RECENZIA: Tell Me Why – Transrodovosť nie je neľudskosť

RECENZIA: Tell Me Why – Transrodovosť nie je neľudskosť

 

Štúdio Dontnod Entertainment má neuveriteľný talent vyvolávať vo mne pocity melanchólie a mrazu, ktorý sa mi premáva po mojom chrbte. Neviem, ako to robia, no ich hry ma vždy dostanú svojou takmer až zasnenou atmosférou ostro kontrastujúcou s realistickým stvárnením postáv a civilným rozprávaním ich príbehov. Majú v sebe niečo nádherne magické, niečo, čo ma okamžite zasiahne priamo do srdca a nikdy nevymizne. Asi je to ich výnimočnou schopnosťou preniesť dej hry priamo k vám, vyvolať vo vás pocit, že všetky sklamania, smútky a zrady sa týkajú priamo vás. Všetko vyznieva tak reálne, tak prirodzene, ako by ste v tom prostredí priamo žili a tie postavy boli priamo vy.

Tell Me Why je po stránke filmovosti a atmosférickosti úplne presne taká ako ja. Miluje chladné počasie, počas ktorého sa trasie od predstavy byť niekde v teple, zatiaľ čo za oknami poletuje sneh. Miluje melanchóliu spojenú s tichom postáv a mĺkvymi pohľadmi, z ktorých je možné vyčítať ich hlboké emócie. Miluje, keď sa môže zamyslieť nad obsahom rozvážne hovorených slov a premýšľať nad ich váhou. Všetko tu plynie tak pomaly, skutočne ako sen. V Tell Me Why som z tohto hľadiska našiel samého seba. Až som sa doslova preľakol toho, ako dobre som sa v nej cítil. Z toho hľadiska.

Zámerne zdôrazňujem to slovo, pretože ja som sa na rozdiel od Tylera, hlavnej postavy hry, ako dievča nenarodil. Pripomínam to len pre istotu, aby nevznikli neopodstatnené dohady o mojom pohlaví. Tell Me Why si skutočne zobralo na seba veľkú zodpovednosť, keďže pustiť sa do projektu poukazujúceho na problematiku transgenderizmu, resp. transrodovosti, to si žiada veľkú odvahu a jednoznačný názor, ktorý chcete prezentovať. Obzvlášť ak ide o videohry, v ktorých ženské postavy vyrovnávajúce sa po silovej stránke mužom vyvolávajú u hráčov často posmech a nepochopenie.

Zamyslite sa nad podstatou človeka ako takého. Nechcem moralizovať, toto je predsa len recenzia na hru a nie psychologický rozbor duševne rozpoltených ľudí, no stojí za to šikanovať alebo už len z nejakého zvráteného princípu odmietať ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť pohlavie? Neschopnosť otvorene hovoriť o týchto problémoch, či už v rámci verejných debát alebo doma medzi rodičmi a deťmi, môže a veľakrát aj spôsobuje pri dospievaní takýchto jedincov veľké problémy. Depresie, smútok, frustrácia zo samého seba a z nedostatku pochopenia okolia, možno aj myšlienky na samovraždu. Vážne veci, pred ktorými si netreba zakrývať oči.

Tyler sa so svojím problémom vyrovnával veľmi ťažko. Dnes je už mladý muž, no ako dieťa vlastne ani nechápal, čo sa to s ním deje. Jedného dňa, ešte ako dievča, dostal nutkanie ostrihať si vlasy, iný začal pociťovať túžbu hrať hokej s chlapcami na jazere. Niečo sa jednoducho dialo a rozhodne to nebolo nič bežné. Ani neviem, ako by to zvládol ďalej, ak by pri sebe nemal svoju sestru Alyson, ktorá už v tak útlom veku veľmi dobre chápala, že inakosť neznamená neľudskosť. Ona vedela, že Tyler je iná a že jej povinnosťou jej pomôcť v každom ohľade, aj keby mala pre ňu doslova umrieť.

Tell Me Why rozpráva príbeh o hľadaní samého seba a vyrovnávaní sa s minulosťou. O hľadaní indícií a čriepkov, ktorými si musíte potvrdiť určité udalosti spred rokov, ktoré ešte nemáte celkom tak uzavreté, aby ste sa s tou minulosťou raz a navždy vyrovnali. Hra na to až na malé detaily ide dobre a jemnými náznakmi a inteligentnými dialógmi vedie vaše vnemy od tušenia až po odhalenie. Práve dialógy a dabing postáv sú na absolútne špičkovej úrovni a vďaka nim hra doslova žije. Postavy sú tak vierohodné, že sa stanú vašimi skutočným kamarátmi a začnete ich až vnímať už ako ľudí, nielen ako postavy v počítačovej hre.

Príbeh nie je veľmi zložitý, no jeho odkaz je veľmi silný. Tell Me Why je skutočne nádherný titul a z pôsobivo vykreslenej a snehom pokrytej Aljašky sa vám nebude chcieť ísť. Možno sa len schúliť niekam do tepla pod perinu. Rozprávanie však nie je bez chýb. Začiatok mi prišiel dosť skratkovitý. Tyler sa lúči so svojím centrom, kde strávil celých 10 rokov bez kontaktu s jeho sestrou, a vracia sa domov, kde bez nejakého usadenia sa, rozhliadnutia sa, oddýchnutia alebo aspoň najedenia sa okamžite začína zisťovať, čo sa v jednu osudnú noc pred mnohými rokmi stalo. Je síce pri sestre, hovoria o minulosti a spomínajú na rôzne udalosti, no nepôsobilo to na mňa veľmi prirodzene. Tu malo prejsť niekoľko dní, počas ktorých by si uvedomil, že je konečne doma, počas ktorých by mu to všetko malo pomaly dochádzať, doliehať to na neho, a vtedy by začal konať.

Na Tell Me Why sa mi veľmi páči, že aj napriek tomu, že vás na začiatku upozorní, že hra bola vyvíjaná v spolupráci s transgenderovou komunitou, tak otázky problematiky transrodovosti a všeobecne LGBTI predkladá len pozvoľna a vôbec na to netlačí. Napríklad sa tu môžete rozhodnúť, či nadviažete homosexuálny vzťah so zamestnancom obchodu, ale nemusíte. Až sa mi chce povedať, že transrodovosť tu tvorí len rámec deja, no dej ako taký sa zaoberá odhaľovaním detstva dvoch súrodencov. Nenájdete tu trápenie hlavnej postavy, že je dievča a cíti sa byť chlapcom, nenájdete tu situácie, počas ktorých by sa uzatvárala do seba a bála sa o svojom probléme hovoriť. Kdeže, od začiatku tu Tyler už chlapcom je a obyvatelia miestneho malého mestečka, ktorí ju poznali, respektíve ho poznajú, o tom veľmi dobre vedia.

A to je len dobre. Hra sa tým pádom môže vyhýbať prvoplánovým emotívnym klišé a zároveň sa sústrediť na inteligentné a dospelé pojatie tejto citlivej témy. Tvorcovia z Dontnod Entertainment sú jednoducho majstrami rozprávania príbehov a citlivého vykreslenia postáv. Počas prvej epizódy Homecoming sa zase toho veľa nedeje a hra sa len necháva unášať pomalým spoznávaním postáv, no druhá časť Family Secrets už zaberie a postavy sa konečne naplno otvoria. Tretia a zároveň posledná epizóda Inheritance slúži ako zosumarizovane vašich predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré ústia do jedného z koncov. Ani jeden koniec tu však nie je vyslovene zlý. Tvorcovia sa nechali počuť, že to nechceli ukončiť negatívne, nech už hráči dosiahnu akýkoľvek záver.

Pred hraním však treba mať na pamäti, že to slovo hranie nebude tak celkom spĺňať svoj význam. Výrazne väčšia časť hrateľnosti tvorí prechádzanie sa po prostredí, klikanie na interaktívne objekty a počúvanie, čo o nich postava alebo postavy navôkol hovoria. Hádanky spočítate doslova na prstoch jednej ruky a navyše nie sú nijako náročné. V tretej kapitole sa, našťastie, titul nadýchne a v úplnom závere ponúkne niekoľko hlavolamov za sebou. Kiežby takto vyzerala celá hra. Občas ju obohatia aj minihry, ktoré sú v tomto prípade s veľkým dôrazom na časť „mini“, ako je napríklad chytanie rýb na zamrznutej rieke. Nakoniec sú tu spomienky, ktoré vyvolávate na určitých miestach a z ktorých sa dozvedáte viac o pozadí príbehu a postavách. Niekedy musíte urobiť rozhodnutie, ktorej verzii spomienky budete veriť viac. Ako Taylor, tak Alyson si totiž určité situácie pamätajú rozdielne a priklonením sa k jednej alebo druhej verzii môže znamenať buď posilnenie ich súrodeneckého vzťahu, alebo ich stále väčšie odlúčenie.

Našťastie, hra vyzerá a znie úžasne, čiže činnosť, ktorú budete vykonávať v drvivej väčšine, a to pozeranie sa na cutscény, bude vďaka tomu baviť. Postavy oplývajú nádhernou animáciou tela a mimiky tváre, mnohé textúry majú úžasné detaily a pri niektorých som sa dokonca až pozastavil a kochal sa. Excelentnú melancholickú hudbu s prevládajúcim jemným klavírom skomponoval skladateľ Ryan Lott. Už sa neviem dočkať tých chvíľ, ako sa pri ceste vlakom alebo autobusom s dažďovými kvapkami bubnujúcimi na okná a zavretými očami pustím do počúvania jeho soundtracku.

Hoci som sa do Tell Me Why úprimne zamiloval a neuveriteľne som si celú hru užil – podotýkam, že ako jednu z mála adventúr takéhoto typu – tak mi svedomie nedovolí dať vyššie hodnotenie, než aké som jej nakoniec udelil. Hra môže mať akokoľvek dobrý príbeh, krásny vizuál či nádherne vykreslené postavy, no keď sa jej hrateľnosť zámerne odsunie na druhú koľaj v znamení plynulosti príbehu, nemôžem a nedokážem to ignorovať. A to ani keď ide o špecifický žáner videoherných filmov, ktoré sa takýmto spôsobom stavajú k hrateľnosti už z princípu. Pre mňa ako hráča je totiž hrateľnosť prvoradá. V každom prípade aj napriek tejto kritike ide o ďalší titul od Dontnod, ktorý ma vnútorne neopísateľne obohatil, za čo sa mu chcem z celého srdca poďakovať.

Tak a teraz už netrpezlivo čakám na ich ďalšie dielo s názvom Twin Mirror, ktoré má byť adventúrou klasického strihu, ktorá je inšpirovaná klasikami Beneath a Steel Sky a Space Quest. Dontnod, som len váš!

Naše hodnotenie

Tell Me Why je krásne videoherné dielo, ktoré úspešne nadväzuje na tradíciu produkčne vysokokvalitných príbehových hier od Dontnod Entertainment. V rámci svojho žánru ide o absolútnu špičku. Dokonale pracuje s postavami, znamenite rozmotáva príbeh a citlivým spôsobom hovorí o tabu veciach, ktorým sa videohry tak nejako veľmi rady vyhýbajú. Tell Me Why zaostáva len v minimalistickej hrateľnosti, čo je však tradičné mínus vychádzajúce z podstaty samotného žánru. Pre fanúšikov takéhoto typu hier, gejov, lesbičky a transrodových ľudí povinnosť, no klasických adventúristov bude Tell Me Why s najväčšou pravdepodobnosťou nudiť.

Klady

  • dojemný komorný príbeh
  • skvele napísané a zahrané postavy
  • úžasná atmosféra chladnej Aljašky
  • citlivé a nevliezajúce podanie tabu tém
  • parádna atmosférická hudba a krásny vizuál

Zápory

  • minimalistická hrateľnosť

Informácie o hre

Tell Me Why

Tell Me Why 2020

 

  • Platforma: PC
  • Žáner: interaktívny videoherný film
  • Výrobca: Dontnod Entertainment
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk