Kto by si v roku 2007, kedy vyšla nenápadná logická hra Portal, pomyslel, že jej pokračovanie bude jednou z najočakávanejších hier roku 2011. Podarilo sa svetoznámej spoločnosti Valve vytvoriť plnohodnotné pokračovanie, ktoré vo všetkom predčí svojho predchodcu a k tomu si poradí s okolitou konkurenciou?
V prvom rade musím podoktnúť, že Portal 2 je zároveň diametrálne odlišná hra ako jej predchodca a zároveň je takmer rovnaká. Zatiaľ čo prvá hra bola aj podľa slov Valve iba experimentom, pokračovanie je už plnohodnotná hra.
Príbeh hry sa začína v priemerne vybavenej hotelovej izbe, kde za pomoci hlasu vášho inštruktora urobíte niekoľko jednoduchých cvikov na oboznámenie s ovládaním a následne sa vrátite späť do postele na oveľa dlhší spánok ako Chell, hlavná hrdinka oboch Portal hier, predpokladala. Po niekoľkých desiatkach dlhých rokoch Chell zobudí veľmi sympatický, a tak trocha hlúpučký robot Wheatley s úmyslom dostať vás z hotelovej izby, ktorá nakoniec nebola v hoteli ako sa z počiatku zdalo, ale v gigantickom podzemnom vedeckom komplexe Aperture Laboratories, ktorého útroby preskúmate počas kampane. Nepotrvá to dlho a do rúk sa vám dostáva portálová zbraň a začínate s ňou vytvárať prvé portále. S Wheatleym na vašich rukách preskúmate staré, časom ohlodané testovacie komory až narazíte na nemesis prvého dielu, umelú inteligenciu GLaDOS, ktorú neštastnou náhodou zobudíte z dlhého spánku.
Príbeh, z počiatku možno pôsobiaci obyčajne, vás však priková ku stoličke a núti vás hrať ďalej a ďalej až do konca hry. Valve naozaj vytvoril jednoduchý príbeh s niekoľkými jednoduchými posolstvami, no jeho zvraty a pamätné momenty sa ľavou zadnou dokážu vyrovať dnes tak obľúbeným vážnym príbehom o záchrane sveta. V jednoduchosti je krása a Valve to veľmi dobre vie.
Okrem príbehu si zamilujete aj hlavné postavy príbehu. Či už modrookého Wheatleyho s vysokými ambíciami alebo GLaDOS, ktorá sa vás tentoraz nebude snažiť iba zabiť. Pomocou starých nahrávok sa k vám prihovára aj majiteľ a zakladateľ Aperture Laboratories, Cave Johnson.
Všetky postavy majú spoločnú jednu jedinú vec, no veľmi dôležitú pre samotnú hru. Humor.
Slovné prestrelky medzi GlaDOS a Wheatlym, či monológy ovplývajú inteligentným humorom, pri ktorom sa neraz z chuti zasmejete.
Herná doba sa pohybuje od 6 do 8 hodín, čo je v dnešnej dobe štandard. Je možné, že hra zaberie viac hodín ľudom, ktorým riešenie levelom zaberie viac času. Čo sa týka náročnosti, tak hra je o niečo jednoduchšia ako jej predchodca. Všetko však naďalej závisí od inteligečného potenciálu hráča, aj keď je pravda, že pri dvoch-troch miestnostiach som sa ozaj zapotil, kým som našiel správne riešenie. Ostatok je značne jednoduchší a vyriešenie vám zaberie niekoľko minút. Riešenia sa ponúkajú hneď ako vstúpite do miestnosti. Hra vás núti logicky, veľmi jednoducho rozmýšlať bez žiadneho prekombinované myslenia. Niekedy stačí pohľad na miestnosť aby ste našli riešenie a niekedy treba používať metódu pokus-omyl.
Stále je však dôležitá presnosť a rýchlosť pri preskavovaní z plošín, či jedného portálu do druhého.
Zatiaľ čo prvý diel sa z prevažnej časti odohrával v sterilne bielych testovacích komorách, tak jeho nasledovník má našťastie oveľa rozmatitejšie prostredie. Hra sa stále odohráva v útrobách Aperture Laboratories, no komplex je to našťastie až nadpozemsky veľký, takže sa poprechádzate aj po komorách z prvého dielu, komorách ohlodaných zubom času a obrastených divou flórou, ale aj po továrenských halách na výroby strážnych vežičiek, či po starej, temnej prvej verzii Aperture Laboratories, kde si štýlovo prejdete niekoľko desaťročí jej existencie za prítomnosti hlasu charizmatického Cave Johnsona. Nebude chýbať ani nová, deštruktívna verzia Aperture Laboratories, v ktorej sa objavia náročnejšie úlohy.
Všetky úrovne majú spoločné dve veci. Detailnosť v každom smere a nahrávanie.
Aby ste si vytvorili obraz o detailnosti, tak si toto slovo niekoľkokrát podčiarknite a zvýraznite. Každý virtuálny meter štvorcový je profesionálne spracovaný bez žiadneho hluchého miesta. A teraz nie je reč len o rozmiestnení objektov v miestnostiach, ale aj o samotných miestnostiach, ktoré sa sami opravujú, alebo v ktorých sa nachádzajú rôzne odkazy od minulých testovacích subjektov. Za zmienku stojí aj gigantickosť jednotlivých levelov. Nie raz budete žasnúť nad nemožne spracovanými podzemnými konštrukciami.
Nahrávanie v prvom dieli nerušilo hru, prebiehalo počas cesty výťahom. Rovnako aj v druhom dieli sa zväčša presúvate z jedného levelu do druhého pomocou výťahu, tentoraz však so statickými nahrávacími obrazovkami, ktoré narušujú celistvosť hry a v porovnaní s nádherným animovaným menu pôsobia až smiešne.
Okrem modrých a oranžových portálov známych už z prvej hry pridali autori niekoľko nových prvkov pomáhajúcich k vyriešeniu logických hádanok. Pribudli tri nové kvapaliny, či skôr gély (jedinečne spracované) s rozličnými vlastnosťami. Modrý gél funguje ako užitočná trampolína, oranžový zasa niekoľkonásobne zvýši vašu rýchlosť a snehobiely gél zasa umožní vytvárať portály. Všetky sa dajú zmyť zo stien, či dlážky vodou, ktorú tiež neraz použijete.
Ďalšími novými prvkami sú svetelný most a gravitačný tunel. Oba prvky sa vyskytujú v náročnejších úlohach a oba vás zaujmú svojím spracovaním a všestrannou použiteľnosťou, medzi ktorou nechýba odstraňovanie červenookých strážnych vežičiek.
Bohužiaľ (alebo našťastie), na tieto prvky sa viac kladie dôraz v kooperačnej hre, ale to neznamená, že vám v kampani nedajú zabrať.
Valve nám okrem vysoko kvalitnej singleplayerovej kampane prichystal aj podarený kooperačný multiplayerový mód, ktorý môžete vyskúšať s vaším priateľom, náhodne vybratým hráčom z iného konca sveta alebo s vlastníkom PS3 verzie hry. Šéf Valve, Gabe Newell, sa otvorene vyjadril o úzkom spojení PC a PS3, ktoré sa chystá čo najviac využiť. Prvou hrou, ktorá využíva takéto spojenie je Portal 2 a funguje to rovnako výborne ako samotný multiplayer.
Multiplayerové hry od Valve sú vždy iné ako všetky ostatné a vždy pridávajú niečo originálne, čo následne môžu použiť iný vývojari. Stačí si spomenúť na Team Fortress 2. Je pravda, že funguje na základoch staručkej, dnes už neznámej hry, ale popridával do hry mnoho orignálnych prvkov. Portal nie je výnimkou a je možné, že je to najlepší mutliplayerový počin od Valve.
Dvaja hráči sa zhostia role dvoch výskumných robotov, Atlasa a P-Bodyho, ktorý sa okrem vzhľadu nijako nelíšia. Obaja majú portálové zbrane a postup každého z nich závisí od toho druhého. Ku komunikácii môžete používať textový, či zvukový chat, ale oveľa jednoduchšie a originálnejšie je použitie ukazovátka. Jedným kliknutím stačí označiť miesto, kde by váš partner mal postaviť portál a ak netrpí vadou zraku, tak vaša značka sa zobrazí na jeho monitore. Komunikácia to je naozaj jednoduchá a práve v jej jednoduchosti spočíva jej čaro. Kooperačné mapy sú značne ťažšie ako tie v kampani, takže vyžadujú spoluprácu a istý stupeň intelektu na oboch stranách.
Okrem vtipných GLaDOSinych komentárov vás rozosmejú gestá robotov, ktoré môžete kedykoľvek vyvolať. Gestá sú však obmedzené a ak by ste chceli sprístupniť nové gestá či výzor robotov, tak budete musieť hodiť niekoľko eur do pokladnice s názvom „DLC“. Ide však o malú kozmetickú úpravu hry, ktorú k hre nepotrebujete a ani vás ku kúpe nenavádza.
Okrem zbytočných kozmetických úprav by Valve malo v budúcnosti ponúknuť nové mapy. V hre ich nie je málo a vydržia dlho nielen vďaka svojej náročnosti, ale postupom času sa stanú odohrané a nové mapy budú potrebné.
Grafickú stránku poháňa dnes už trocha bradatý Source engine, po prvýkrát použitý v Half-Life 2. Nezainteresovaný človek môže mávnuť rukou a tvrdiť, že hra graficky nemôže konkurovať dnešnej konkurencii. Opak je však pravdou. Pochopiteľne Source engine, ak by bol akokoľvek vylepšený, nedosahuje kvalít CryEnginu, či iných vrcholne kvalitných enginom, ale stále ponúka širokú škálu príjemných efektov a hlavne realistické nasvietenie scény. Najväčší plus grafickej stránky však nespočíva v textúrach alebo spracovaní tekutín, ale v hardwarovej náročnosti… pardon, hardwarovej nenáročnosti, ktorá umožňuje užiť si hru na podpriemerných zostavách.
Vytknúť musím spracovanie tieňov v PC verzii. Vyzerajú neprirodzene zubato a niektorým objektom dokonca tiene úplne chýbajú.
Zvuková stránka je ako u každej Valve hry na veľmi vysokej úrovni. Prim hraje pre Valve typická elektronická hudba, ktorá aj napriek jej tichému vystupovaniu hru výborne dotvára a perfektne sedí k dianiu na obrazovke.
Špeciálnu pochvalu si zaslúži špičkový dabing všetkých štyroch postáv, ktorý by mohli závidieť mnohé iné hry, či dokonca filmy. Malý, trocha hlúpučký robot Wheatley získal najlepší hlas v podobe britského stand-up komika Stephena Merchanta. Nezaostáva ani majiteľ Aperture Laboratories, Cave Johnson, na ktorom hlase je počuť jeho pribúdajúci vek.
Valve to znova dokázal. Postavil hru na jednoduchých základoch s vynikajúcou hrateľnosťou, ktorá si hravo poradí s konkurenciou akejkoľvek podoby. Ak máte radi hry od Valve, či logické, originálne spracované hry s trvanlivým multiplayerom, tak Portal 2 je pre vás pravá voľba…. Počkať, nie, Portal 2 je pravá voľba pre každého hráča, ktorý sa dokáže vyrovnať s absenciou streľby. Portal 2 je must have titul a dnes už jasný držiteľ ceny za najlepšiu logickú hru na hru… A možno sa zmocní aj lepších cien, kto vie. O tom rozhodujete vy, hráči, takže neváhajte a siahnite po Portal hre 2, ktorá je vynikajúcou hrou s malými, takmer zanedbateľnými kozmetickými chybami.