nestojí ani za deravý groš a odíde do predčasnej penzie. To nepoteší hlavne vtedy, keď sa vám to stane počas 20 minút dlhého rozhovoru.

Svojmu detektívovi môžete obliekať rôzne druhy oblečení, od čiapok, okuliarov, cez tričká, rukavice, až po nohavice, či topánky. Tu to funguje ako predpokladáte, a teda každý takýto kus vám môže niektoré štatistiky zvýšiť a naopak niektoré zasa znížiť. Okrem toho máte v inventári rôzne predmety, ktoré môžete predávať (napr. noc v hoteli stojí 20 reálií a každú noc si musíte zaplatiť), iné zasa použijete pri špeciálnych príležitostiach na dokončenie konkrétnych úloh. Tak sa teraz zamýšľam, či by hra nejako reflektovala fakt, že by som počas celého vyšetrovania vôbec nešiel spať. To by mohol byť veľmi zaujímavý experiment.

Disco Elysium neexceluje len v hrateľnosti a príbehu ale aj v audiovizuálnom štýle. Artštýl je nádherný, ako keby maľovaný vodovými farbami na sklo, no po technickej stránke ako takej trošku zaostáva. Pohľad si môžete približovať, resp. oddialiť, pričom práve pri priblížení sa môžu odhaliť slabšie textúry alebo zubatosť hrán, ktoré môžu byť výrazné aj na najvyššej nastavenej hodnote antialiasingu. Avšak, geniálne zvolený artštýl tieto nedostatky dokáže úspešne zamaskovať. Hudobná stránka je prvotriedna. Famózny soundtrack plný melancholických melódií, pomalých ambientných ruchov, či krehkých klavírnych pasáží má na svedomí anglická indie rocková kapela British Sea Power.

Hovorte tomu jednoducho RPG, alebo tú skratku obohaťte o prívlastky ako adventúrne RPG, RPG adventúra alebo role-playing adventure, a nikdy sa nepomýlite, keď budete opisovať Disco Elysium. Niekedy máte pocit, že hráte RPG, inokedy zasa, že máte pred sebou klasickú klikačku. Záleží ale na tom vôbec? Disco Elysium spája do najmenších detailov prepracovanú psychológiu a konanie postáv (tu prichádza tá role-playing časť) a vyšetrovanie záhadnej vraždy spojenú s fantastickým scenárom (tu zasa vstupuje tá adventúrna časť) do jedného unikátneho herného celku, s akým ste sa určite ešte nikdy nestretli. A o to v prvom rade ide.

Disco Elysium nie je obyčajná hra. Je to hra pre fajnšmekrov. Je to hra pre takých hráčov, ktorí už od hier požadujú viac než len prázdne hlášky a prvoplánové násilie. Pre takých hráčov, ktorí sa už zamýšľajú nad vyššími vecami, a ktorí radi rozjímajú nad posolstvami, nie práve priamočiaro podanými. Disco Elysium je hra pre tých, ktorí rozpažia ruky, zatvoria oči a mysľou sa vynesú vysoko nad všetko a všetkých, aby sa z plných pľúc nadýchali éterickej čistoty poznania, ktorú nájdu len tam.

Naše hodnotenie

Úchvatný a slovami len ťažko opísateľný herný zážitok určený predovšetkým dospelým a trpezlivým hráčom, ktorí sa pri hraní neboja premýšľať, a ktorí sa nezľaknú ani pomalého tempa. Disco Elysium obohacuje RPG o nový pohľad na psychológiu postáv a žáner klasických klikacích adventúr o nelineárny postup a dialógy založené na štatistikách. Tento, nebojím sa povedať, zázrak prišiel bez akýchkoľvek pompézností a akejkoľvek reklamnej masáže ako blesk z jasného neba, aby tu na konci roka 2019 redefinoval žánre. Čo sa týka hier, je to pre mňa ten najpovznášajúcejší a najéterickejší počin za posledné roky vôbec.

Klady

  • úchvatný scenár a výborne napísaný príbeh
  • do detailov rozpracovaný RPG systém zameraný na psychológiu
  • nádherný artštýl a podmanivá atmosféra
  • tony možností a skvelá znovuhrateľnosť
  • úžasná hudba

Zápory

  • vlastne ani nič

Informácie o hre

Disco Elysium

Disco Elysium 2019

 

  • Platforma: PC
  • Žáner: RPG, role-playing adventure
  • Výrobca: ZA/UM
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ZA/UM

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Veronika Jankovičová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk