RECENZIA: Amnesia: Rebirth - Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach. A najstarším a najsilnejším druhom strachu je strach z neznáma

23. 11. 2020Juraj VlhaRecenzie Komentáre

Amnesia: The Dark Descent je kultová záležitosť, ktorá na PC spustila lavínu hororových hier a indie vývojárom dala ešte viac priestoru zviditeľniť sa. Titul preslávilo aj množstvo videí s vystrašenými hráčmi, vďaka čomu sa stal synonymom pre ten pravý herný horor. Pri prvej Amnesii jednoducho všetko vyšlo, ako malo. Po desiatich rokoch sa Frictional Games vrátili k sérii, ktorá ich dostala na vrchol. A 98 rokov po udalostiach z The Dark Descent budeme opäť musieť pospájať útržky z traumatických udalostí, ktoré amnéziu spôsobili.

Ako mám niečo čítať, keď počujem tie zvuky za mojím chrbtom?

Oboznámiť vás s príbehom Amnesia: Rebirth bez vyzradenia kľúčových informácií je dosť ťažké. Pokúsim sa teda vyhnúť dôležitým udalostiam. Píše sa rok 1937 a ocitnete sa v koži Anastasie Trianon, prezývanej Tasi. Táto francúzska archeologička je súčasťou expedície, ktorej lietadlo havaruje v alžírskej púšti. No a keďže hra sa volá Amnesia, Tasi sa po nehode preberie, nič si nepamätá a v lietadle je úplne sama. Pozviecha sa, naberie sily a vydá sa na púť púšťou, aby našla svojho manžela Salima a zvyšok expedície. Ako postupuje ďalej, začína si spomínať. Kde sú ostatní pasažieri, kde je Salim, prečo nikoho nevie nájsť a, žiaľ, aj to, na čo by si radšej nespomenula. Hra zo začiatku buduje napätie veľmi dobre, no rýchlo sa zvrtne do neustáleho čítania. Zápisníky, odkazy, memoáre či listy na vás čakajú na každom kroku. Podobne aj flashbacky, ktoré pripomínajú krásne časy Tasi a Salima v Paríži, no aj udalosti po havárii. Priznám sa, že tento spôsob podania príbehu nepatrí medzi moje obľúbené. Hráč je pri ňom ľahko vytrhnutý z aktuálneho diania a často sa zastavuje zmätený, ako chronologicky čo kam zapadá a kto je vlastne kto. Záchranou v tomto prípade je, že príbeh je zaujímavý, atmosféra kozmického hororu ťaživá a výkon Tasi vynikajúci.

Úvodnú pasáž Rebirth využíva primárne ako tutoriál a postupne vám ukáže jednotlivé herné možnosti. HPL Engine, ktorý Fricitonal Games využívajú a aktualizujú už od ich prvotiny Penumbra, tu ukazuje svoje silné stránky. Otváranie dverí alebo truhlíc, prípadne ukladanie rôznych vecí na seba v žiadnom inom podobnom titule nepôsobilo tak realisticky a zároveň sa neovládalo takto pohodlne. Každý predmet má svoju váhu a tak sa aj správa voči zvyšku sveta. Keďže množstvo aktuálnych AAA titulov používa statické predmety, ktoré síce dotvárajú atmosféru, no interaktivitu znižujú na nulu, Rebirth pôsobí veľmi živo. Vývojári sú si toho vedomí a tento fakt používajú aj proti hráčovi. Veď si to skúste predstaviť. Vstúpite do tmavej chodby, ktorou sa pomaly zakrádate. Za rohom počujete šuchot, buchnutie a následne sa pred vás dokotúľa zhodená nádoba. Celým telom vám prejde príjemný pocit a s nadšením pokračujete ďalej. Alebo radšej pre tento deň s hraním končíte? Pochváliť musím hlavne niektoré hádanky využívajúce fyziku, ktoré boli prekvapivo zábavné a málokedy som sa pri nich zasekol. Škoda, že kvalitatívne sa obsah prvej polovice hry nezopakuje v druhej.

Po stránke hrateľnosti sa toho veľa nezmenilo. Stále idete po dopredu nalinajkovanej ceste a striedavo narazíte na logickú úlohu, ďalšie čítanie alebo moment, keď sa musíte zakrádať v tme. Tasi, rovnako ako Daniel v The Dark Descent, nemôže pozerať na šokujúce či strašidelné veci alebo zostať v tme príliš dlho, inak jej hrozí, že sa zblázni. No skôr sa zbláznite vy, pretože v týchto momentoch Rebirth začne spamovať obrazovku rôznymi zábleskami, ktoré sú spojené s hlasnými zvukmi. V podstate jednoduchý jumpscare, aký by som od Amnesie čakal maximálne niekoľkokrát a nie ako prvok hrateľnosti. Mimochodom, v čase písania recenzie už existuje aj modifikácia, ktorá ich kompletne odstraňuje. Našťastie, po ruke máte zápalky, ktorými si môžete svietiť alebo ich použiť na zapálenie rôznych faklí a sviečok. Neskôr sa vám do rúk dostane aj lampáš, ktorý však potrebuje olej, pričom ten pri svietení mizne jedna radosť. Zo začiatku som sa snažil šetriť ním, no zostal som prekvapený, koľko oleja a zápaliek hra ponúkala. Vďaka tomu som o svetlo v podstate nemal núdzu.

Vzhľadom na to, aká povesť Amnesiu sprevádza a na moje spomienky na SOMA, bol som mierne sklamaný z množstva strašidelných momentov. Niežeby rôzne výjavy, ktoré hra ponúka, neboli dostatočne hrozivé – zo zvukov, ktoré vydávajú, mi vstávali chlpy dupkom – no o to viac ma prekvapil fakt, že pokiaľ vás nejaké monštrum chytí, s vysokou pravdepodobnosťou zmizne a danou sekciou hry už môžete prejsť bez obavy, že sa vám niečo môže stať. Umelá inteligencia príšer tejto situácii nepomáha a množstvo častí môžete v podstate prebehnúť. Rovnako smutný je aj fakt, že za celú hru sa stretnete len s dvomi typmi nepriateľov. Je to veľká škoda, pretože dizajn a animácie príšer sú vynikajúce, takže priestor tu určite bol.

Dizajn a atmosféra pred kvalitou

Amnesia: Rebirth je ten prípad hry, kde štylizácia vyhráva nad kvalitou textúr či množstvom moderných efektov. Nasvetlenie, hra tieňov a množstvo detailov v jednotlivých lokalitách vedia byť dychberúce. Nájdu sa však aj časti, kde som sa cítil ako v titule z predchádzajúceho desaťročia, čo si určite všimnete aj na jednom zo screenshotov. Na druhej strane, animácie sú excelentné. Jednoducho, keď to v Rebirth funguje, je čo obdivovať. To isté platí aj po audio stránke. Dabing jednotlivých postáv je výborný a hlavne Tasi exceluje. Aj vďaka jej výkonu vás hra ženie vpred. Zvuky monštier a rôzne škrípania, buchnutia či cinknutia vytvárajú momenty, keď je atmosféra na svojom vrchole. Nezabudnite hrať so slúchadlami!

Naše hodnotenie

Pre mňa je Amnesia: Rebirth mierne sklamanie. SOMA ma asi rozmaznala, pretože zatiaľ čo The Dark Descent bol nízkorozpočtový experiment, ktorému sme mnohé prepáčili, SOMA bol obrovský krok vpred, ktorý položené základy násobne vylepšil. Rebirth tak pôsobí ako niečo na polceste. Hoci je príbeh zaujímavý a má svoje emotívne momenty, jeho podanie nie je najlepšie, neustále flashbacky sú otravné a koniec je vyslovene natiahnutý. Báť sa tiež budete menej, než by ste očakávali, no našťastie to zachraňuje výborná atmosféra. Hrateľnosť je výborná najmä vďaka skvelým hádankám a som zvedavý, čo Frictional Games so svojím enginom dokážu ďalej. S jedným z updatov do hry pribudla aj podpora vlastných príbehov, takže teraz je na komunite, aby ukázala, čo vie vytvoriť.

Klady

dabing postáv a zvuky
atmosféra
logické hádanky

Zápory

málo strachu
otravné flashbacky
v niektorých častiach biedne vizuálne spracovanie

Informácie o hre

Amnesia: Rebirth 2020

Amnesia: Rebirth je pokračovanie hororovej série od nezávislého štúdia Frictional Games. 98 rokov po udalostiach z The Dark Descent sa ocitnete v nehostinnom prostredí alžírskej púšte, kde budete musieť zistiť strašidelnú pravdu nielen o tom, čo sa stalo zvyšku vašej expedície, ale aj o tom, čo vás neustále sleduje.