Počas náročného skúškového obdobia nemám čas ani chuť hrať veľké príbehové AAA tituly na PS3 a nedajbože ich ešte aj recenzovať. O to viac som teda ocenil možnosť vyskúšať novú hidden object adventúrku z produkcie malého štúdia ERS G-Studio, ktoré má už pár obdobných titulov na svedomí.
Sára Maribu sa u nás objavila v lokalizovanej počeštenej verzii vďaka firme Špidla Data Processing, ktorá sa špecializuje na distribúciu a lokalizáciu jednoduchších nezávislých hier. Tento mix hidden object hry a adventúry sa zameriava na mladšie publikum a nováčikov v žánri. Ponúkne veľmi jednoduchý príbeh, ktorý zliepa jednotlivé časti hry dokopy a zasadzuje tak zdanlivo nesúvisiace herné obrazovky do istého kontextu.
Nie všetky hry podobného typu sa môžu pochváliť príbehom a introm. Preto jednoduchá animácia na začiatku hry poteší a pomôže navodiť atmosféru. Sára, jej manžel Michal a strýko Honza sa vydajú na neznámy ostrov v Pacifiku, kde sa podľa údajov od jej starého otca dejú zvláštne veci a žijú tam dinosaury. Spolu s Michalom nechávajú strýka pri vrtuľníku a vydávajú sa na prieskum ostrova. Avšak po pár herných obrazovkách zistíte, že Sárinho manžela niekto uniesol a zbadáte prvé známky po žijúcich dinosauroch a obyvateľoch tohto záhadného ostrova. Musíte sa vydať na cestu okolo ostrova po stopách únoscov, aby ste zachránili Michala.
Hlavnou devízou hry je pekné vizuálne spracovanie. Ťažko nájsť iný prívlastok pre grafiku, keďže sa jedná o ručne maľované pozadia s kombináciou rôznych objektov a občasného 3D renderovaného objektu. Ale pri takomto type hry je to bežný štandard. Zopár jemne rozanimovaných objektov na každej obrazovke poteší, niektoré až prekvapia svojou jednoduchou krásou, ale nájdu sa aj vyslovene otravné prvky. Keď však poviem, že maximálne rozlíšenie hry je 1024 x 768, vraciame sa niekam do roku 5 pred opicami. Vývojári si mohli dať aspoň trochu práce s možnosťami výberu aj vyššej obrazovej kvality a konverzia pre dnes populárne širokouhlé formáty obrazoviek by tiež nebola na škodu. Nespornou výhodou tohto riešenia ale je, že hru spustí naozaj každý. Počítač, ktorý by nespĺňal minimálne systémové požiadavky, som naozaj už pekne dlho nevidel.
Čo sa týka samotnej hrateľnosti, pripravte sa na veľmi jednoduchú a neveľmi dlhú cestu, ktorá vás prekvapí jedine tak občasnými logickými chybami a niektorými trochu nezmyselnými hernými mechanizmami. Hra sa v podstate nedá neprejsť. Vaším cieľom je na každej obrazovke vyzbierať kopu haraburdia, z ktorého občas aj niečo použijete na presun do ďalšej úrovne. Nie že by mi neprišlo nezmyselné hľadať na jednej obrazovke kanoe, hlavu stĺpa alebo harfu, ktoré som samozrejme vôbec na nič nepoužil, hra ma o pár obrazoviek ďalej znovu vyzvala nájsť harfu a hlavu stĺpa, ktoré som opäť k ničomu nepotreboval. Logika takéhoto postupu mi úplne uniká. Rovnako sa mi nepáčilo opakovanie niektorých objektov na takmer každej obrazovke, niektoré som pozbieral počas hry aj desaťkrát a nikdy nepoužil. Naproti tomu potešia malé minihry, ktoré sú síce principiálne jednoduché, ale dokážu na chvíľu potrápiť mozgové závity. V prípade, že by sa dostavila prílišná frustrácia, sa v ľavom dolnom rohu ponúka tlačidlo na preskočenie mini hry. Hra sa tak stáva až príliš jednoduchou, netlačí totiž čas, nie ste limitovaní ani na počet kliknutí a všetko môžete preskočiť alebo si nechať poradiť.
Trochu frustrujúcou záležitosťou je ale spôsob, akým môžete zbierať predmety. Na rozdiel od niektorých hier tohto typu nemáte menný zoznam, ale obrázky toho, čo hľadáte. Na jednu stranu je to ľahšie, najmä pre deti, ale zároveň sa s tým spája jeden nepríjemný herný mechanizmus – zobrať môžete len to, čo je zobrazené na šiestich piktogramoch na ľavej strane, nič iné. A tak sa vám ľahko môže stať, že na ľavej strane máte šesť zbytočných predmetov, ktoré neviete v tom zmätku na obrazovke nájsť, pred očami vidíte niekoľko predmetov, ktoré budete potrebovať, ale momentálne sa nedá na ne kliknúť a tak netrpezlivo čakáte, kým sa nabije tlačidlo s radou, aby ste sa konečne mohli pohnúť ďalej. K zlepšeniu nálady v takýchto situáciách prispieva aj veľmi, ehm… atmosférická hudba, ktorá má tendenciu začať liezť na nervy zhruba do piatich minút po zapnutí hry.
Celkovo je hra dosť rozporuplná. Nízka produkčná hodnota, či už čo sa týka nízkeho rozlíšenia, „klišovitého“ kvázi príbehu, podivných herných mechanizmov (však prečo by som nenechal strýka grilovať sa nad ohňom, keď hra odo mňa chce, aby som najprv pozbieral kokosy a banány) alebo repetitívnej hudby, je kompenzovaná celkom peknou kreslenou grafikou, pekne spracovanými (nie však originálnymi) mini hrami a wow efektom (jééé, dinosaury) u detského publika. Hra môže potešiť mladších hráčov, zrejme tak okolo desiatich rokov, ktorých osloví aj po príbehovej stránke (nehovoriac o tom, že príbeh je mizerný a na konci hry sa aj tak žiadna záhada nerozlúšti) a nebude pre nich príliš náročná. Rovnako by Sára Maribu mohla poslúžiť aj ako úvodná hra do sveta hidden object adventúr.
pobeží to na každom počítači prejde to každý nenáročná zábavka pre všetky vekové kategórie |
|
príliš jednoduché repetitívne veľmi neuspokojivý príbeh zbieranie nezmyselných predmetov |
|
60% | |
ŽÁNER | hidden object adventúrka |
VÝROBCA | ERS G-Studio |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Špidla |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |