RECENZIA: High on Life – All-in na humor

25. 12. 2022Martin RáczRecenzie Komentáre

Viete, život recenzenta je niekedy naozaj ťažký. Veľa mojich známych mi často závidí, že môžem hrať hry zadarmo, ale musím vám povedať, že niekedy je táto daň priveľká. Hlavne ak sa stane, že vám prischne titul, ktorý je totálne nudný. Čo je, žiaľ, aj prípad High on Life.

K novinke od štúdia Squanch Games som sa dostal len jeden deň pred oficiálnym vydaním a keďže u nás na dedine nemáme optické pripojenie (vďaka, pán starosta), vyskúšať som si ho mohol až na druhý deň po stiahnutí objemného balíka 50 GB. Medzičasom už stihli vyjsť recenzie, ktoré väčšinou dávali pomerne vysoké známky, no niektoré, celkom rozporuplne, titul hodnotili oveľa prísnejšie.

Sám som teda bol zvedavý, čo ma vlastne čaká. O hre som toho príliš veľa dopredu nevedel. Robím to tak takmer vždy, ak to nie je vec, na ktorú mám vyslovene zálusk. Snažím sa tak udržať objektivitu, aby ma prípadné vysoké očakávania nemohli ovplyvniť.

Od titulu som nič nečakal, no popravde, ani som nič výnimočné nedostal. High on Life svoju najvyššiu kartu stavia na spravidla veľmi oplzlý a vulgárny humor. Mám rád sprosté vtipy a nadávky mi tiež nie sú cudzie, predsa len som iba človek, rovnako mám rád aj všetok druh humoru. Neviem si však pomôcť, ale to, čo predvádza High on Life, ma žiadnym spôsobom neoslovilo. Humor musí mať v prvom rade filipa, nech už hrá na akúkoľvek nôtu, a to je možno to, čo mi tu často chýbalo. Skutočne zábavných momentov je len hŕstka. Ak si vás teda hra nezíska po tejto stránke, už vám nemá veľmi čo ponúknuť.

Ľudia ako mimozemská droga

Gro hrateľnosti je postavené na kombinácii strieľačky z prvej osoby a plošinovky, pričom asi najvýraznejším a najpútavejším prvkom sú práve prestrelky. Tie prebiehajú za sprievodu uši režúcej muziky až do momentu, kým neprestane hrať. Vtedy viete, že vlny nepriateľov už skončili a vy môžete pokračovať do ďalšej pasáže. High on Life funguje na koridorovom princípe a k dispozícii máte vždy len jednu lokalitu, po ktorej sa môžete ľubovoľne pohybovať. Táto činnosť spočíva hlavne v hľadaní lootu, ktorý vám ponúkne hernú menu. Za tú si neskôr môžete kupovať rôzne vylepšenia.

Titul by som dokázal asi najviac prirovnať k hrateľnosti, ktorou sa prezentuje séria Borderlands. Resp. je to taký veľmi podvyživený a na kosť vychudnutý Borderlands. RPG prvky tu totiž budete hľadať márne. Počas postupu hrou vám budú robiť spoločnosť rozprávajúce zbrane, čo je okrem grafiky asi jediný aspekt, ktorý je tu naozaj výnimočný.

Na začiatku príbehu odchádzajú vaši rodičia na dovolenku a starostlivosť o domácnosť zostáva na vás a vašej staršej sestre. Rodičia poriadne ani nestihli vytiahnuť päty z domu a už sa začína intergalaktické dobrodružstvo. Mestečko, v ktorom žijete, totiž prepadne skupina mimozemšťanov a vy sa počas tohto útoku dostávate k prvej hovoriacej zbrani s menom Kenny. Vystrieľate prvú várku mimozemských návštevníkov a následne sa ocitnete na cudzej planéte, kam ste sa teleportovali aj s celým vašim domom.

Zápletka sa točí okolo drogového kartelu G3 Cartel. Mimozemšťania totiž prišli na to, že konzumovanie ľudských tiel ako drog ich privádza do nirvány. Vašou úlohou bude tento kartel zlikvidovať tým, že postupne zabijete jeho hlavných členov a zachránite tak ľudskú rasu. Prestrieľate sa rôznymi lokalitami, až kým sa dostanete k niektorému z bossov. Tieto úseky sú vzhľadom pomerne rôznorodé a pekne reprezentujú zaujímavý grafický štýl, ktorý nápadne pripomína známe animované filmy Monsters INC.

Nevýrazné mechanizmy a (ne)funkčný humor

Likvidujete však stále rovnaký typ nepriateľov a po chvíli sa tak dostaví nepríjemný stereotyp. Hra sa vás z neho bude snažiť vytrhnúť pribúdajúcimi zbraňami – po každom zabití niektorého z bossov spravidla dostanete novú a niekoľko vylepšení sa ujde aj vášmu špeciálnemu obleku. Postupne tak budete mať k dispozícii magnetické topánky, pomocou ktorých viete chodiť po príslušnom type povrchov, pričom vývojári nezabudli ani na grappling hook a jetpack. Tieto zlepšenia vám pomôžu dostať sa aj na miesta, ktoré boli predtým neprístupné, vďaka čomu získate skryté poklady. Aj súboje s bossmi sa postupne stávajú o trocha zaujímavejšie. Pri každom z nich sa ocitnete v aréne, pričom priebeh týchto bojov mi najviac pripomínal tie zo série Crash Bandicoot.

Už som spomínal, že hra v sebe kombinuje prvky strieľačky a plošinovky, no z týchto dvoch žánrov sa dokáže presadiť len ako FPS. Pasáže, v ktorých budete skákať, sú nezaujímavé a žiadnu výzvu neprinesú ani zriedkavé hlavolamy. Keď sa vám náhodou podarí spadnúť do všadeprítomných kyselinových potokov, tak sa premiestnite na posledný checkpoint, pričom pokusov máte nekonečno. Nízkej obťažnosti týchto pasáží nepomáha ani to, že hra vám presne ukazuje, kam máte ísť. Je to teda len také nutné zlo.

Rovnaký prívlastok by som dal aj dialógom. Počas nich síce máte aj možnosti voľby, ale tie nemajú žiadny vplyv na to, akým smerom sa príbeh rozvinie. Uniká mi tak ich pointa a myslím, že rozhovory mohli byť pokojne neprerušované. Navyše, občas sú aj poriadne nezaujímavé. Ako som už spomínal, tvorcovia všetko stavili na nevyberaný slovník. Neviem, možno si myslia, že keď sa v hre bude neustále nadávať, tak to akosi pomôže humoru, ale opak je pravdou. High on Life balansuje na hrane primitivity, ktorá niekedy spadá na úroveň titulov zo série Postal a to je už čo povedať. Je pravda, že niekoľkokrát som sa naozaj dobre pobavil, ale takýchto momentov je tu ako šafranu.

K postupne sa rozrastajúcim herným mechanizmom pribudne aj detektívny režim, ale jeho zmysel som nepochopil. V skutočnosti totiž nič nevyšetrujete a je postavený len na tom, že sa rozprávate s určitými postavami, keď potrebujete informácie o činnosti kartelu a ďalších cieľoch. V každom z týchto dialógov sa musíte preklikať rôznymi možnosťami a drvivá väčšina informácií, ktoré vám jednotlivé postavy dajú, bude len nezáživná vata, pričom nezáleží ani na poradí, v akom sa pýtate. Rozhovor sa proste ani nedá akokoľvek ovplyvniť. Hra vás však aj napriek tomu núti prejsť všetky možnosti, kým vás pustí ďalej. Na konci vypočúvania dostanete aj akési hodnotenie, no to nie je založené absolútne na ničom a má to byť tiež asi len nejaký druh vtipu. Počas vašich „detektívnych“ úsekov môžete tiež dostať za úlohu preskúmať niektoré územie, pričom ani tu sa nič prelomové nekoná. Žiadne hádanky, premýšľanie, bádanie. Iba nájdete príslušný predmet, oskenujete ho a opäť príde spŕška nudných viet – a ak vám tie nepripadajú vtipné, tak sú iba otravné.

High on Life sa prezentuje osobitým grafickým spracovaním, ktoré sa mi ako jedná z mála vecí naozaj páčilo. Dojem kazili len technické problémy a zlá optimalizácia. S grafickou kartou RTX 3060 som si nemohol dovoliť najvyššie nastavenia bez toho, aby som neriskoval rapídne prepady snímkovania. Vyniká aj kvalitný dabing a zaujímavo napísané charaktery, z ktorých si najviac zapamätáte už spomenutú zbraň menom Kenny. Hlas mu prepožičal Justin Roiland, známy z animovaného seriálu Rick a Morty. Ten je zároveň spoluzakladateľom štúdia Squanch Games, ktoré má na svedomí aj niekoľko ďalších titulov vrátane Trover Saves the Universe.

Žiaľ, High on Life sa podľa mňa nezaradí medzi Roilandove úspešné projekty. Titul je len nudnou strieľačkou z pohľadu prvej osoby, ktorá je plná stereotypu a nezaujímavých mechanizmov. Všetku svoju energiu investuje do pekného grafického stvárnenia a z priemeru sa snaží vymaniť humorom à la Rick a Morty, no to je veľmi málo na to, aby bola dostatočne presvedčivá.

Naše hodnotenie

Možno to už očakávate a viem, že mnohých z vás asi nelichotivým hodnotením nepoteším, ale High on Life ma po žiadnej stránke nepresvedčilo. Aj keby boli humor a dialógy, ktoré tvoria majoritnú časť hry, dostatočne pútavé a zábavné, tak High on Life zlyháva aj ako hra samotná. V dnešnej dobe očakávame od hrania aj akési zadosťučinenie, zábavu a aký-taký obsah, no v tomto vám novinka od Squanch Games nevyhovie. Ak vám budú stačiť pomerne zaujímavé postavy, pekný grafický kabát a neprekáža vám, že v jadre ide len o nezaujímavú a opakujúcu sa strieľačku, tak si krátku 10-hodinovú kampaň možno aj trocha užijete. Len nečakajte nič svetoborné.