RECENZIA: Battletoads je ukričaná zlátanina otravných minihier a nesúrodej hrateľnosti

RECENZIA: Battletoads je ukričaná zlátanina otravných minihier a nesúrodej hrateľnosti

 

Niežeby som niekedy patril medzi skalných fanúšikov legendárnej série Battletoads, no vždy som vnímal a uznával jej kvality. A taktiež som veľmi dobre vedel, prečo sa medzi hráčmi stala doslova kultovou. Bolo to hlavne pre znamenite vyvážené spojenie neľútostnej obťažnosti, zábavných bitiek a originálnych nápadov sršiacich z každého levelu. Navyše to nikdy neboli nejako extra dlhé hry, čiže vďaka svojmu tempu rýchlo odsýpali bez toho, aby po čase začali nudiť.
Reštart Battletoads po 26 rokoch od vydania posledného titulu mení mnoho a taktiež mnoho nového prináša. Ak ste fanúšikom tejto série, Battletoads tu budete ťažko spoznávať. Hoci sa hra snaží priniesť rôznorodú hrateľnosť, ktorá bola typická pre predchádzajúce diely, tento reštart tlačí na pílu až veľmi, čo mu dosť škodí. Až priveľmi totiž „chce“. A nejde len o tieto tony minihier, o ktorých si určite ešte povieme nižšie, ale hlavne o ten humor a celkovo charaktery daných bojových ropúch, ktoré jednoducho pôsobia otravne už od prvých sekúnd, ako sa zjavia na scéne.

Je Battletoads zlá hra? Nie, to určite nie. Zlá hra vyzerá inak. Zlá hra vás totiž nudí, obsahuje mnoho dizajnových chýb a je bezduchá. Battletoads je totiž v prvom rade nekonzistentný titul, do ktorého sa tvorcovia snažili priniesť toľko bláznivého obsahu, až zabudli na vkusnú mieru. Z toho dôvodu sa vám tu stane, že v jednej sekunde bojujete proti inak krásne animovaným nepriateľom a v druhej hráte kameň-papier-nožnice (nazvané TOAD SHAMBO!) so zvyšnými dvoma ropuchami, prípadne riešite do beat’em up sa úplne nehodiace puzzle, ktoré by ste hľadali skôr v Laytonovi. Pri zlej hre stále zívate, pri Battletoads sa, naopak, neustále škrabete na hlave. A nie z dôvodu, že ste si vlasy neumyli už týždeň.

Rozpačitosť je to najvhodnejšie slovo, ktorým by som opísal reštart Battletoads. Rozpačitý je príbeh, rozpačité sú postavy a rozpačité je takmer aj všetko ostatné. Hoci teda okrem hudby. Tá sa zväčša nesie v heavy metalovom štýle, čo veľmi dobre rozpumpuje krv v žilách. Dej je neuveriteľne hlúpy a podaný tak chaoticky, až sa celý čas budete sami seba pýtať, prečo vlastne robíte, čo robíte. Charaktery utrpeli zmenu zo sem a tam hláškujúcich postáv na pubertálne a neustále sa pred ostatnými vyťahujúce potvory, ktoré hovoria rýchlosťou sto slov za sekundu. Typické postavy - hromotĺk s láskavým srdcom, vyziabnutý žabiak, ktorého najviac počuť, a prirodzený vodca stojaci tak na pomedzí.

Celé to pripomína skôr epizódu bláznivej situačnej komédie nevalnej kvality než hru. A čo je najdôležitejším prvkom takejto komédie? No predsa humor! A ten tu je v drvivej väčšine úplne strašný. Buď ponúka už stokrát videné a počuté pointy, alebo na druhej strane vtipy, ktorým ste sa naposledy smiali, keď ste dostali prvýkrát polúciu, respektíve prvýkrát menštruáciu. V scénach postavy skáču, hulákajú, robia grimasy, podpichujú sa, búchajú si hlavy o zem, kvičia ako šialené a vy len mlčky sedíte a s hlavou podoprenou o ruku sa cítite trápne aj za tých, ktorí pri vás v tej chvíli ani nie sú. Číre zlo!

Navyše, keby sa aspoň dalo vôbec na čo pozerať. Celý grafický štýl mi príde veľmi nesúrodý. Úvodný level obsahuje zaujímavý zjemňujúci filter a umne využitú hĺbku poľa, no iné úrovne vyzerajú, ako keby boli vystrihnuté zo seriálu Powerpuff Girls či zo starých Flintstonovcov. Najhoršie vyzerajú prestrihové scény, ktoré pôsobia dosť lacno. Neponúkajú žiadne grafické efekty ako samotné levely a postavy sú navyše obtiahnuté nevkusnou čiernou líniou, čo vytvára skutočne zvláštny kontrast so zvyškom hry. Kontrast v negatívnom zmysle slova.

Ako som už spomínal, hrateľnosť je tu nekonzistentná. Až teraz si však uvedomujem, aké slabé a nič nehovoriace slovo som vlastne povedal. Lepšie by bolo skôr povedať, že tvorcovia nad dizajnom veľmi nepremýšľali, jednoducho do hry hodili všetko, čo im práve zišlo na um. Napríklad po úvodnom leveli plnom akcie sa zrazu dostávate do dlhej pasáže QTE eventov súvisiacich s bežnou prácou týchto bojových ropúch. Tie sa totiž budú musieť zamestnať v normálnej práci, no namiesto obyčajnej scény zobrazujúcej ich znudenie si tú nudu budete musieť prežiť pekne s nimi. Jeden je masér, druhý účtovník a tretí robí tiež niečo podobné. Hra vám tak ukáže, aké tlačidla máte stláčať, pričom vy ich stláčate, no nie ako ropucha, ale ako blbá opica. Že som humor označil za číre zlo? Och, beriem späť. Až toto je číre zlo!

Hra takto kúskuje beat’em up hrateľnosť prakticky neustále. Niežeby vám neustále ponúkala posun v dizajne jednotlivých úrovní, ona radšej bude trhať vo vás z bojoch napumpovaný adrenalín takýmito nezmyslami. Napríklad minihry ako hádzanie loptičiek z dlane do dlane až smerom do bránky, prípadne fotenie mobilom čarodejnice sú absolútne mimo a vôbec nerozumiem, čo niečo také robí v skrolovacej bojovke, tobôž v hre Battletoads. Séria predtým neobsahovala takéto veci, na čo mala DOBRÝ dôvod.

Páčili sa mi však samotné bitky, ktoré tvoria väčšinu prvej polovice titulu. Sú zábavné, majú spád, typov nepriateľov je obrovské množstvo a každý jeden má svoje unikátne schopnosti, ktoré prezentujú excelentnými animáciami. S ropuchami môžete robiť rôzne triky, využívať špeciálne schopnosti, či dokonca žuvačkami zalepiť protivníka a poľahky do doraziť. Protivníci sú však veľmi odolní a musíte ich poriadne napumpovať. Niekedy sa toho na obrazovke deje až toľko, že nebudete vedieť, ktorá z postáv je vaša. Môžete si nastaviť tri druhy obťažnosti, ktoré odrážajú HP nepriateľov, ich silu a podobne, čiže každý by mal byť spokojný. Ono sama hra je pomerne ťažká už na stredné nastavenie, obzvlášť ak vám po bojovom poli spolovice tvorenom vodou pobehujú panáci vysielajúce elektrické výboje.

Taktiež som si veľmi užíval úrovne s dopravnými prostriedkami. Budete tu musieť absolvovať dlhé a náročné pasáže na vznášadlách, ktoré majú naozaj veľmi pekný dizajn a dokonale preveria váš postreh pri vyhýbaní sa prekážkam. Tým teraz myslím samotné levely. Parádna bola v podstate aj celá tretia kapitola, ktorá sa hlavne zameriavala na vesmírne súboje v top-down perspektíve, keď sa inšpirovala starými klasikami žánru ako Super Spy Hunter, Blade Buster alebo The Guardian Legend. Povedal by som, že to je úplne to najlepšie, čo „Battletoads 2020“ ponúka. Mieša sa tu extrémna rýchlosť, extrémna hustota 100 projektilov na 1 pixel a extrémna obťažnosť.

V druhej polovici hry klasické beat’em up úseky v podstate vymiznú a nahradia ich levely v štýle plošinoviek. Tie sú, bohužiaľ, dosť fádne a nie príliš objavné, čiže absenciu skákacích pasáží počas bitkárskych levelov v žiadnom prípade nenahradzujú. Dizajn plošinoviek ako Mario, Donkey Kong alebo Crash Bandicoot je na neporovnateľne vyššej úrovni. Celá hra vám, mimochodom, nezaberie veľa, na strednú obťažnosť také 3 až 4 hodiny.

Battletoads sa dá obstojne hrať aj pomocou myši a klávesnice, dokonca som tak prešiel celú hru a som rád, že to myška prežila. Ideálne je to, samozrejme, na gamepade, čo vlastne odporúčajú aj tvorcovia. Titul ponúka hru pre jedného hráča a kooperáciu, hoci len lokálnu. Veľmi sa čudujem, aký je dôvod, že kooperačná hra v roku 2020 neumožňuje multiplayer online spôsobom.

Nebyť šaškujúcich ropúch, scenára napísaného pubertálnymi výrastkami a nepreberného množstva nudných a zbytočných minihier, na Battletoads by som nazeral ako na poriadnu trefu do čierneho. Ak by otravné puzzle v tradičných beat’em up leveloch nahradili poriadné plošinovkové úseky, ak by sa ropuchy nesnažili svojimi trápnymi vtipmi zaujať za každú cenu a humor by nebol vtieravý, ale skôr prirodzený a nenásilný ako v Paper Mario: The Origami King, ak by tvorcovia vyhodili všetky minihry a trebárs ich ani nenahradzovali ničím, a ak by plošinovkové levely mali omnoho lepší dizajn, Battletoads by bola pecka.

Inak, hra si tie 3 udelené body nezaslúži. Ak by sa dalo, udelil by som 2,5.

Naše hodnotenie

Až priveľmi prehnaná „over the top“ šaškáreň, ktorá aj napriek tonám minihier pôsobí plytšie než romantické knihy od Danielle Steelovej. Po stránke humoru tento reboot legendárnej série Battletoads ocenia tak nanajvýš pubertiaci, pre ktorých je vrchol komédie Scary Movie, a po stránke hrateľnosti osloví hlavne tých s rozdvojenou osobnosťou, ak nie s viac osobnosťami. Návrat k bojovým ropuchám po 26 rokoch je poriadne rozpačitý.

Klady

  • nadupané akčné sekvencie
  • výborné pasáže na vozidlách
  • heavy metalový soundtrack
  • pár málo miest, kde sa zasmejete

Zápory

  • humor až priveľmi tlačí na pílu
  • nekonzistentný vizuálny štýl
  • nekonzistentná hrateľnosť
  • absolútne zbytočné a otravné minihry
  • chýba online kooperácia

Informácie o hre

Battletoads

Battletoads 2020

 

  • Platforma: PC
  • Žáner: beat’em up, akčná adventúra, plošinovka
  • Výrobca: Dlala Studios, Rare
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk