Nepochybne každý pozná westernovú sériu Call of Juarez…. teda, slovo westernová už asi nie je veľmi na mieste. V najnovšom diele totižto kone vystriedajú autá a namiesto kovbojov z divokého západu bojujeme proti mexickým kartelom. Nie, Cartel sa už skutočne nedá nazvať westernovým. A to je najväčšia chyba, akú Ubisoft mohol urobiť.
Kde sa ale stala chyba? Ťažko povedať, no netuším, ktorého blázna napadlo perfektnú sériu takto sprzniť. Predošlé dva diely s úžasnou atmosférou, zaujímavým príbehom a skvelými prestrelkami bohužiaľ dostali do svojej rodiny brata – nepodarok. Celá hra totižto pôsobí, akoby si autori povedali: „Dajme z hry preč všetko dobré, začnime odznova a už nás ani nebaví strieľať sa v 19. storočí.“ Vie niekto vysvetliť, prečo potom táto hra nesie názov Call of Juarez?
To, že je teda hra zlá, už viete. Poďme si ale bližšie priblížiť aspekty hry. Už len začiatok hry napovedá, že niečo nie je v poriadku. Ste vhodení priamo do akcie, kde utekáte v aute po diaľnici ktovie pred kým, navyše ani vy sami neviete, kto ste a všetko celkovo pôsobí chaoticky – kto v skutočnosti vlastne po mne strieľa, ktorým smerom ideme? Následne vás hra presunie na začiatok všetkých udalostí, dva týždne dozadu, kde sa dozvedáte kto ste a o čo ide. Musím sa priznať, že už pri prvej cut scéne som sa v príbehu stratil, bolo na mňa za tak krátky čas vychrlených toľko mien, koľko som počul za celý život a nepomohla ani česká lokalizácia. V skratke ale ide o to, že ste členom protidrogovej organizácie a máte za úlohu zničiť drogové kartely. Nič viac vám v skutočnosti netreba vedieť. Príbeh je skutočne v tejto hre nepodstatný a aj keď sa autori pokúsili o pár neočakávaných zvratov či momentov, veľa vody s tým nenamútili.
Ohľadom príbehu sa ale ešte patrí napísať, že v ňom hrajú hlavnú úlohu tri postavy, pričom pred každou misiou si môžete vybrať, za ktorú budete hrať. Môžete si povedať: „To znie super – variabilnosť!“ Ale kdeže. Hádam jediné, čím sa postavy líšia je výzor a špecifické „hlášky“ (ktoré sa líšia len obsahovo, na mierke trápnosti sú na tom všetky rovnako). Dobre, dobre každá postava má aj špeciálnu schopnosť (rýchle prebíjanie revolverov, presnejšie streľba či strieľanie z dvoch samopalov), no na gameplay majú minimálny dopad. Hra ponúka taktiež rôzne príbehové odbočky pre každú postavu, no tie sú fakt bezpredmetné. Každý si asi teda vyberie len podľa sympatií, pričom na výber je starý „drsniak“ detektív, žena a chlap, ktorý má údajne korene medzi kovbojmi.
Vzhľadom na to, že sa jedná o FPS hru, poďme si priblížiť tento (hlavný) aspekt hry. Žiaľ, ani tu autori príliš dobrú prácu neodviedli. Prestrelky sú totiž veľmi nudné, stereotypné a občas aj frustrujúce. Problémov je hneď niekoľko. Často sú totižto boje veľmi neprehľadné, netušíte, kde je nepriateľ a odkiaľ schytávate guľky. Keď už nepriateľa zahliadnete a budete ho chcieť dostať, objavuje sa ďalší problém. Protivníci sú totižto vždy presní a vaša postava toho veľa nevydrží. Navyše hra obsahuje pomalý health regen a dosť vzdialené checkpointy, čo nie je veľmi dobré. Možno si poviete: „Tak sa teda skryjem.“ No v hre absentuje akýkoľvek cover systém, takže jednoducho zasiahnutí budete (a to nehovorím o tom, že niekedy zomriete kvôli telefonátu, ktorý sa nedá položiť uprostred prestrelky). Navyše sú boje celkovo nezáživné a nudné a skôr než v polke hry už budete pred každým len krútiť hlavou. Nepomáha ani tupá AI spolubojovníkov, no našťastie sú nesmrteľní (neviem si predstaviť, čo by bolo, ak by po každej smrti niekoho z tímu bolo potrebné obnoviť uloženú hru). V boji ale za zabitia dostávate určitú energiu, ktorú potom môžete využiť na spomalenie času, čo je celkom príjemné spestrenie. Poteší ale určite aj možnosť jazdiť autom.
Pokiaľ si myslíte, že už je na hre skritizované všetko, kdeže. Posledným pánom na holenie je vizuálne spracovanie. Autori sa v prípade The Cartel rozhodli pre engine Chrome Engine 5 (môžeme ho vidieť aj napríklad v Dead Island). Dokonca aj v tomto prípade je to krok späť oproti minulým dielom, pričom od vydania Bound in Blood ubehli už dva roky. Asi najväčší problém predstavuje „nasvietenie“, pretože počas dňa pôsobí hra často prepálene, zatiaľ čo v noci nevidíte takmer nič. Celkovému dojmu nepomáhajú ani nekvalitné, hranaté či rozmazané textúry.
Asi si hovoríte, čo za brak to bol vypustený. No našťastie hra má aj svetlú stránku. Predstavuje ju multiplayer, resp. kooperácia. V druhom spomínanom prípade si pochopiteľne každý hráč preberie jednu z troch postáv a budete bojovať spoločne proti drogám. V tomto prípade teda stupídna AI ide bokom a hra dokáže ponúknuť zábavu aspoň na aký-taký čas. Multiplayer okrem klasického deathmatchu ponúka aj Robbery crew, kde zloduchovia vykradli banku a policajti sa ich snažia zastaviť, ďalej tu nájdeme Star Witness kde ide o násilné vniknutie do domu. V hre sa nachádza aj Cartel deal, kde ide o obyčajný boj medzi dobrými a zlými a Partner up, kde dostávate bonusové body za to, že ste blízko partnerovi. Škoda len, že už aj teraz multiplayer takmer nik nehrá a o mesiac si naň nikto nespomenie.
Čo dodať na záver. The Cartel predstavuje obrovský krok vpred a ak by niekto chcel návod, ako sprzniť značku, môže toto použiť ako dobrú pomôcku. Plno, plno chýb a celé to pôsobí ako obyčajný budget. Veľká škoda, že autori takto pohrdli potenciálom, ktorý Call of Juarez ponúka.
|
|
 zopár dobrých myšlienok multiplayer |
|
|
 skoro každý aspekt hry |
| 45% |
 |
| ŽÁNER | FPS |
| VÝROBCA | Techland |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
UBISOFT / PLAYMAN |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
 |
