Po dlhšom čakaní k nám opäť zavítalo herné pokračovanie Harryho Pottera. Osobne som dúfal, že po viac než sedem-mesačnom posune vydania titulu z novembra na júl tohto roku, autori vyšperkujú viaceré chyby, skúsia niečo zaujímavé pridať a popracovať na textúrach. Bohužiaľ, miesto krajšej grafiky, či nápaditých úloh, prichádza na scénu nuda, primitívnosť a ešte raz nuda.
Príbeh
Úvodom by som podotkol, že príbeh knižnej verzie sa v celej hre vyskytuje, ale len námatkovo. Tí, čo neprišli do styku s knižnou verziou, nebudú mať absolútne šajnu, o čo v tejto hre vlastne ide. Vlastne ja osobne tiež nemám predstavu, o čo išlo v tomto titule. Autori do hry síce zakomponovali dej, ale je tak biedny, že použiť slovo príbeh, je dosť prehnané. Dej hry vidíte v podobne cut-scén a videí. V hre ako takej sa dej neposúva, iba plníte rozličné úlohy.
{gallery}/recenzie/potter/1{/gallery}
Grafika
Budem teraz dosť stručný. Jedným slovom hrúza. Strašné textúry, animácie ako z doby ľadovej a navyše pri scénkach žiadna mimika postáv. Jediná mimika je otváranie úst ako ryba pred infarktom, či dojemné pohyby viečok, pri ktorých Hermiona vyzerá ako bielooká obluda. Cut-scény sú veľmi rýchle, pričom ani poriadne nestíhate vnímať, čo sa to tam vlastne deje. Napríklad zoznámenie s profesorom Slughornom. Zaregistrujete iba ako sa na vás díva akási zmes polygónov, začujete: „Ooo Harry! Bla bla “ a koniec. Pre mňa je jediné vysvetlenie to, že si autori boli dosť dobre vedomí strašného výzoru jednotlivých postáv a proste sa to snažili čo najviac zosekať. Úprimne, v niektorých situáciach som im bol za to aj vďačný. Paradoxom niektoré animácie a lokácie vyzerajú priam úchvatne. Tiež sa mi pozdával šprint. Okraje sa pekne rozmazávajú a celé to vypadá, ako pretekárska hra.
{gallery}/recenzie/potter/2{/gallery}
Hrateľnosť
Raz som skúšal šprintom v najväčšej rýchlosti naraziť do okoloidúcich študentov a výsledok bol všelijaký. Niekedy proste spadli, napriek fyzikálnym zákonom, tým istým smerom ako ja a inokedy, po veľkom náraze, im spadli iba knihy. Ale ak by ste čakali, že sa študent s nadávkami po knihu zohne, ste na omyle. Zostane tupo stáť, dívať sa do steny a potom sa vyberie tam, odkiaľ prišiel. O chovaní fyziky, áno aj tá tam „je“, by sa dalo ešte polemizovať. V dnešnej dobe high-tech zariadení, najmodernejších procesorov a neuveriteľne prepracovaných enginov, neboli autori schopní zapracovať do hry viatie plášťa, pohyb vlasov pri vetre a behu či prachsprostú normálnu chôdzu.
{gallery}/recenzie/potter/3{/gallery}
Osobne som sa nasmial a zároveň naplakal po tom, ako som hodil prútikom zdvihnutú stoličku do žiaka. Viete čo sa stalo? Nič. Stolička sa zlomila a študent si išiel zdravý preč. Ani sa neobzrel. Čo asi potom robí ten plášť? No podržte sa, nič. Vie sa hýbať, ale osobne, plášť v Max Payne bol oproti tomuto reinkarnovaný fyzikálny guru. To, čo by sme mali v hre považovať za vlasy, je na tom podobne. Ja nie som náročný. Netreba mi pri akcii prepracovanosť ako v Mirror’s Edge či GTA 4, ale toto je na úrovni možno roku 2001. A prečo sa sťažujem na pohyb? Jednoducho, lebo Harry behá ako s nasolenou … A nie len on, všetci a ešte k tomu úplne rovnako. Tie isté pohyby. Ako klony.
Tiež vo mne zanechali zvláštny dojem dvere. Je pekné, že autori spracovali otváranie dverí tak, že Harry ich musí tlačiť. Vyzerá to naozaj ako z hradu. Pekne príde a morduje sa s nimi. To je v poriadku. Inak ale na mňa zapôsobilo, keď som s lektvarom v ruke ,za behu, tie najťažšie dvere otvoril bez toho, aby do nich Harry čo len zatlačil. Proste do nich vbehol, dvere sa rozleteli. To isté pri každých iných. Ale ako náhle lektvar zmizol, všetko bolo v normále.
{gallery}/recenzie/potter/4{/gallery}
Veľmi zábavnou zložkou sú súboje. Musím povedať, že sú naozaj chytľavé a vydarené. Ak keď ste rýchly, obrazovka vyzerá ako keby ste slávili Nový rok. Tiež samotné prevedenie je pôsobivé a osobne, takto nejak som si ich aj predstavoval. Tiež by ale nezaškodilo ich urobiť ešte lepšie. Ako napríklad vo filme Harry Potter a Fénixov rád, súboj Voldemorta a Dumbledora. Proste niečo také, že by sme sa uslintali k smrti. Nie len šesť kúziel pri súbojoch a tri na interakciu.
Pri kúzlení je možné zničiť okolité objekty a podobne, ale vyzerá to dosť nedopracovane. Spočiatku viete len jedno kúzlo a postupne sa ich učíte. Kúzla sú jednoduché a bude ich vedieť veľmi ľahko aj malé dieťa. Osobne som po pár súbojoch dokázal väčšinu protivníkov zložiť na dva údery. Moc ma to však nebavilo.
{gallery}/recenzie/potter/5{/gallery}
Kapitola sama o sebe je metlobal. Z videa môžete vidieť, že je chytľavý a vyžaduje postreh. Osobne som sa pri ňom dosť zabavil. Je to taká príjemná oddychovka. Všetko má ale svoje muchy. Nemáte žiadnu voľnosť. Proste len lietate z kruhu do kruhu. Tiež minúť kruh je ťažšie, ako sa do neho trafiť. Avšak celé to pôsobí dojmom života a preto to oceňujem. Jediné čo mi ale naozaj vadilo, bolo časté opakovanie trasy. Osobne ma to vytáčalo, najmä, ak idete ten istý oblúk po piaty raz.
{gallery}/recenzie/potter/6{/gallery}
K tým pár pozitívnym postrehom by som prirátal aj elixíry. Myslím, že je to zaujímavý a aj zábavný nápad. Vyskúšať si prípravu všehodžúsu či elixíru živých mŕtvych. Nevýhodou je, že keď vám dôjde časový limit musíte celý postup opakovať a to pri zložitých elixíroch znamená naozaj veľký časový skok dozadu.
Ako veľké plus považujem rozľahlý Rokfort, ktorý je sprístupnený úplne celý a popretkávaný erbmi a ich časťami. Tiež oceňujem pomocnú ruku od autorov v podobe Bezhlavého Nicka. Na Rockforte naozaj slušne zapracovali. Natrafíte v ňom na známe pohybujúce schodisko, zavítate do rôznych klubov ako je súbojový klub či klub elixírov. Môžete sa v nich vyšplhať až na horné priečky, to sa prejaví napríklad zosilnením kúziel. Osobne som mal spočiatku veľké problémy s orientáciou, a tak som Bezhlavého Nicka naozaj hojne využíval. Tiež ma prekvapila Záškodnícka mapa. Po tých fiaskách som čakal niečo strašné, ale opak je pravdou. Je veľmi efektná.
{gallery}/recenzie/potter/7{/gallery}
Čo sa týka dabingu, nie je od hercov ale od ich imitátorov. Patrí k tým priemernejším, avšak niektoré scénky sú tak dobre nadabované, že vám bude jedno, či v tom štúdiu sedel pravý Harry alebo nie.
Záver
V krátkosti je Harry Potter a Polovičný Princ nudný titul s pár nápadmi, ktoré ho držia nad vodou. Celá séria má podľa mňa veľmi veľký hráčsky potenciál, len leží kdesi v prachu zahádzaný túžbou po rýchlych peniazoch získaných skoro zadarmo. Moja maličkosť totižto kdesi v tých najdivokejších snoch snívala, že autori aspoň raz prestanú myslieť na ľahký zárobok a pokúsia sa zapracovať. Len si predstavte Harryho na spôsob GTA4. Voľný Rockfort, prepracovaná fyzika, ,množstvo kúziel, parádna grafika a mimika. Dokonalá voľnosť pohybu. Toto sú mocné zbrane každého dobrého titulu. Keby zapracovali a dali si záležať, Harry by trhal rekordy nielen knižné, ale aj herné. Takto je to len priemerná akcia, ktorú zachraňuje len jej názov.
{gallery}/recenzie/potter/8{/gallery}
Prostredie Rocfortu Súboje Sem tam originálny nápad |
|
Grafika Fyzika Pohyb postáv Nevyužitý potenciál |
|
70% | |
ŽÁNER | akcia |
VÝROBCA | EA Bright Light |
VYDAVATEĽ | Electronic Arts |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
|
Zaujala vás táto hra? Kúpte si ju na www.ProGamingShop.sk |
Ďalšie obrázky z hry
{gallery}/recenzie/potter/ostatne{/gallery}