Len pre poriadok. Heavy metal v nadpise má byť braný ako synonymum brutálnosti a agresivity a nie ako priamy odkaz na heavy metalovú hudbu. Toto totiž nie je Doom a ostré riffy ťažkého kovu tu budete čakať márne, nakoľko hudobná stránka je tu pojatá elektronicky s veľkou dávkou ambientu. Iron Maiden ale predsa len nespomínam náhodou. Ion Fury spočiatku totižto nieslo názov Ion Maiden, čo bolo štýlovým odkazom na legendy metalu a zároveň vyjadrenie podstaty hrdinky hry, no práve Iron Maiden o takúto poctu vôbec nestálo a tvorcov zažalovali. Hra tak musela zmeniť názov a zbaviť sa všetkého, čo by mohlo len trocha odkazovať na kapelu.
Škoda toho názvu, nakoľko práve Ion Maiden vystihoval hru a hlavne jej hrdinku najlepšie. Tou je policajtka Shelly Harrison alias Bombshell, čo je pekne tvrdá ženská, od ktorej by ste na zadok rozhodne dostať nechceli. Ak sa teda náhodou nevyžívate v bolesti spôsobenej výterom zo zadku rozžeravenou hlavňou samopalu, v tomto prípade by ste teda chceli. Je to vskutku poriadny drsňák, ktorý si ide za svojím cez stovky mŕtvych kyberšmejdov a odporných transhu pankáčov. Veď napokon, ako by aj nie, keď vzišla priamo z Duke Nukema, ešte pred takými 20 rokmi, ako jeho ženský náprotivok.
Ion Fury je strieľačkou v tom najčistejšom zmysle slova. Zabudnite na moderné tzv. military shooter, ktoré sú lineárne ako starostlivo pripravená biela lajna mexického narkobaróna. V tejto hre môžete bez problémov zablúdiť, obzvlášť v mohutných pokročilých úrovniach. Od začiatku úrovne po jej koniec síce vedie len jedna cesta, no prostredia sú vždy veľké a členité s mnohými odbočkami, skrytými miestami, skratkami, jednoducho pasážami určenými na prieskum.
Často sa vám stane, že budete utekať pred presilou kade ľahšie, pred sebou uvidíte dvere a všimnete si, že naľavo od vás vedie iná chodba, ktorá sama o sebe obsahuje ďalšie chodby na ňu naviazané. Vy sa ale rozhodnete ísť doprava, skryť sa za prekážku. Za ňou zistíte, že ste sa ocitli vo vode, do ktorej sa môžete aj ponoriť a tým sa pred vami zrazu otvorí veľká podvodná plocha s niekoľkými miestami, kde sa môžete vynoriť inde, a aby toho nebolo málo, tak natrafíte aj na potrubia vedúce boh vie kde. Vcelku rozdiel oproti takej kampani v Call of Duty, čo poviete?
Po vzore starých klasík sa v leveloch neposuniete ďalej, až kým nenájdete karty správnej farby, ktorými už môžete otvoriť dovtedy zamknuté oblasti. Hra vám ale ničím vôbec nepomáha, nevodí za ručičku šípkami, krížikmi, či nebodaj ukazovateľmi visiacimi niekde vo vzduchu s ukazovateľom vzdialenosti od daného bodu v metroch. Tu ste na všetko sami. Teda vy a vaše búchačky. Zároveň nečakajte, že príbeh budú posúvať všadeprítomné prestrihové scény a naskriptované filmové „wow“ scény, ktoré vždy tak falošne v hráčoch vyvolávajú pocity neistoty a kinematického úžasu. Tu, keď sa pod vami roztrhne most, tak to sa následne odzrkadlí aj v level dizajne, než aby sa hra vo vás len takto smiešne v cutscéne snažila vyvolať pocit, že vy ste ten „borec“, ktorý prežije aj to, čo iní nie, a preto ste vyvolený na záchranu sveta. Také báchorky si môžete nechať pre deti. Keď prežijete uragán menom Ion Fury, tak to preto, že ste taký dobrý, a nie len preto, lebo to dopredu pre vás pripravili scenáristi.
Keď už spomínam scenár, príbeh od Iron Fury nečakajte. Vlastne sa tu nachádza len niekoľko odstavcov dlhý text popisujúci momentálnu situáciu, a aj ten si len musíte sami pracne nájsť po kliknutí na READ ME v hlavnom menu. Hra nezdržuje popisom charakterov, príbehu, či nebodaj načrtovaním nejakej zápletky. Úvodná scéna trvá asi 30 sekúnd a už so zbraňou v ruke začínate nepretržitý a neprerušovaný maratón extrémne rýchlej akcie, ktorá sa skončí o takých 15 hodín posledným granátom hodeným na hlavu finálneho bossa. A až vtedy sa spustí druhá scéna v hre vôbec, ktorá tiež sama trvá len niečo málo cez pol minúty. Všetko je tu poddané okamžitej hrateľnosti. Tá je vynikajúca, no má chyby.
Dizajn levelov je skvelý, zbrane, aj keď tradičnejšieho razenia, tak zábavné a boss fighty, aj keď v ničom výnimočné, tak sú aspoň obstojné (až teda na záverečný, ktorý za veľa veru nestojí), no v čom hra definitívne stráca sú tradiční nepriatelia. Takíto nepriatelia vás sprevádzajú celú hru, stretávate ich na každom kroku a práve tí sú s vami v drvivej väčšine času. Preto zamrzí, že druhov nepriateľov je len pár, pričom, a čo je ešte horšie, tí, ktorí sa objavia v prvej minúte hry, sa budú objavovať stále dookola a neustále a to ešte aj počas záverečného súboja. Na tom by určite nebolo nič zlé, keby ich dopĺňalo množstvo iných, no problém je v tom, že tí iní nie sú žiadne množstvo.
Okrem hnedých pankáčov, červených pankáčov, granátometčíkov, lietajúcich hlavách na dronoch a hlavách na pavúčích nohách, sa z času na čas objaví skákajúci chrobák či otravný lietajúci démon a to je vlastne všetko. Na 15 hodinovú hru je to dosť málo a stojím si za tým, že práve nízka variabilita nepriateľov má hlavné prsty v tom, prečo záverečné úrovne už pôsobia trocha vyčerpane a to aj napriek tomu, že ich stavbou si stále držia vysokú úroveň. Napríklad predposledný level je nádherne členitý, vrstevnatý a umne prepletený. Hra totižto s blížiacim sa koncom trocha stráca a nie je to len nepriateľmi, ale z určitého hľadiska, aj samotným prostredím, ktoré až opustí futuristické mesto a začne koketovať s rôznymi kanálmi a fádne pôsobiacimi podzemiami, tak niečo zo svojej iskry stratí a prinavrátiť sa jej to do úplného konca už tak celkom nepodarí.
Recenziu chcem zakončiť v pozitívnom duchu a to opisom krásneho artštýlu, no aj tu musím spomenúť ešte jeden neduh. Textúry, voxely, štýl, efekty, spirity nepriateľov a ich animácie, to všetko je tu úplne fantastické a tvorcovia si zaslúžia obdiv za to, ako hra pôsobí moderne, no zároveň zachováva pravého ducha starých FPSiek. Hra beží na prehistorickom engine Build, na ktorom ešte bežali aj také pecky ako Duke Nukem 3D či Shadow Warrior (samozrejme, súčasná verzia je už neporovnateľne zmodovaná a upravená, hoci praveký základ tam stále je), a preto je až do očí bijúce, že sa dokáže trhať, keď dôjde na vykresľovanie väčšieho počtu dvojdimenzionálnych spiritov nepriateľov. Môj počítač síce nie je žiadna mašina z NASA, no aby sa trhala pri takejto hre, ktorá veľkosťou mimochodom nemá ani 100 MB?
Ion Fury je nádhernou hrou, ktorá bola od srdca vytvorená fanúšikmi starých herných klenotov. Je to cítiť na každom kroku, či už rôznymi narážkami, štýlom úrovní alebo desiatkami a desiatkami secretov poskrývaných na každom kroku. Hra síce oplýva niekoľkými neduhmi, no celkovo ide o úžasný adrenalínový zážitok zo starej školy, ktorý si nepochybne užije aj každý moderný fanúšik akčných hier. Takýchto pravých strieľačiek dnes mimochodom nie je veľa a aj z toho dôvodu treba Ion Fury uznať, že trafila presne do toho čierneho bodu, ktoré znamená najvyššie skóre. Ja jej síce to najvyššie nedávam, no vedzte, že má k nemu vážne blízko. Bravo!
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Ion Fury 2020
- Platforma: PC
- Žáner: FPS
- Výrobca: Voidpoint / 3D Realms
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: COMGAD
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- PREVIEW: Diablo IV - Malá evolúcia, no žiadna revolúcia 22. mar 2023
- RECENZIA: Hi-Fi Rush – nadupaný štýlový akčný hit od Šindžiho „Resident Evil” Mikamiho 06. feb 2023
- Nintendo v roku 2023 31. dec 2022
- RECENZIA: Lost Judgment – akčný klenot konečne aj v PC 29. nov 2022
- RECENZIA: Pentiment klame telom a neprináša všetko z toho, čo sľubuje 14. nov 2022
